Predseda novej komisie Juraj Burgan: Neprišiel som zničiť Mondi SCP

Stal sa vedúcim katastra na Okresnom úrade v Ružomberku. O životnom prostredí, komunálnej politike a novej práci sme sa rozprávali s mestským poslancom z klubu KDH Jurajom Burganom.

Iniciovali ste vznik samostatnej komisie pre životné prostredie. Máme tu stavebnú komisiu a Komisiu pre prašnosť a zápachy. Je to už tretia, ktorá sa týka životného prostredia.

Bola by kvázi tretia. V Komisii pre územné plánovanie, výstavbu, dopravu a životné prostredie navrhujem vyškrtnúť pojem životné prostredie. Doteraz sa tejto oblasti ani veľmi nevenovala.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Komisia pre prašnosť nie je oficiálnou, je menovaná primátorom, nemá štatút stálej mestskej komisie, jej členovia nie sú schvaľovaní mestským zastupiteľstvom. A zároveň, komisia je zameraná na prašnosť a zápachy. Vôbec nerieši zeleň, reklamný smog, odpady, čierne skládky. Predpokladám, že táto komisia zanikne.

Ako dlho zrelo rozhodnutie zriadiť samostatnú komisiu pre životné prostredie?

V predchádzajúcom volebnom období boli dve komisie. Komisia pre územné plánovanie a výstavbu a Komisia pre dopravu a živnotné prostredie, ktoré sa však po posledných voľbách zlúčili do jednej. Už vtedy som vravel, že to nieje rozumný krok, lebo záber týchto komisií je taký veľký, že to jedna komisia nezvládne. Aj keď na základe tlakov protestov vznikla komisia pre prašnosť, a bola chvíľu nádej, že sa niečo udeje, už z prvých stretnutí bolo jasné, že je to v podstate pro forma komisia. Aj vzhľadom na jej zloženie. Tým však nechcem útočiť na nikoho konkrétneho.

Medzi členmi komisie je celé vedenie mesta, vrátane hovorcu, asistenta primátora, predsedu Zväzu slovenských fotografov. Pôvodne tam ani neboli aktivisti, dostali sa tam až keď sa začali ozývať.

Áno, komisia nespĺňala podmienky toho, čo by mala spĺňať. Od začiatku mi teda bolo jasné, že to nie je dobre nastavené a bude potrebné to riešiť. Len som sa snažil nájsť vhodný moment, kedy bude môj zámer vytvorenia samostatnej komisie realizovateľný.

Poslanci už schválili 11 členov novovzniknutej komisie pre životné prostredie. Vy ako jej predseda ste si mali z prihlásených záujemcov vybrať členov, ktorých zastupiteľstvo odsúhlasí. Pri zostavovaní konečného výberu sa však vyskytol problém – členmi sa podľa štatútu mesta mohli stať len uchádzači s trvalým bydliskom v Ružomberku.

Štatút hovorí, že členmi komisie sa stávajú poslanci a obyvatelia mesta odsúhlasení mestským zastupiteľstvom. O tom, kto sa stáva členom komisie, hovorí okrem štatútu aj rokovací poriadok mesta a aj zákon. Ani v jednom z nich sa nepíše, že to musia byť obyvatelia mesta. Do štatútu to ale bolo v minulosti dané.

Podľa môjho názoru je to trochu zvláštnosť. V princípe nevidím až také opodstatnenie v tom, aby členmi museli byť obyvatelia Ružomberka. A hlavne kvôli tomu, čo sa nám stalo. Boli traja ľudia, ktorých som v komisi veľmi chcel mať, ale nemohol som, lebo oficiálne neboli Ružomberčania. Pričom všetci traja v meste fungujú. Jeden z nich je aj pán Milan Filo, človek, ktorý 25 rokov rieši životné prostredie, živí sa tým, je šéfom životného prostredia na okresnom úrade, zároveň je najväčším odborníkom v meste na odpady a odpadové hospodárstvo. Je najtypickejší príklad človeka, ktorý by mal byť v komisii – odborník, zapálený, ochotný pracovať. Ale nemôže, lebo má trvalé bydlisko v Kalamenoch.

Dá sa teda povedať, že ste s konečnou zostavou členov v komisii spokojný, ale mohlo to byť trošku lepšie?

Niektoré veci neboli robené z môjho rozhodnutia. Ak by som si mohol úplne otvorene „nahádzať“ do komisie, koho chcem, urobil by som dve, tri osobné zmeny. Nebudem hovoriť konkrétne osoby, budem veľmi rád, ak budeme mať dobré vzťahy a budeme pracovať najlepšie, ako sa dá. Na druhej strane, niektorých členov, za ktorých som argumentoval, mi schválili, takže je to celkom dobrý kompromis.

