Vianočné zamyslenie katolíckeho farára-dekana Dušana Škrabeka.
Vianoce – téma, ktorá je každý rok pre mnohých z nás veľmi aktuálna. Otvárajú ju médiá, obchodné reťazce, firmy, mestá a obce, rôzne inštitúcie a v neposlednej miere aj rodiny a jednotlivci.
Všetci sa na Vianoce pripravujeme, avšak každý iným spôsobom. Médiá veľmi starostlivo vyberajú vianočné programy, aby sa diváci nedokázali „odlepiť“ od televíznych obrazoviek. Obchodné reťazce pripravujú množstvo letákov a bohatý „stôl“ tovaru v regáloch, aby zákazníci utrácali veľké peniaze v obchodoch. Mestá a obce lákajú svojich obyvateľov do ulíc na vianočné trhy už niekoľko týždňov pred Vianocami. Firmy a právnické subjekty organizujú vianočné kapustnice a prepočítajú finančné rezervy, aby urobili radosť svojim zamestnancom vianočnými odmenami.
A my, pod týmto stále silnejúcim svetským predvianočným tlakom, zamestnaní dlhým zoznamom toho, čo všetko ešte musíme stihnúť nakúpiť, sme vystavení riziku, že nám komerčné Vianoce postupne môžu zatieniť veľkú pravdu našej viery – tajomstvo narodenia Ježiša v Betleheme.
Obávam sa, že vianočná idylka pozlátená falošnou pozlátkou s vnútornou prázdnotou nás zasahuje čoraz viac a sťažuje nám pohliadnuť k nebesiam, aby sme počuli radostný spev anjela: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. … Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 10-14).
V koľkých rodinách bude centrom vianočných sviatkov pomyselný Betlehem, aby sme si ako tí pastieri povedali: „,Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.´ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2, 15-16). Koľkí z nás otvoríme svoje srdcia pre novonarodeného Ježiša v modlitbe, v adorácii pred jasličkami, v účasti na svätých omšiach?
Ježiš tak ako pred dvetisíc rokmi ani dnes neoznamuje svoj príchod na svet marketingovým spôsobom, nevnucuje sa, neprichádza v sprievode silných decibelov hudby z reproduktorov. Prichádza vo svätej noci, v tichu, nenápadne do sŕdc tých, ktorí mu otvoria dvere. „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (Zjv 3, 20).
Je na nás, akým Vianociam dáme prednosť. Nik nás k tomu nedokáže prinútiť, my sami o tom rozhodujeme. Na konci Vianoc si však položme otázku: „Čo v nás tieto Vianoce zanechali?“
Veľmi si prajem a v modlitbách o to prosím, aby v našich rodinách a domácnostiach boli aj tieto Vianoce prežité so skutočnou vierou a záujmom o novonarodeného Ježiša, prepletené našimi kresťanskými tradíciami, ktoré naplnia naše vnútro pravým pokojom a radosťou.
Vo svojich modlitbách a pri svätých omšiach chcem aj počas týchto sviatkov zvlášť myslieť na všetkých chorých, starých a opustených žijúcich v našom meste.
Úprimne želám milostiplné a láskou naplnené vianočné sviatky všetkým veriacim a občanom mesta Ružomberok!
Duchovné zamyslenie vyšlo v tlačenom vydaní Ružomberského magazínu 12/2019 – 1/2020.
Ilustračné foto – pixabay.com
