Dôchodca František Hanes starší sa už nemohol pozerať na rokmi zničený prameň pitnej vody. Zverboval kamarátov i odbornú pomoc a ohradili ho.
Nie raz si odtiaľ bral vodu alebo videl partie, ktoré tu varili guláš a pitná voda z prírody im dokonale poslúžila. Prameň v lokalite Pod strelnicou pozná František Hanes starší už minimálne štyridsať rokov.
Ľahostajnosť k pitnej vode
„V sedemdesiatych rokoch tu boli okolo neho stromy, ktoré ho chránili. A hoci z neho brali vodu aj ľudia počas pretekov na strelnici, nechali stromy vyrúbať a zostal potom roky len tak, bez ochrany,“ vracia sa v spomienkach dôchodca, aktívny fotograf, František Hanes starší.
Prameň sa však stále dal používať. A aj slúžil, hoci ho sem-tam zalievala povrchová, dažďová voda.
„Bola to jediná pitná voda tu v okolí. Ľudia, ktorí tu robili guláš partie, ju nemuseli nosiť v bandaskách. Lenže asi pred tromi rokmi sa vplyvom dažďov, chovu kráv a zvážania dreva tak znehodnotil, že už nebolo viac možné z neho piť,“ popisuje príčiny, pre ktoré, ako sám vraví, nemal pokoja, pretože premýšľal, ako situácii zamedziť.
„Niekoľkokrát som sa pokúšal vysadiť okolo neho stromy: buky, brezy, smreky, ale bolo to márne. Vždy ich zničilo drevo, či kravy,“ hovorí o prvých podniknutých pokusoch na záchranu prameňa pitnej vody.
Pomohli Mestské lesy
Nad strelnicou pred dvomi rokmi v zime ťažili Mestské lesy. Františkovi Hanesovi nedalo a šiel sa tu popýtať o pomoc – žiadal drevo, ktorým by mohol prameň ochrániť.
„Pán Šlávka nám vyšiel v ústrety. Dodali nám drevo, a keď sme ho ošúpali a nachystali, prišli nám dokonca z Mestských lesov pomôcť aj dvaja chlapi. Spolu s nimi sme prameň ohradili,“ vraví Hanes.
„Áno, cítili sme to ako našu povinnosť, bol to aj náš podiel viny, že prameň bol v stave akom bol. Tak sme chceli pomôcť a napraviť to. Ide v podstate o drobnosť, ale potešilo nás, že sa o to niekto tak aktívne zaujímal a my sme mohli pomôcť týmto nadšencom zrealizovať ich verejnoprospešný zámer,“ pridáva sa riaditeľ Mestských lesov Milan Šlávka.
František Hanes volal na pomoc aj chlapov o ktorých vedel, že tu chodia variť guláše a vodu im treba. Neprišiel nik.
Traja dôchodcovia
Neodmietli ho však ďalší dvaja chlapi – kamaráti, dôchodcovia. Marián Mydlo a Štefan Vlník. Spoločným úsilím ošúpali drevo a potom už aj s pomocnými „rukami“ chlapov z mestských lesov ohradu za dva dni postavili.
„Trvalo nám to celé dokopy asi šesť hodín. Pripravili sme drevo, zabili koly do zeme a urobili ohradu, ktorú sme spevnili klincami. Spolu je tam 28 kolov. Tie horúčavy nám dali zabrať,“ vraví o brigáde Marián Mydlo. Obľubuje štatistiky. A tak pri prameni našiel, že bol v roku 1995 obmurovaný. O názve však nevie. Rovnako ako Hanes st.
„Okolo ohrady, kadiaľ vlečú drevo, sme ešte nabili veľké koly na odrážanie, aby ohradu nezdemolovala guľatina, keď ju budú tadiaľto ešte zvážať,“ doplnil Mydlo informáciu o ďalšej z pomôcok, ktorá má prameň ochrániť.
Ohrada s rozmermi 6×9 metrov tak už slúži svojmu účelu. Podľa Hanesa by za pár mesiacov mohla byť voda vyčistená a prirodzene sa opäť upraví do pitnej podoby. Verí, že pomôžu aj stromy, ktoré chce vo vnútri ohrady opätovne vysadiť.
„Dovtedy nás bude tešiť, že sme obetovali náš voľný čas nielen pre naše, ale aj pre potešenie druhých,“ hovorí na záver František Hanes.
Titulná fotografia – Marián Mydlo (uprostred) s pracovníkmi Mestských lesov po dokončení oplotenia prameňa v Baničnom. Foto – František Hanes