Ako môžu pocítiť obyvatelia Ružomberka, že takáto komisia existuje? Môžu o pol roka vidieť, že sa niečo mení?

Asi si veľa ľudí povie, že je to odo mňa veľmi naivné si myslieť, ale verím, že áno. Zistil som, že veľa vecí sa dá spraviť. Ale mestský úrad, a to všetka česť tým, ktorí sa snažia, nemá kapacitu a, žiaľ, niekedy ani vôľu niektoré problémy riešiť. Takže ide o to, aby si k tomu niekto sadol a spracoval tie problémy. Zanalyzoval, dal konkrétny návrh riešenia.

To by ste asi bola prvá komisia, čo reálne poslancom predloží nejaký materiál na schválenie, spravidla poskytujú iba stanoviská k prerokovávaným bodom.

Bol by som nerád, keby sme sa zaoberali iba podnetmi, ktoré dostaneme. Moja veľká predstava je, aby komisia veľkú časť práce robila proaktívnym spôsobom. Mali by sme prichádzať s novými nápadmi, analýzami, prieskumami, výstupmi, podkladmi a na základe zistených údajov vyvodiť závery a pripraviť návrhy riešení. Tie budem ja alebo ostatní členovia prezentovať na mestskom zastupiteľstve a snažiť sa ich presadiť. Napríklad kotlíkové dotácie, strategický plán starostlivosti o zeleň či spracovanie VZN o nízkoemisných zónach.

To znie ako dobrý úmysel. Komisia síce môže na niečo tlačiť, ale nemá rozhodovacie právomoci. Materiály, ktoré predložíte, budú mať odporúčací charakter, nemusia prejsť.

Pokiaľ budú stúpať na otlak niektorým ľuďom, tak asi ani neprejdú. Ale je rozdiel, ak spracuje analýzu poslanec alebo to urobí oficiálna a stála mestská komisia. Tá síce nemôže prikázať nič, ale môže napríklad žiadať zamestnancov technického oddelenia, aby niečo spracovali. Ďalšia vec, keď dá komisia nejaký návrh a ja ho prednesiem na mestskom zastupiteľstve, tak už sa ťažšie odignoruje.

Mestský poslanec Juraj Burgan. (Foto: Anna Zábojníková)

V komisii je naozaj široký záber tém – od ovzdušia, zelene, vizuálneho smogu až po odpady. Aké sú prioritné oblasti, ktoré budete v novej komisii riešiť?

Jedna vec je, čo je najdôležitejšie spraviť. A druhá, čo sme naozaj schopní spraviť. Pre niekoho by mohla byť jednoznačne najdôležitejšia zdravotná štúdia obyvateľstva, vďaka ktorej by sme zistili, či naši občania naozaj predčasne umierajú kvôli znečistenému ovzdušiu. Morálne to môže byť najdôležitejšie, ale s tým nepohneme za 5 minút.

Chceme napríklad prísť s návrhom riešenia na vyberanie poplatkov za odpady. Namiesto surového plošného navýšenia, ktoré nás čaká, je aj možnosť vyberať poplatky iným spôsobom. Treba to ale celé spracovať. Rád by som to pripravil s pomocou ľudí z odboru životného prostredia na Okresnom úrade.

Kde ste začiatkom decembra nastúpili ako nový vedúci. S akým cieľom ste na tento post prišli?

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Chcel by som nadviazať užšiu spoluprácu s mestom a ostatnými inštitúciami. Ľudia na mojom odbore fungujú ako hodinky. Vedia, čo robia, pracujú tam dlho, mnohí viac ako desať rokov. Osobne by boli ochotní urobiť možno aj nadprácu a nielen napísať napríklad posudok, ale možno i pomôcť spracovať analýzu, či pomôcť s návrhmi riešení, ale mnohokrát v tom nevidia zmysel. Pripravia sa podklady, zanesú na mesto a tam nakoniec skončia v šuflíku.

Ak by sa mi napríklad podarilo aj za pomoci konzultácií s ľudmi s nášho odboru spracovať návrh, napríklad na lepšie nakladanie s odpadmi alebo s čiernymi skládkami, chcel som ho fyzicky zaniesť na príslušné miesto a odkomunikovať ho. Či už na mesto, kraj alebo do obcí.

Predstavme si modelovú situáciu. V meste bude cítiť strašný zápach. Čo môžete reálne urobiť, ako budete postupovať pri podnete?

My ako odbor môžeme zhodnotiť to, či spoločnosť dodržala všetky postupy pri odstraňovaní havárie. Čo už nie celkom spadá pod naše kompetencie, je hodnotiť, prečo k havárii došlo a či taká situácia nenastane opakovane. A to je podľa mňa to vážnejšie.

