Do nej vpadli najmä adepti nastupujúci svoj prvý ročník v zelenom od 1. októbra roku 1970. Mikulovská motostrelecká ŠDZ-ka (Škola dôstojníkov v zálohe) mala v pláne vychovať a odovzdať Československej armáde šesťdesiatku „kontrarevolúciou nenakazených dôstojníkov“, ktorí budú pokračovať v ďalšej činnej službe.
Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ tak zavarilo mnohým, nehľadiac a neporovnávajúc dnes české románové humoresky Černí baroni od Švandrlíka či Tankový prapor od Škvoreckého alebo ich rovnomenné filmy. Asi k ním už nemožno zaradiť ani Laučekov Opušťák. Po dvadsiatich rokoch od juhomoravského Mikulova sedemdesiatych rokov minulého storočia sa autorom v slobodnej spoločnosti ľahšie písalo o vymyslenom majorovi Haluškovi – Terazkym či o vojakovi Kefalínovi. A i o majorovi Borovičkovi z Tankového praporu z päťdesiatych rokov, čo nachytal pri sexuálnom akte čatárku Babinčákovú s poručíkom Malinom v útvarovej väznici. Zosmiešnenie vtedajšieho režimu s ľudovodemokratickými armádami sa Švandrlíkovi a Škvoreckému dokonale vydarilo.
Nebol to major Haluška – ale veliteľ III. Motostreleckého praporu mjr. Jozef Mžigod
„Čo bolo to bolo“ – klasická veta majora Halušku je stvárnená vo filmoch s hercom Landovským a dodnes beží na televíznych obrazovkách českých kanálov. Ináč to je však v spomienkach na skutočného mikulovského majora Jozefa Mžigoda. keď si zavolám so spolubojovníkom a bývalým žiakom z vtedajšej 4. čaty motostreleckej školy dôstojníkov v zálohe s Vladimírom žijúcim v Náchode. A Vlado si spomenie na Mžigoda a vždy niečo pripomenie.
Na konci augusta roku 2016 sa nám po 45. rokoch podarilo zorganizovať trojdňové stretnutie čaty v Mikulove v hoteli Eliška na ktorom sa zišlo šesť vojakov čaty a dvaja starí dôchodcovia, bývalí vojaci z povolania major Horňáček a z roku 1971 nadrotmajster Sedláček, obidvaja obývajúci vojenské obytné domy na Bardejovskej a Dukelskej ulici.
Veliteľ praporu a súčasne aj veliteľ ŠDZ-ky major Mžigod, ktorého sme zažili v rokoch 1970 – 1971, kým z nás nevychovali veliteľov čiat a odoslali do vojenských útvarov po republike, býval dobrý a aj zlý. Občas na plukovnom buzeráku z neho vyšiel aj „terazkyovský humor“. U nižších dôstojníkov a vojakov mal prezývku Pepa. Do útvarových politických izieb (PŠM), kde nacvičovala vojenská útvarová kapela chodila aj jeho dcéra- speváčka účinkujúca v nej.
Obytné múry domov dôstojníkov a praporčíkov mikulovského pluku stáli 40 metrov za kasárenským plotom vojenského útvaru s číslom 3866 a tak o zábavu v osobnom voľne bolo často postarané. Raz za čas si Pepa kopol do lopty na udupanom útvarovom ihrisku a zahral s ešdézetkármi futbal. Celú školu s koľajničkármi (ako volali ŠDZtkárov) na ich označených výložkách si vzal za svoju, na nástupište útvaru videl možno z okien jeho bytu. Po večeroch si prišiel skontrolovať aj pochody vojakov s piesňami a znejúcimi slohami „nás s rudou armádou nikto nerozdrtí“. K poradovej príprave rôt býval nekompromisný a často používal vetu – „Ešdezetka musi pochodovať ako gardová rota“. Keď mal lepšiu náladu a desaťmesačný výcvik končil júlovými a augustovými skúškami roku 1971, vtedy na nástupišti pri štábe pluku otcovsky neodporúčal vojakom aby v Pálavě a U konšelů pili mikulovské víno, ale dali si len vodu a džús.
Keď sa na strelnici na blízkom Mušlove, v moravskom Bzenci či na Libavej za Olomoucom nenastrieľalo
Major Mžigod býval nahnevaný, keď jeho roty ŠDZky nenastrieľali na štvorky či pätky a keď sa vojaci netrafili ani do terča. Vtedy sa v jeho dôstojníckej reči prejavil zrejme aj pôvod miest československých vojenských útvarov, v ktorých predtým pôsobil. VÚ 3866 v Mikulove na Morave patril do Bardejovského útvaru. Nenastrieľať ani na štvorku znamenalo pre veliteľov rôt dať vojakom na čas stopku opuštákom (VOP) či vychádzkam do mesta.
V znamení ôsmeho bodu Mikulovskej výzvy „v streleckej príprave hlavne v hnutí zasiahnuť cieľ prvou ranou“ raz niektorí pri terčoch počuli „Any makety, any flakety any ho, no any nyč“.
Aj taký býval Mikulov v zelenom odeve na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď Československo so Sovietskym zväzom podpísalo ďalšiu zmluvu o priateľstve a spolupráci i s neskorším heslom „na večné časy a nikdy inak“ 6. mája roku 1970. Za Československo ju podpísal G. Husák a L. Štrougal, za ZSSR L. I. Brežnev a A. Kosygin. Zhodou okolností bola aj predmetom a otázkou na záverečných skúškach z politickej prípravy, (PŠM) ktorú mal vtedy na starosti politruk kapitán Chmel.
