Energická, pracovitá a rozhodná. Štíhla, na prvý pohľad krehká, ale vnútri rozhodná. Odhodlaná venovať časť svojho života, pre mnohých ľudí v jej veku, neaktraktívnemu sektoru. Zapálená pracovať v oblasti tak potrebnej pre prežitie slovenských potravinárov. Avšak nechce, aby tento segment len prežíval, ale aby sa rozvíjal a skvalitňoval. Taká je Ing. Ivana Šafek Maitner, predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva (PD) Lisková – Sliače. Stretli sme sa s ňou a rozprávali sa v príjemnej atmosfére v jej kancelárii v Liskovej.
V poľnohospodárstve by ju nikto nehľadal
Ako dieťa vyrastala v jednom z ružomberských panelákov. Rodičia nikdy nič nechovali, mali len malú záhradku, v ktorej pestovali mrkvu či rajčiny. K poľnohospodárstvu ju to osobitne nikdy „neťahalo“. Dokonca ani po vyštudovaní vysokej školy netušila, že sa ocitne v poľnohospodárstve. Pani Ivana je vyštudovaná ekonómka.
Po ukončení vysokej školy pracovala v oblasti vzdialenej od tohto sektora – v developerskej spoločnosti. „S príchodom prvej ekonomickej krízy a po ukončení boomu developerských projektov a poklesu záujmu o ne som si povedala, že si musím hľadať niečo iné. Keď som si hľadala prácu, povedala som si, že radšej v primárnom sektore, pretože bude vždy dôležitý, ľudia vždy budú potrebovať jesť. Pôvodne som si myslela, že tu by mi nemalo hroziť ,spľasnutie bubliny´ ako v pôvodnej práci,“ vysvetľuje predsedníčka.
Nakoniec zistila, že ju to baví. „Keď vás práca baví, nechce sa vám z nej odísť, “ hovorí. Veľa jej priateľov a známych sa čuduje, že v tomto sektore zotrváva, nikdy by si to s ňou nespojili. Napriek tomu je tu už štrnásť rokov. Post predsedníčky nezastávala od začiatku. Po odchode bývalého predsedu družstva do dôchodku boli voľby na nového predsedu a členská základňa jej vyslovila dôveru.
Družstvo so sedemdesiat ročnou tradíciou
Družstvo Lisková – Sliače má okolo 130 členov. Sú to pôvodní členovia a ich dedičia, občania Liptovských Sliačov, Liskovej, Turíka a tiež zamestnanci družstva. Minulý rok v marci si pripomenuli 70. výročie od jeho založenia. Vzhľadom na pandemickú situáciu, žiaľ, iba poštou. Nedalo sa ani online, keďže väčšina členov je v seniorskom veku a nevyužívajú digitálne technológie.
„V oblasti využívania moderných technológií sa chcem rozvíjať. Možno iným, nie štandardným smerom ako boli členovia zvyknutí, ale snažím sa ho posunúť k novým trendom, kde táto oblasť smeruje, doniesť trochu inovácie a modernizácie,“ hovorí I. Maitner.
V júni budú dva roky, odkedy je vo svojej funkcii. Na otázku, čo ju v danom segmente a na jej práci baví, odpovedá: „Ten sektor je výzva sama o sebe. Je na okraji záujmu spoločnosti. Na Slovensku razíme trendy – čo si nevyrobíme, to dovezieme. To by sa malo zmeniť.“
Sektor v akútnej podvýžive
Družstvo a poľnohospodárstvo všeobecne podľa nej funguje v akútnom nedostatku financií. Za minulý rok ešte nedostali od štátu dotácie. „V máji podávame žiadosti o dotácie na daný rok a do konca júna nasledujúceho roka by mali byť zo zákona vyplatené. Zaužívané pravidlo je, že väčšina subjektov ich dostane do konca roka,“ vysvetlila nám predsedníčka systém financovania od štátu. Dodáva, že na to je nastavený aj celý systém splácania faktúr. Tým pádom nateraz fungujú v deficite.
Ako sa im darí presviedčať dodávateľov, partnerov a zamestnancov aj napriek akútnej podvýžive? „Niekedy je to veľmi ťažké. Je to o vytrvalosti ľudí. S dodávateľmi sa snažíme komunikovať, že sme tu, že to mlieko naozaj produkujeme. Našťastie, teraz jeho cena stúpa, lebo ho je nedostatok.“
Družstvo hospodári na 1450 hektároch poľnohospodárskej pôdy, vyše osemsto hektárov pôdy je ornej. Pestujú obilniny a kukuricu, približne aj sto hektárov repky olejnej. „Pestujeme si krmovinovú základňu a keď ju máme naplnenú, prebytky predávame. Napríklad repka je pre nás kompletne tržná plodina na predaj a tiež prebytky obilia. Kukuricu v celej produkcii dokážeme skŕmiť,“ objasňuje.
Družstvo Lisková – Sliače chová sedemsto kusov hovädzieho dobytka. Vyše tristo je dojníc v prevádzke v Liptovských Sliačoch. Majú vysokú úžitkovosť s ročnou dodávkou mlieka cez dva milióny litrov mlieka. O všetko sa stará 35 zamestnancov. K zníženiu ich došlo pred troma-štyrmi rokmi, kedy ich bolo vyše sedemdesiat. U väčšiny to bol prirodzený odchod do dôchodku a ďalšími ich nenahradili. Predsedníčka hovorí, že ich počet je na hrane.