Príde nejaká sťažnosť na Mondi o úniku zápachov. Zamestnanec na úrade, ktorému príde takáto sťažnosť na stôl, sa môže k podnetu postaviť trojako. Pozrieť sa, či niečo zachytili meracie stanice. Alebo vypýtať si nielen dáta z meračov, ale aj z ich riadiacich jednotiek a „interné“ údaje, na ktoré má právo. A taká najdrsnejšia verzia je fyzická kontrola.

Ktorú z možností budete voliť?

Môže sa stať, že merače nezachytia nič, lebo vietor fúkal iným smerom. Ak by šiel úradník podľa prvej verzie, sťažovateľovi odpíše – je nám ľúto, merače nezachytili nič. V druhej verzii vyhodnotí tak – áno, na základe údajov, ktoré nám zo spoločnosti poslali, sa niečo stalo, ale potrebné postupy pri odstraňovaní poruchy boli dodržané. Máte pravdu, šíril sa zápach, bolo to nepríjemné, ale postup dodržali.

To, ktorý variant zvolíme, bude závisieť aj od toho, ako sa k udalosti spoločnosť postaví. Nemá povinnosť ju nahlásiť. Ale môžu, aj so zdôvodnením, čo sa stalo. Ak sa o situácii dozvieme až na základe podnetu, budeme ho riešiť podľa závažnosti. Do úradu som nenastúpil preto, aby som zničil, dokopal Mondi. Ak nastane nejaká udalosť, budem ju seriózne a objektívne riešiť.

V predchádzajúcom rozhovore ste pre naše noviny povedali: „Na tomto poste nejdem proti Mondi, ale budem sledovať, či pôjdu v súlade so zákonom. A ak aj pôjdu, ale nebude to priaznivé pre mesto a región, tak pôjdem proti.“ Môžete to konkretizovať?

Postaviť spaľovňu v areáli Mondi jeden kilometer od pešej zóny, čiže v totálnom centre mesta. Postaviť spaľovňu sa dá aj v súlade so zákonom, ak spĺňa emisné limity, či iné podmienky. Ak by mala spaľovňa zhoršiť životné prostredie, som osobne proti tomu, aj keď neporušia zákon.

Nebol som ani proti výmene 40-ročného kotla za novší. Dajme moderný, výborne, som za. Ale zároveň by malo ísť o kotol s takou istou kapacitou, v ktorom sa bude spaľovať to isté. Ak postavíme kotol, ktorý bude síce kvalitnejší, ale bude sa v ňom napríklad oveľa viac spaľovať, v konečnom dôsledku môže byť znečistenie ovzdušia väčšie.

Takže zvyšujúca sa výroba je podľa vás problém.

Všeobecne, navyšovanie výroby samo o sebe problém nie je, pokým nie je preukázateľné, že sa navyšovaním nezvyšuje aj zaťaženie životného prostredia. Napríklad, ak by chceli zvýšiť výrobu papiera zo 700-tisíc ton ročne na milión čísla sú úplne orientačné, mali by zabezpečiť, aby navýšením výroby neškodili životnému prostrediu. Vyrábali by napríklad iba papier, samotnú celolózu by dovážali. Alebo navýšme výrobu, ale ekologicky. Čo keby sme prestali používať kamióny, materiál sa bude dovážať a odvážať vlakom. Prípadne, použime také technológie, ktoré vyprodukujú menej znečisťujúcich látok. Tento problém, samozrejme, nemá takéto jednoduché riešenia. Ale ako „laický“ príklad to poslúžiť môže.

Dnes ste však už šéfom na katastri. Pracovné pôsobisko ste zmenili ani nie po dvoch mesiacoch, prečo?

Vyžiadala si to situácia. Šéfka katastra odišla, k dôvodom a za akých podmienok, sa vyjadrovať nebudem. O životné prostredie sa zaujímam, je to moja srdcovka, odchod vedúcej však bolo potrebné riešiť a pozíciu obsadiť. Som vyučený geodet na STU v Bratislave, profesne by som mal byť tu. Dostal som ponuku, rozhodol som sa ju prijať a uvidíme, čo ďalej.

Kedy presne ste sa ujali funkcie?

Január bol prechodné obdobie, kedy som bol vedúcim na životnom prostredí a zároveň poverený vedením katastra. Od prvého februára som zo životného prostredia odišiel a oficiálne som na odbore katastra.

Na poste Vás vystriedal Milan Filo.

Namiesto mňa je pán Filo, ktorý sa na pohovore tiež uchádzal o miesto. Obaja sme boli úspešní, ja som bol napokon vybraný. Z môjho pohľadu je pán Filo odborníkom, na odbore pracuje 25 rokov, pôsobil na úseku odpadov, je aktívny v oblasti ochrany ovzdušia, vyzná sa, bol aj mojím zástupcom v čase, keď som bol vedúcim na životnom prostredí.

