Od polovice apríla pomáha v Ústrednej Vojenskej nemocnici v Ružomberku (ÚVN) okrem vojakov aj 18 dobrovoľníkov z Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity. O tom, ako vyzerá dobrovoľníctvo v čase pandémie nám porozprávali dve študentky.
Donedávna prechádzali pacienti do areálu Vojenskej nemocnice nanajvýš s pozdravom na vrátnici. Dnes musia prejsť cez triediace covidové pracoviská, ktoré sa nachádzajú pred vstupom do oboch nemocníc. Okrem vojakov či zdravotných sestier stretnú v záchytných pracoviskách aj niekoľko dobrovoľníkov. V rukách majú najčastejšie teplomer či anamnestický dotazník.
Najdôležitejšia je ochrana
Dobrovoľníctvo mladých študentov z Katolíckej univerzity začína ráno o šiestej a končí večer. Niektorí však slúžia aj v noci. „Pracujeme v 12-hodinových zmenách, hlavne pri vstupe, kde filtrujeme pacientov, ktorí môžu ísť do nemocnice a ktorí nie,“ začína vysvetľovať študentka z Katedry ošetrovateľstva Natália Časnochová.
Po príchode do nemocnice musia najskôr zamieriť k ochranným oblekom. „Prezlečieme sa do uniforiem a plášťov, navlečieme ochranné rukavice, rúška a štíty. Potom už len čakáme, kým prídu ľudia,“ hovorí o prvých chvíľach v areáli nemocnice Natália.
Keď začnú prichádzať prví pacienti, dobrovoľníci ich zapíšu a zmerajú teplotu. Rovnako dôležitý je aj anamnestický dotazník.
„Pacientov sa spýtame niekoľko otázok, napríklad, či sa nestretli v poslednej dobe s niekým, kto by mohol mať potvrdený Covid 19. Pýtame sa aj na to, či nemajú zvýšenú teplotu, kašeľ, dýchavičnosť alebo nepocítili stratu chuti či čuchu. Toto sa opakuje celý deň. Popritom si, samozrejme, meníme ochranné rukavice a rúška, aby sme predišli nákaze,“ opisuje svoju 12-hodinovú prácu dobrovoľníčky Magdaléna Bodnárová.
Obe študentky počas služby v záchytnom pracovisku ešte nezaznamenali nikoho, kto by mohol byť pozitívny. Dokonca prezradili aj to, že strach, že sa v nemocnici nakazia koronavírusom nemajú.
„Nie sme priamo pri testovaných ani tých, ktorí sú pozitívni. Za takými nás ani neposielajú. Dôležité je aj to, aby sme si dávali pred každým nasadením rukavíc dezinfekciu na ruky a každé tri hodiny pretierali štíty dezinfekčným sprejom,“ zdôvodňuje svoje tvrdenie Natália.
„Určite máme rešpekt, preto si aj dávame pozor a sme opatrnejší. Dodržiavame však všetky bezpečnostné a hygienické opatrenia. Atmosféra na pracovisku je zatiaľ pozitívna,“ hodnotí prácu dobrovoľníčky Magdaléna.
Odmenou je prax
Strach však podľa dobrovoľníčky Natálie majú skôr pacienti. „Je to nová situácia. Tí, ktorí nevedia ako to chodí, sú prirodzene vystrašení. Pacienti, ktorí chodia pravidelne, napríklad na onkológiu, sú už na nás zvyknutí, dokonca s nami aj vtipkujú,“ porovnáva prvých a stálych pacientov študentka Natália.
Dobrovoľníci z Katolíckej univerzity zareagovali na výzvu, ktorú im ponúkla univerzita ešte v marci. „Pre prihlásených dobrovoľníkov sme pripravovali zmluvy o dobrovoľníckej činnosti a poistenie, preto sa ich nástup trochu oddialil,“ potvrdila pre Ružomberský magazín hovorkyňa ÚVN Petra Dišková.
Pred nástupom do nemocnice absolvovali dobrovoľníci školenie, kde im vysvetlili, čo bude náplňou ich práce. Študenti síce nedostávajú výplatu, no odpracované hodiny sa im započítavajú do praxe.
Ilustračná fotografia: Juraj Brezáni
