Hory sú tu dlhšie ako my, netreba ich podceňovať

Miloš je milovníkom hôr dušou aj telom. Foto: archív M. Gazdaricu

Horský záchranár Miloš Gazdarica pochádza z Liptovských Revúc, zachraňuje životy a miluje hory. Rozprávali sme sa s profesionálnym horským záchranárom, ktorý je stále pozitívne naladený a pripravený pomáhať.

V rozhovore sa dozviete:

  • Čím chcel byť Miloš predým, ako sa stal horským záchranárom
  • Čo je najnáročnejšie na jeho práci
  • S akými bizarnými prípadmi sa stretol
  • Čo by sme mali robiť v prípade, ak sa staneme svedkom zasypania lavíny
  • Ako predchádzať spusteniu lavíny
  • Čo všetko by sme mali mať pri sebe, ak sa vyberieme do hôr počas zimnej sezóny

Horský záchranár Miloš bol súčasťou záchrannej akcie v decembri 2021 pri páde lavíny v Suchej doline nad Liptovskými Revúcami. Opísal nám priebeh záchrany a poskytol podrobný popis, ako postupovať, ak sme svedkom pádu lavíny a prípadným zasypaním.

Lavína zabíjala vo Veľkej Fatre

Byť záchranárom je detský sen. Bol to aj Váš veľký sen?

Ako dieťa som chcel byť všeličím, napríklad vojakom, astronautom, dokonca aj Indiánom. Netušil som, že existuje horská záchrana. Postupne som nazbieral veľa vzorov, medzi ktorými bol aj môj brat. On robí v Horskej záchrannej službe (HZS), inšpiroval ma. Dnes sme kolegovia. Popravde, dlho som sa pretĺkal životom, nakoniec som našiel cieľ a stal sa horským záchranárom.

Ako dlho ste horským záchranárom a kde pôsobíte?

Záchranárom som asi 15 rokov. Začínal som ako dobrovoľný záchranár na Malinom Brde, tam som bol rok. Neskôr som pracoval pre občianske združenie Horská služba na Slovensku (HSNS). Od roku 2008 som prešiel k zmluvným dobrovoľným záchranárom Horskej záchrannej služby, kde som bol až do roku 2016. Odvtedy som profesionálny horský záchranár. 

Prekvapilo Vás niečo na práci horského záchranára?

Nič. Ja som presne vedel, do čoho idem.

Napriek tomu je niečo, čo je náročné na Vašej práci? 

Najnáročnejšie je urobiť všetko preto, aby som ochránil a zachránil ľudský život. O to horšie to je v teréne, kde nemáme k dispozícii sanitku alebo ambulanciu. Všetko musíme robiť vonku, veľakrát aj napriek nepriaznivému počasiu. O to je to komplikovanejšie, lebo musíme myslieť na všetko. My nie sme len zdravotníci, ale napríklad aj horolezci, keď treba liezť, lyžiari, keď treba lyžovať. Preto je dôležité mať dobrú kondíciu.

Ako vyzerá bežný týždeň horského záchranára, kedy nemáte žiadne výjazdy na miesto nehody?

Na oblastnom stredisku Veľká Fatra sme k dispozícii nepretržite 24 hodín 7 dní v týždni. Vždy štyria záchranári. Takže, keď sa nič nedeje, vieme si precvičiť metodiku, udržovať kondíciu a podobne. Využívame čas, ktorý máme k dispozícii na zdokonalenie našej práce a samého seba.

Foto: Miloš vopred vedel, čo znamená práca horského záchranára. Foto: Archív M. Gazdaricu

Mnohé záchranné akcie sú nebezpečné a psychicky náročné, keďže ide o životy ľudí. Viete zvládať takéto situácie?

Od záchranných akcií sa viem odosobniť. Nemôžem to prežívať, beriem to ako prácu, lebo iba vtedy sa dokážem sústrediť na 100 percent. Samozrejme, to neplatí v prípade, keď idem po kamaráta alebo rodinu, vtedy sa to nedá ovládať.

Záchranná akcia dokáže vyčerpať. Ako trávite voľný čas?

Väčšinou ho trávim v horách. Rád leziem a skialpujem. V lete je to tiež lezenie, ale aj horský bicykel.