Skúsme ľuďom priblížiť, čo má na starosti oddelenie katastra, aká je jeho agenda.

Katastrálny odbor je jeden z odborov okresného úradu. Laicky povedané, odbor sa venuje evidencii nehnuteľností. Máme na starosti, aby zmluvy a všetky právne podklady k nehnuteľnostiam boli správne zaevidované. Personálny odbor má právne a technické oddelenie.

Ľudia si to zvyknú mýliť, ale kataster je len evidenčný úrad. Nerobíme rozhodnutia, nevydávame povolenia, nevyjadrujeme sa, či má mať stavba tri poschodia, či ju geodet dobre zameral alebo či je dodržaný územný plán. Nemáme na to oprávnenie. Aj keď zmluvu možno považovať za nemorálnu, pokiaľ sú splnené právne náležitosti, musíme ju zaevidovať.

Nový šéf katastra Juraj Burgan. Foto: Anna Zábojníková

Poďme aj do komunálnej politiky. Ste poslancom Klubu KDH,  ktorý s Klubom primátora podpísal Memorandum o spolupráci. Doteraz nie je zverejnené.

Memorandum neobsahuje nič, čo by nemohlo byť zverejnené. Myslím si, že by zverejnené byť malo. Ale dal som slovo, že ho publikovať nebudeme.

Tak prečo toľko utajovania?

Ani ja tomu nerozumiem. Nezverejnením je to viac kontraproduktívne. Nie sú tam žiadne oficiálne záväzky, určite to nie je žiadna koaličná zmluva. Napriek tomu, že to všetci hovoria, nie sme koalícia,  ja som nesľuboval, že budem koaličný partner. Ale je to memorandum, v podstate „dohoda o podpore dobrých myšlienok“, a to nie je problém.

Vravíte, že v memorande ste sa zaviazali  k podpore dobrých myšlienok. Ide o podporu oblastí, ktoré by sa mali v meste rozvíjať?

Nemôžem povedať. V princípe, nie je to taká dôležitá vec, ktorá by si zaslúžila utajovanie. Nič úžasné, seriózne, čo by ste možno čakali. Nerozumiem, prečo to tak je, ale akceptujem a prijímam dohodu, podľa ktorej memorandum nebudeme zverejňovať. To či existuje nejaká ďalšia dohoda medzi niektorými osobami neviem.

Ako klub by ste zrejme mali hlasovať rovnako, ale nedeje sa tak. Pri ktorých témach máte voľnú ruku?

Pred každým jedným zasadnutím máme klub, kde si prechádzame body, zvlášť tie sporné. „Zvadíme sa“, väčšinou som ja ten, čo sa najviac háda. Pokiaľ je to vec, ktorá je pre nás hodnotovo, bytostne dôležitá, hlasujeme podľa svojho vedomia a svedomia. Nikdy to nie je príkazom.

Pri benzínke dvaja poslanci z vášho klubu hlasovali za odpredaj. Práve o jeden hlas návrh prešiel.

Nebudem súdiť ani posudzovať, prečo hlasovali za odpredaj. Pri jednom z nich som do poslednej chvíle dúfal, že si to rozmyslí. Podstatné je, že sa to nemalo vôbec dostať do tohto štádia. Hlasovaním sme sa už len snažili zachrániť situáciu, ktorá vôbec nemala nastať. A čo ma ešte viac štve, je, že nerobíme nič preto, aby taká situácia už viac nenastala.

Spomenuli sme voľnú ruku pri hlasovaní. Pri voľba hlavného kontrolóra sa verejne hovorilo, že klub KDH aj Klub primátora dostali príkaz, koho voliť.

Nie je to pravda.  Oficiálne ako klub a ani ja ako poslanec som nedostal žiaden príkaz. Bolo jasné, koho budú voliť v Klube primátora. Oficiálne ani neoficiálne sme v našom klube žiaden príkaz nemali. Ja o ňom určite neviem. Pri hlasovaní som mal voľnú ruku.

Takže nebola dohoda na klube, nepreberali ste to.

Preberali sme, vedel som, kto bude ako hlasovať. Ale nebolo povedané, ako musíme hlasovať. V princípe, na mňa nikto netlačil, tie hlasy boli aj tak asi viac-menej spočítané. V tomto prípade som nebol taký dôležitý, tak to nazvime.

Rozhovor sme aktualizovali, pôvodne bol publikovaný v decembrovom RK Magazíne. 

Autorky: Nikola Marhefková, Anna Zábojníková

Titulná fotografia: Poslanec Juraj Burgan. Foto: Anna Zábojníková