Obchádzame hlúčik ľudí, v ktorom sa pohybuje elegán v pásikavom obleku. Fotí sa s nimi, rozdáva podpisy, prehadzuje pár slov.
Na tie čakáme aj my. Kým nadíde čas rozhovoru, usalašíme sa na stoličkách vo Veľkej dvorane, z ktorých akurát strhávajú papieriky s označením sektoru a príslušného čísla.
Dotyční majú čo robiť. Stoličky naplnili celú kapacitu sály, počas nedeľného koncertu neostalo voľné ani jedno miesto.
To sa dalo čakať. Piano Show Jozefa Holleho sa bežne vypredávajú a nebolo tomu inak ani teraz.
Klasika s popom aj džezom
Hudobník s ružomberskými koreňmi zahral virtuózne skladby Tokáta od Bacha či Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Počas dvojhodinovej nádielky zaznelo aj jemuvlastné kríženie štýlov. Jozef Holly za krídlo spokojne posadil Mozarta s popovým spevákom Edom Sheeranom či AC/DC a Beethovena.
Na programe boli neodmysliteľne aj známe filmové soundtracky: Posledný Mohykán, Rocky, Batman i Piráti z Karibiku. Novšieho dáta bola skladba Always remeber us this way od Lady Gaga. Jednu z najpopulárnejších piesní filmu Zrodila sa hviezda v podaní pianistu vďačne prijalo aj publikum.
To si mohlo vypočuť aj Holleho verzie hudobných počinov od Katy Perry, Michaela Jacksona či skupiny Queen. Chuťovkou bol i úryvok piesne Happy Birthday zahraný v štýle poľského skladateľa Chopina.
Koncert pod holým nebom zrejme až budúci rok
Hudobník povzbudzoval ľudí v sále aj k prejaveniu emócií, spoločnému spievaniu ba aj k tancu na stoličke. Na posledné menované sa nepodujal nik, no do rytmu sa hýbali postojačky napr. pri známej Hit the road, Jack.
Práve takúto atmosféru, kde by si ľudia mohli aj hrdlo vyspievať, chcel klavirista vytvoriť. A tomuto účelu prispôsobil i repertoár skladieb.
Pôvodne mal totiž koncert odohrať v Čutkovskej doline v rámci svojej open air šnúry, teda pod holým nebom. Pre predpovede chladného počasia však miesto konania presunuli do tepla Kultúrneho domu.
I keď je to asi zjavné, ako hodnotíte dnešný koncert? Sú rozdiely v odozve publika medzi mestami?
Atmosféra bola dnes fantastická. Rozdiel je vždy v Bratislave. Mám pocit, ako by som tam rôznorodosť ľudí viac cítil ako v iných mestách. Atmosféra je výborná, len dlhšie trvá, kým sa diváci rozhýbu. Najskôr pozorujú, vychutnávajú si priebeh, kým tu sú spontánnejší.
Zaujímavé však je, že keď príde publikum z Bratislavy na koncert do iného mesta, boli tak napr. v Banskej Štiavnici, tak sa odviazali viac.
Stáva sa, že veľa ľudí príde na koncert prvý raz bez toho, aby predtým videli videá a nevedia, čo majú čakať. Pozerajú, či môžu tlieskať, výskať, tancovať. Niekedy asi aj toto zohráva rolu.
Ako sa skladal program, výber samotných skladieb?
Prebiehalo to postupne. Vždy začínam s tým, čo nové by som ľuďom priniesol, čo by, samozrejme, bavilo nás aj ľudí. Mal som myšlienku pridať do show mimo môjho albumu skupinu Queen, a keďže to boli open air koncerty, chcel som tiež zaradiť skladby, pri ktorých by si ľudia mohli aj zaspievať, napr. Neverlasting love. Tieto som si vybral ako prvé.
A potom som dokladal, čo by sme radi zahrali, čo by sa hodilo, aby sme dokázali atmosféru pekne vygradovať. Kým sa výsledná podoba zrodí, sedím nad tým. Spíšem si skladby na papier, potom ich posúvam, vymieňam, aby tvorili dobrý celok.
Bežne mixujete štýly, klasiku s modernou hudbou, napr. Eda Sheerana a Mozarta. Ako vznikajú takéto kombinácie?
Niektoré skladby idú z rukáva, okamžite. Napr. Lady Gaga takto šla, hral som jej skladbu a v určitom momente som potreboval do toho pomalého tempa zakomponovať pulzovanie, cítil som ho tam.
Niekedy sa však stane, nazval by som to – mám pocit, že cítim – a keď si to zahrám na klavíri, nahrám a vypočujem spätne, nefunguje to.
Niekedy to dokonca nefunguje o dosť neskôr. Trápim sa nad tým aj týždeň a potom len na počítači stlačím delete a kopec hodín práce ide preč. Aj to sa stáva. V hlave to mám, ale niekedy sa to nepodarí dať von. A priznám sa, že aj Ed Sheeran ma vytrápil.
Adela Vinczeová v rozhovore s Vami vtipne poznamenala, či náhodou kritériom pri výbere nie je, aby bol jeden interpret žijúci a druhý mŕtvy.
(smiech) Z mojej strany ide o kontrasty. Ja ich mám rád všade v živote. Chvíľkami potrebujem ľudí, potom mávam momenty, počas ktorých potrebujem svoj pokoj, nechcem nikoho vidieť, vyslovene sa ponorím do seba, alebo idem športovať a podobne. A potom zas potrebujem koncerty aj ľudí. A to sa asi odzrkadľuje aj v hudbe, strašne rád to spájam.
V rámci turné bol Ružomberok posledným mestom? Škoda, že sa pod holým nebom nepodaril koncert aj v Čutkovskej doline.
Ružomberok bolo posledné mesto, tu sme to uzatvorili. Naplánované je ešte jesenné turné a mestá, v ktorých sme neboli. Koncert v Čutkove by bol skvelý, ale bola by zima, už v Nových Zámkoch to bolo cítiť. Na prstoch, huslisti to cítia, na nástrojoch je to cítiť. Budúci rok by vyšiel open air koncert v skoršom termíne.
Titulná fotografia: Koncert Jozefa Holleho. Foto: Anna Zábojníková
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