Opatrenia na zvýšené vstupné ceny
Čoraz viac narastajúce ceny vstupov postihli aj PD Lisková – Sliače. Muselo sa prispôsobiť situácii a promptne reagovať. „Museli sme zmeniť technológie aj štruktúru toho, čo osievame. Repky sme mali podstatne viac, ale znížili sme jej produkciu. Je to náročná plodina, do ktorej sa mnohokrát musí vstúpiť. Treba na ňu veľa prípravkov, aby sme zachovali efektivitu výroby a produkcie, najmä teraz, keď nám cena hnojív stúpla o tristo percent,“ konštatuje I. Maitner.
Preto skorigovali aj iné veci, ktoré vyžadujú veľa zásahov. Pri hnojivách mali ročnú potrebu 112 tisíc eur, dnes je táto cena okolo tristotisíc. Jeden dvor v Sliačoch mal priemernú mesačnú platbu za dodávku elektrickej energie okolo päť až šesťtisíc eur, dnes je to jedenásťtisíc. Na spotrebe sa výrazne podieľa chladenie mlieka, znížiť spotrebu nemajú ako.
Situáciu v tomto roku im budú čiastočne kompenzovať vyššie tržné ceny, čo však bude mať negatívny vplyv na bežného spotrebiteľa v podobe zdražovania produktov. Družstvo je členom Liptovskej poľnohospodárskej komory, ktorá sa snaží pretlačiť kompenzáciu v rámci dotácií. Predsedníčka verí, že nové programovacie obdobie sa nastaví tak, aby získali vyššiu podporu od Európskej únie i štátu.
Na otázku, či nemá chuť to všetko vzdať, I. Maitner s úsmevom odpovedá: „Niekedy popoludní si poviem, že už na to všetko nemám nervy a potom ráno si zas poviem, že áno.“ Pomáhajú jej kolegovia, ktorí majú podobné zanietenie a sú nadšení svojou prácou a nerobia ju len pre peniaze.
Z tradičnej mäsny špajza plná potravín
Kompletnú produkciu mlieka predávajú do mliekarne v Leštinách, čo vedenie družstva hodnotí ako veľmi dobé rozhodnutie. Do konečných produktov sa teda finalizuje v blízkosti, v regióne. Keďže v Ružomberku a okolí chýbala tradičná farmárska predajňa s lokálnymi slovenskými potravinami, rozhodli sa tradičnú predajňu mäsa na Hýrošovom námestí premeniť práve na takýto obchod. V Hýrošovej špajzi nájde verejnosť od novembra minulého roka produkty z Liptova a Oravy. Kváskové pečivo, chilli omáčky, koreniny, medovinu, mliečne a mäsové výrobky, vajíčka či čaje. Milovníci jahňacieho mäsa sa môžu tešiť, pretože táto delikatesa bola pre nich v špajzi na predaj už pred Veľkou nocou.
„Bývalá predajňa mäsa už nebola rentabilná a pôvodne sme ju chceli dať do prenájmu. Javilo sa nám to ako najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie, bez ďalších investícií. Prišiel Covid a zrazu prenájom nemal perspektívu. Tak sme sa rozhodli do priestoru v centre mesta zainvestovať, dotiahnuť to na dnešné trendy. Inšpirovala som sa podobnými prevádzkami v mestách, kde to funguje. Bolo mi jasné, že hneď to nebude super ziskový obchod,“ objasňuje predsedníčka históriu vzniku novej vlastnej predajne.
Preto si musia stále budovať povedomie o značke a komunikovať so súčasnými a potenciálnymi zákazníkmi. I. Maitner vysvetľuje, že názov predajne pochádza od jej lokalizácie i činnosti kňaza Štefana Hýroša, ktorý podporoval chudobných jedlom. Dodáva, že ju inšpirujú aj ľudia, ktorí obchodné reťazce už navštevujú len minimálne. Kupujú si potraviny priamo od lokálnych výrobcov. Vedia, čo a od koho si kupujú. Budujú si s nimi vzťah, podporujú ich a rozvíjajú tradičný osobný predaj.
So špajzou majú ďalšie smelé plány na edukáciu detí a dospelých, napríklad vo forme prednášok o zdravej výžive či využití tradičných lokálnych potravín. Pripravujú architektonický návrh záhrady, kde chcú pestovať produkty. Ľudia ich tu môžu priamo vyskúšať. Deti by reálne videli, odkiaľ potraviny pochádzajú, ako sa do predajne dostali a ako vznikli.
Značka Produkt Liptova
Družstvo nedávno získalo za svoje mlieko certifikát Produkt Liptova. Predsedníčku značka kvality teší. Avšak, trápi ju povedomie, ktoré má verejnosť o poľnohospodároch. „Náš segment nemá byť niečo, čo nás v spoločnosti degraduje. Nie je to len o hnoji, špinavej práci a zápachu. Poľnohospodár je producent jedla, jeme a budeme jesť všetci. Je dobré, keď farmy pustia ľudí k sebe, aby videli ako tie potraviny vznikajú. Je to dobré najmä pre deti. Niektoré, možno nepríjemné veci k tomu patria, ale je z toho výsledok, ktorý máme doma na stole všetci,“ objasňuje I. Mainer. Preto by tento rok chceli nadviazať spoluprácu so školami a škôlkami.
Vedenie PD Lisková – Sliače sa snaží získať zdroje z projektov. Teraz čakajú na výzvu ohľadom špeciálnej rastlinnej výroby. Cez Miestnu akčnú skupinu (MAS) Dolný Liptov podali projekt na novú technológiu do živočíšnej výroby a čakajú na jeho vyhodnotenie.
Pani Maitner kompenzuje pracovné vypätie prácou okolo domu a v záhrade. „Fyzická práca mi vyčistí hlavu. Vtedy nemusím dvíhať telefóny a nemusím riešiť čísla,“ uzatvára s úsmevom.
Článok bol pôvodne publikovaný v májovom čísle RK Magazínu.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.