M I K U L O V S K Á V Ý Z V A – V Ú 3 8 6 6 – Mikulov na Moravě – ČSSR
/prepis textu do slovenského jazyka od bývalého vojaka zo Slovenska slúžiaceho v r. 1970-71 v Mikulove/
Oslavy 50. výročia založenia našej KSČ privítame ďalšími vlasteneckými činmi, dobrými a výbornými výsledkami v bojovej a politickej príprave. Aby sme splnili náročné úlohy výchovy a výcviku, zameriame našu prácu hlavne na tieto úlohy:
1./ V ideovo-výchovnej práci budeme pokračovať v prehlbovaní znalostí a štúdiu teoretického odkazu V. I. Lenina. Ofenzívnou politickou prácou budeme usilovať o to, aby každý náš príslušník správne chápal politiku strany a štátu a požiadavky kladené na armádu, aby každý prispel svojim dielom k upevňovaniu bojovej a politickej pripravenosti a vyjadroval pevné politické postoje vychádzajúce z marxizmu – leninizmu. V tomto smere dosiahneme príkladnosti hlavne u veliteľského zboru.
2./ Budeme pokračovať v rozvíjaní triednej a internacionálnej výchovy. V spolupráci s družobnými útvarmi Sovietskej armády zorganizujeme stáže veliteľov, politických pracovníkov, funkcionárov KSČ a SSM k preberaniu bojových skúseností Sovietskej armády. 21.8. vyšleme delegáciu a vyjadríme vďaku za poskytnutú internacionálnu pomoc v roku 1968.
3./ Budeme vychovávať vojakov a veliteľov k bezvýhradnej oddanosti strane, robotníckej triede a ideálom komunizmu a k nepretržitej pripravenosti s cťou vyplniť vlasteneckú a internacionálnu povinnosť pri obrane socializmu.
4./ Vychováme 50 % vzorných vojakov, 60 % vzorných osádok družstiev a čiat, 50 % vzorných rôt a jeden vzorný prápor.
5./ Rozvinieme hnutie za získanie triednosti a vychováme 70 % triednych špecialistov. Každý špecialista pri odchode do zálohy pripraví za seba dôstojného nástupcu. U 80 % vojakov dosiahneme zastupiteľnosti v príbuznej odbornosti.
6./ Rozvinieme hnutie za získanie vojenského odznaku zdatnosti tak, aby ho získalo 20 % vojakov a odznak PPOV 70 %, vo zväzovej športovej súťaži získame prvé miesto.
7./ Pre splnenie požiadavky plnenia januárového pléna ÚV KSČ z roku 1970 budeme venovať zvýšenú pozornosť hospodárnemu využívaniu prostriedkov na bojovú a politickú prípravu. Splníme úlohy vo výstavbe materiálno – výcvikovej základne a zlepšovaní prostredia útvaru. Zlepšíme starostlivosť o budovy, výstroj, výzbroj o zverenú techniku ,povedieme našich vojakov k správnemu vzťahu k socialistickému vlastníctvu. Účelne a hospodárne budeme využívať pridelený limit el. energie, uhlia a vody. Budeme pokračovať v pomoci pri zveľaďovaní mesta, vo výťažnosti PHZ dosiahneme prvé miesto vo zväze.
8./ Rozvinieme iniciatívu a zlepšovateľské hnutie k zabezpečovaniu ošetrovania bojovej techniky a zbraní a ku správnemu využívaniu zverených prostriedkov. Po príchode vojakov 1. ročníka podmienky súťaže znovu konkrétne rozpracujeme podľa jednotlivých odborností a na jednotlivcov. Základný predpoklad k úspešnému splneniu záväzkov uvidíme v rozvoji krátkodobých súťaží:
– v streleckej príprave hlavne v hnutí „zasiahnuť cieľ prvou ranou“, v starostlivosti o techniku, o bezhavarijnú prevádzku, v úsporách PHM, v súťaži o najlepší výstrojný sklad roty, v ASTT a ASUT, vo zvýšení odberu a v pravidelnej práci s tlačou, v rozvoji športových súťaží.
HODNOTENIE BUDE VYKONANÉ:
- k 53. výročiu VOSR,
- k 26. výročiu oslobodenia Bardejova
- k 22. výročiu februárového víťazstva
- k 50. výročiu založenia KSČ
- po splnení významných úloh v bojovej a politickej príprave
Plnením záväzku chceme prispieť k úsiliu strany o úplnú hospodársku a politickú konsolidáciu a svojim podielom dôstojne privítať oslavy 50. výročia založenia KSČ a prípravy 14. zjazdu strany.
Nepretržite budeme zvyšovať bojovú pohotovosť, bdelosť, upevňovať kázeň a organizovať ju v duchu prísahy a vojenských poriadkov.
Budeme pokračovať v úsilí o doplnenie našej armády mladými veliteľmi a do ďalšej činnej služby získame najmenej 60 nových veliteľov v budúcom roku. Zložitá medzinárodná politická situácia a imperialistická politika agresorov proti mieru nás núti byť v strehu.
My príslušníci Bardejovského útvaru sa týmto záväzkom zapájame do štafety bojových pozdravov strany pri príležitosti jej 50. Výročia založenia.
Podpísaný veliteľ útvaru, ZVP, predseda ZO KSČ a predseda SSM
Mikulov na Morave dňa 10. 8. 1970.
Foto – Marián Mydlo
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