Údajne až v 80% prípadoch si za nešťastie na horách môžu turisti sami. Čo si o tom myslíte?

Áno, väčšinou si za to môžu sami. Čoraz viac sú turisti nepozorní, nezáleží im na ostatných v partii, majú vysoké ciele a snažia sa frajersky pokoriť hory. To sa ale nedá. Kvôli fotke urobia aj nemožné. Hory tu boli ešte pred ľuďmi, dlho ešte budú a majú svoje zmýšľanie. Buď ťa prijmú, alebo nie. Ide o to, ako sa v horách správaš. Dajú ti len to, čo im dáš ty. 

Pamätáte si na nejakú situáciu, na ktorú nikdy nezabudnete?

Raz nám z Operačného strediska nahlásili, že volala žena z okolia Ploskej. Vraj ju uštipol had. Bola na bicykli a nemohla ďalej pokračovať. Keď sme k nej prišli, tvrdila nám, že ju niečo uhryzlo a utieklo do vysokej trávy. Keď sme to kontrolovali, tak sme zistili, že údajné stopy po zuboch bola jedna vyrážka a jedno znamienko. Asi jeden a pol centimetra od seba, takže to by musela byť kobra (smiech).

Nedávno spadla lavína v Suchej doline. Aký býva prístup k miestu nehody, kde spadne lavína?

Závisí od počasia. Ak je pekne, prístup je viac-menej jednoduchý. Na miesto nehody letíme väčšinou vrtuľníkom. Samozrejme, v priebehu akcie sa môže zdvihnúť vietor alebo môžu nastať iné komplikácie. Vtedy nastupuje pozemná záchrana, čiže pozemná skupina záchranárov. V tomto prípade je prístup k miestu nehody náročnejší. Keď sa turisti niekam vyberú a trvá im to 2 až 3 hodiny, nemôžu očakávať od pozemnej skupiny, že tam budú za 15 minút. Na toto sa často zabúda.

Čo je vašou úlohou urobiť ako prvé, keď prídete na miesto nehody?

Na miesto nehody sa vždy, ak je možné letecky, vysiela minimálne psovod a jeden záchranár, väčšinou lavínový špecialista. Pri každej lavínovej nehode musí lavínový špecialista zhodnotiť riziko pádu sekundárnej lavíny, resp. objektívne nebezpečenstvo na danom mieste, aby sa samotní záchranári neocitli v nebezpečenstve. Až potom sa môžu záchranári pohybovať po mieste dopadu lavíny – lavíništi.

Čo všetko sa snažíte urobiť, aby ste našli zasypaných?

Je veľmi dôležité, aby mali turisti so sebou základnú lavínovú výbavu, ktorá uľahčí vyhľadávanie. Lavínové psy vedia v takomto prípade veľmi pomôcť a urýchliť nájdenie zasypaných. Ak sa im to nepodarí, nastupujú záchranári a prehľadávajú lavínište pomocou lavínových sond. Okrem týchto metód sa počas záchrannej akcie využívajú aj iné prostriedky na vyhľadávanie ľudí pod snehom, napríklad lavínový vyhľadávač RECCO alebo zariadenie na lokalizáciu telefónnych prístrojov od kolegov z poľskej horskej služby (TOPR).

Foto: Podľa Miloša horskí záchranári nie sú “len” zdravotníci, ale napríklad aj horolezci, keď treba liezť. Foto: Archív M. Gazdaricu

Sú prípady zasypania lavínou časté?

Odkedy sa viac ľudí pohybuje v horách, prípady zasypania lavínou sú častejšie. Verejnosť vie najmä o tých, pri ktorých zasahujeme my. Tie prípady sú vždy tragickejšie. Ostatné prípady, kedy sa lyžiar, skialpinista alebo nebodaj turista vyhrabe z lavíny sám, nie sú tak veľmi zdokumentované ani medializované.

Čo by sme mali robiť v prípade, ak sa staneme svedkom zasypania lavíny? Ako vieme zasypaným ľuďom najrýchlejšie a najlepšie pomôcť?

