Nad Liptovskými Revúcami 13. decembra minulého roka strhli lavínu, ktorá zasypala troch skialpinistov.
Zasnežené hory, odrážajúce sa slnečné lúče, príjemná vonkajšia teplota. Takéto počasie láka do hôr takmer každého milovníka zimných športov. Výnimkou nie je ani skialpinizmus, ktorý v predvianočnom období pritiahol na kopce viacero odvážlivcov. Na Slovensku je obľúbený najmä v Nízkych, Vysokých a Západných Tatrách, no popularitu si získal aj v Malej a Veľkej Fatre.
Oblasť dôkladne poznali
Práve Veľká Fatra a krásne počasie prilákali do hôr štyroch kamarátov, skúsených skialpinistov. Oblasť dobre poznali, no tá sa pre nich stala osudnou. Štartovali z osady Rybô smerom na Krížnu. Skialpinisti vystúpili na vrchol Krížnej. Napriek tomu, že bol slnečný deň, na vrchole fúkal nepríjemný vietor
„Zlyžovali do Suchej doliny, tam sa rozhodli, že pôjdu viac na sever, smerom na masív Frčkova. Zdalo sa im, že by tam mohol byť vietor slabší,“ vysvetlili horskí záchranári priebeh nehody. Podľa nich skialpinisti videli viacero polyžovaných svahov a stôp v okolí.
Vystúpili na hrebeň a rozhodli sa zlyžovať opäť do Suchej doliny svahom južnej orientácie. Zdalo sa im, že by tam mohla byť lyžovačka lepšia, lebo bolo nafúkané viac snehu. „Podmienky neboli veľmi dobré, snehu bolo ešte stále málo, niekde sa prepadávali do trávy, niekde bola tvrdá nafúkaná snehová doska,“ spresnili horskí záchranári.
Skialpinisti sa potom rozdelili. Dvaja zamierili priamo do žľabu, jeden sa držal bližšie pri lese a štvrtý zaostával. „Keď boli prví dvaja zhruba v polovici žľabu, bolo počuť prasknutie a posledný zo skupiny uvidel, ako sa odtrhla lavína,“ opísali záchranári.
Lavína strhla troch ľudí. Toho, ktorý lyžoval viac pri lese, zasiahla masa snehu tiež. Zasypaný bol iba po stehná. Lavína mu lyže nevypla, no podarilo sa mu svojpomocne vykopať. Tí dvaja, ktorí boli v strede žľabu, nemali šancu uniknúť a lavína ich oboch úplne zasypala.
Štvrtý zo skupiny, ktorý zaostával, kontaktoval záchranné zložky a začal s obhliadkou lavíny. Nikde však kamarátov nenašiel. ,,Keďže nemali lavínovú výbavu, ich lokalizácia vo veľkom nánose bola takmer nemožná,“ konštatovali záchranári. Obrovská masa miestami dosahovala šesť až osem metrovú výšku.
Do terénu vyrazili horskí záchranári
Prostredníctvom tiesňovej linky 112 na poludnie nahlásili pád lavíny v oblasti medzi Ostredkom a Krížnou, smerom do Suchej doliny. ,,Záchranná akcia sa začala hneď po prijatí tiesňového volania. Pomocou vrtuľníka sa na lavínu postupne prepravili viacerí záchranári a lavínové psy. Ďalšia skupina postupovala pozemne,“ opísali záchranári svoj výjazd.
Podľa hovorkyne Air-Transport Europe (ATE) Zuzany Hopjakovej sa na prvotnej záchrannej akcii podieľalo celkovo 13 záchranárov, 5 psov a jeden lekár. Do ťažko prístupného terénu leteli dva záchranárske vrtuľníky z Banskej Bystrice a Žiliny. Na pomoc prišli aj poľskí kolegovia s tretím vrtuľníkom.
Na mieste zasahoval aj poručík Miloš Gazdarica z oblastného strediska Horskej záchrannej služby (HZS) Veľká Fatra, ktorý bol súčasťou vyslanej pozemnej záchrannej zložky. ,,Pomocou vrtuľníkov sme vysadili niekoľko psovodov z Donovál, Martina a Jasnej, čo najbližšie k nánosu lavíny. Oni prehľadávali lavínište ako prví.“
Horský záchranár uviedol, že lavínové psy dokážu veľmi pomôcť a urýchliť nájdenie zasypaných. Obete lavíny však základnou lavínovou výbavou nedisponovali, a tak museli nastúpiť záchranári a prehľadávať lavínište pomocou lavínových sond. Počas záchrannej akcie využili aj lavínový vyhľadávač RECCO a zariadenie na lokalizáciu telefónnych prístrojov od kolegov z poľskej horskej služby (TOPR).
Kvôli tme museli prerušiť pátranie
Prvého skialpinistu sa podarilo vykopať ešte v ten deň 13. decembra 2021. Bohužiaľ, bez známok života. Bol zasypaný v hĺbke snehu približne jeden meter. Napriek všetkej snahe, ktorú horskí záchranári vynaložili na záchranu druhého skialpinistu, nepodarilo sa im ho v ten deň nájsť.
,,Postupne prichádzala tma, a tak nebola šanca pokračovať v záchrannej akcii. Pozorovateľ by nevedel včas varovať záchranárov na lavíništi v prípade, že by spadla sekundárna lavína. To by ohrozovalo všetkých na danom mieste,“ vysvetlil M. Gazdarica a podotkol, že akcia sa v takýchto prípadoch ukončuje a pokračuje sa na druhý deň v rovnakých postupoch – psy, záchranári a technika.
S pátraním pokračovali hneď na druhý deň. Vytvorila sa veľká skupina záchranárov, aby sa nános lavíny prehľadal čo najpodrobnejšie a najrýchlejšie. „Opäť sme využili aj prístroj RECCO, vďaka ktorému sa zasypaného podarilo nájsť relatívne rýchlo v hĺbke asi jeden a pol metra,“ uviedol Gazdarica.
Nerešpektovali lavínové nebezpečenstvo
Na webovej stránke, ale aj na sociálnych sieťach Strediska lavínovej prevencie HZS každý deň aktualizujú výstrahy v horských oblastiach. Horskí záchranári potvrdili, že pre oblasť Veľká Fatra bol v ten deň vyhlásený 2. stupeň lavínového nebezpečenstva s upozornením na nebezpečné dosky a vankúše.
Začiatkom decembra prichádzali zrážky hlavne z juhozápadu, čo znamenalo, že najviac snehu napadlo vo Veľkej Fatre. Podmienky na skialpinizmus boli dobré iba v tejto oblasti. Počasie bolo v sobotu 11. decembra výborné, svietilo slnko, vietor bol relatívne slabý. V okolí Krížnej sa pohybovalo veľa skialpinistov.
„V nedeľu 12. decembra sa situácia výrazne zmenila a začal fúkať veľmi silný severný a severozápadný vietor. Ten prenášal sneh na južné a juhovýchodné svahy, kde vytvoril tvrdé dosky a vankúše,“ opísali horskí záchranári počasie, ktoré predchádzalo strhnutiu lavíny.
Ďalej vysvetlili, že tvrdé dosky majú nevýhodu v tom, že sa v nich prasklina šíri veľmi rýchlo na veľkú vzdialenosť, preto je z nich oveľa ťažšie uniknúť. Vzhľadom na nízke teploty sa nafúkaný sneh nemohol dobre previazať so starším podkladom. Zároveň sa medzi vrstvami snehu začala tvoriť slabá vrstva hranato zrnného snehu.
Nebola to prvá lavína
Veľká Fatra je známa výskytom lavín, napriek tomu je tragických lavínových nehôd málo. Konkrétne na mieste, kde sa stala nehoda, vypadáva žľab skoro každý rok, hlavne na jar. Počas pandémie sa viacerí presunuli do prírody, kde trávia svoj voľný čas, a preto sa v horách momentálne pohybuje veľa ľudí. Tým pádom sú aj častejšie prípady zasypania lavínou.
„Verejnosť vie najmä o tých, pri ktorých zasahujeme my, horskí záchranári. Tieto sú vždy horšie a tragickejšie, no ostatné prípady, kedy sa lyžiar, skialpinista alebo nebodaj turista vyhrabe z lavíny sám, nie sú tak veľmi zdokumentované ani medializované,“ podotkol na záver Gazdarica.
ZÁCHRANÁRI RADIA
Horskí záchranári neustále upozorňujú turistov na možné nebezpečenstvo na horách. Odporúčajú im, aby sa vyhýbali lavínovým terénom hlavne v dňoch po snežení alebo silnom vetre. Podstatné je sledovať lavínovú predpoveď, mať so sebou lavínovú výbavu (lavínový vyhľadávací prístroj, lavínovú lopatku a lavínovú sondu) či nabitý mobilný telefón.
Dôležité je nechodiť do horského prostredia sám, nedeliť sa počas túry, do lavínového terénu vstupovať jeden po druhom a vzájomne sa sledovať. A čo je najpodstatnejšie, vedieť sa zrieknuť túry, ak vieme, že bude zlé počasie. Milovníkom zimnej turistiky odporúčajú záchranári absolvovať kurz lavínovej záchrany. V prípade lavínovej nehody ide o život, preto je dôležité vedieť pomôcť sebe i ostatným.
V prvotnej fáze je nutné pokúsiť sa z lavíny vylyžovať. Ak lavína podtrhne lyže a začne človeka ťahať, ideálne je prevaliť sa na bok, ruky zaboriť do snehu, snažiť sa o kotrmelec a dostať sa opäť na lyže a vylyžovať sa. V ďalšej fáze, kedy lavína naberá rýchlosť, snažiť sa zaujať polohu polosed – poloľah, pokrčiť nohy a „pádlovať“ proti prúdu.
Tesne pred zastavením sa pokúsiť o vytvorenie čo najväčšieho priestoru pred tvárou. Je dôležité zachovať pokoj, šetriť si vzduch a energiu a čakať na záchranu. Dýchacia dutina je kľúčový prvok pre ďalší vývoj situácie. Bez dutiny nastáva fáza dusenia (15 – 35 minút). S dutinou je možné v lavíne prežiť aj niekoľko hodín, v závislosti od jej veľkosti.
Najväčšie šance na prežitie v lavíne sú prvých 15 minút. Horská záchranná služba preto opakovane pripomína jedno z najdôležitejších pravidiel, ktorým je, že do lavínového horského prostredia nikdy nechoďte sami.
Článok bol pôvodne publikovaný vo februárovom vydaní RK Magazínu.