Ak ste svedkom lavíny, mali by ste v prvom rade zachovať chladnú hlavu a zorientovať sa. Porozmýšľať, kde ste a koľko ľudí je zasypaných. Ak ste len svedok nehody a nie ste s nimi v partii, tak to samozrejme netušíte. Potom sa treba pozrieť na telefón, či máte signál. Ak signál máte, okamžite volajte 18300 a ohláste pád lavíny. Dôležité je vedieť miesto nehody, ideálne je poznať GPS súradnice. Potom sa čo najrýchlejšie snažte dostať na lavínište. Samozrejme, treba zhodnotiť situáciu, či nehrozí riziko pádu ďalšej lavíny, a podobne. V lavínovej problematike sa takáto pomoc nazýva „kamarátska pomoc“. Ide o to, že šanca na prežitie v lavíne rýchlo klesá. Do 15 minút je táto šanca viac ako 90%. Je preto dôležité, aby mal zasypaný človek lavínový vyhľadávač a vy, aby ste mali komplet lavínovú výbavu. Inak sa jeho šance znižujú.

Ako vieme predísť zasypaniu lavíny, prípadne čo mať so sebou, aby vedeli záchranári najrýchlejšie pomôcť?

Sledovať lavínovú predpoveď, aké bolo počasie za posledné 3 dni, a ktoré žľaby sú nebezpečné. Samozrejme, najlepšie je zhodnotiť podmienky na mieste pozorovaním – stopy lyžovania, preveje, odtrhy snehu, atď. Pri každej túre by ste mali mať funkčný lavínový vyhľadávač, pevnú lavínovú lopatu, nie kadejaké ľahké a čo najmenšie lopatky, aby sa vám zmestili do batohu, lavínovú sondu a nabitý mobilný telefón. Vtedy viete efektívne pomôcť nie len sebe, ale aj ostatným.

Čo by sme mali robiť v prípade, keď sa s nami strhne lavína?

Je len jediná možnosť, snažiť sa z nej ,,vylyžovať”. Keď vás už začne brať so sebou, je dôležité, aby ste si nedávali ruky do pútok od paličiek, aby ste si uvoľnili popruhy na batohu (ak je to ABS lavínový batoh, tak zase naopak, všetko si poriadne pozaťahovať) a aby ste si nezaisťovali špičky na skialpinistickom viazaní. Všetky tieto veci pôsobia v lavíne ako kotva, čiže vás to dokáže vtiahnuť ešte hlbšie.

Hory si treba vychutnať, nie ich podceniť. Fotor: Archív M. Gazdaricu

Čo by ste odporučili všetkým turistom, ktorí obľubujú zimné športy na zasnežených kopcoch a hrozí im v takomto prípade nebezpečenstvo?

Odporúčaní je strašne veľa, ale ako som spomínal, dôležité je sledovať lavínovú situáciu, vývoj počasia za posledné dni, zbytočne neriskovať, mať kompletnú lavínovú výbavu a lyžovať v skupine jeden po druhom. Lyžiar by mal odlyžovať na bezpečné miesto, odkiaľ vidí svojho kolegu, ktorý lyžuje ako druhý. Takýmto spôsobom sa dá vyhnúť nešťastiu oboch zasypaných. A najdôležitejšia je, aby turisti nechodili na hory sami.

Aký je Váš odkaz na záver?

Smutných udalostí bolo príliš veľa za moju krátku pôsobnosť v horskej službe. Každá vo mne zanechala silnú spomienku, no hlavne ponaučenie. Na horách si musíme dávať pozor a nič nepodceniť. Treba si ich vychutnať. Niekedy je dobré vrátiť sa pred dosiahnutím cieľa, lebo práve v tej chvíli je to jediná možnosť. Rozhodujeme predsa o svojej existencii. V horách je krásne, tak si to netreba kaziť zlými rozhodnutiami a nezodpovedným prístupom. 

Rozhovor bol pôvodne publikovaný vo februárovom vydaní RK Magazínu.

Mám vyštudovanú masmediálnu komunikáciu. Počas školy som pôsobila ako moderátorka v lokálnom rádiu, kde som mala svoju reláciu. Okrem rozprávania do mikrofónu a písania príbehov, rada pomáham aj "handmade" výrobcom so sociálnymi sieťami a prezentáciou na internete. V RK Magazíne pracujem ako redaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk. Milujem dobrodružné cestovanie, prechádzky v prírode, varenie a dobrú knihu pri káve.