Nevyčistené komíny, neporiadok v kotolni, ale aj údenie klobások môže spôsobiť, že si k vášmu domu bude raziť cestu cisterna s hasičmi.
Je ráno, niečo pred pol siedmou. Teplota neúprosne zotrváva na mínusových hodnotách, pri ktorých vidno dych, krehnú končatiny a nepokryté časti tela hostia omrzliny.
Do opustenej likavskej drevenice sa pred februárovým mrazom uchýli niekoľko bezdomovcov. Vykurujú, čím príde. Zdrojom tepla sa im v tú noc stanú sviečky. Človek nemusí disponovať mimoriadnymi predtuchami, aby vytušil, že masa dreva bude mať s plameňmi sviečok žhavý vzťah. A iskra veru preletí. Drevenica začína horieť. Požiar spozoruje sused, ktorý zalarmuje hasičov.
Konať treba rýchlo, susedné domy sú v hustej zástavbe a hrozí, že plamene oliznú aj ich strechy. Mráz hasenie neuľahčuje, mrzne voda a čochvíľa i prúdnice. Hasiči otvárajú hydranty, potrebnú tekutinu vozia. Už beztak ťažký zásah sprevádza rozoberanie konštrukcie strechy, kde musia mať chlapi nasadené dýchacie prístroje.
Požiar po vyše troch hodinách hasiči úspešne zlikvidujú. Pozornému oku neujde, že sa medzi dvomi jednotkami profesionálnych hasičov pohybuje osem mužov, ktorí k nim nepatria. K skroteniu požiaroviska prispeli likavskí dobrovoľníci.
Áčka v okrese
Nie sú dobrovoľníci ako dobrovoľníci. Jedno „o“ naviac v názve znamená podstatný rozdiel. Dobrovoľnícky hasičský zbor Likavka (DHZ) je občianske združenie. Zo zákona starosta obce nad 500 obyvateľov zriaďuje aj hasičskú jednotku – dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO). DHZO Likavka pozostáva z 33 vyškolených členov, z toho je jedna žena. Ide o zásahovú jednotku. Tú, ktorá sekunduje profesionálnym hasičom.
Jednotky sú zaradené do jednotlivých kategórii – A1, A, B, C. Čo písmeno, to vzostupne iné požadované odbornosti, školenia, kompetencie. Likavskí dobrovoľníci sú v ružomberskom okrese jediným áčkovým zborom. Zasahujú v budovách, môžu používať dýchacie prístroje, majú i vlastné výcvikové stredisko, kde trénujú svojich zverencov.
Preradenie z áčkového klubu do susedného písmena „bé“ je pritom otázka desiatich minút. Do tohto časového limitu musí veliteľ zásahovej jednotky zabezpečiť výjazd, a to minimálne v zostave „1+3“ (veliteľ zásahu, strojník a dvaja hasiči).
„Kedykoľvek k nám prídu krajskí alebo okresní hasiči a spustia poplach, musíme byť do desiatich minút v hasičskej zbrojnici a riadne vystrojení: prilba, zásahový odev a obuv, v aute pripravená potrebná techniku. Inak nás preradia,“ hovorí Marián Brtko, člen DHZO Likavka a predseda Územného výboru dobrovoľnej požiarnej ochrany Ružomberok. Jeho deti sú už štvrtá generácia dobrovoľných hasičov. Generačne sa „DHZ-kárska“ štafeta odovzdáva vo viacerých likavských rodinách.
Pravá ruka profesionálov
Podstata funkčnej zásahovej jednotky tkvie aj v skutočnosti, že štátni hasiči sú vyťažení. „Momentálne sa na Slovensku nedá robiť hasičstvo bez dobrovoľníkov. Profesionálni hasiči sa starajú o požiarnu bezpečnosť celého okresu, držia službu 24 hodín denne,“ vysvetľuje Brtko a dodáva, že profi hasičov nevolajú len k požiarom. Zasahujú pri dopravných nehodách, kde často vyslobodzujú zaseknutého pasažiera. Do portfólia zásahov sa pravidelne dostávajú technické výjazdy, neraz pomáhajú „mačkám v nesnázích“.
„A teraz si predstavte, že sú profesionálni hasiči pri veľkej dopravnej nehode. V tom čase vznikne druhá udalosť vyžadujúca ich prítomnosť, a je tam reálne ohrozenie života či zdravia,“ nadhadzuje hypoteticky Brtko, pričom tieto situácie vôbec neostávajú iba v rovine „ak“. Vtedy krajské operačné stredisko zo zákona povoláva na pomoc dobrovoľnú zásahovú jednotku.
„Dobrovoľne sme sa zaviazali, že budeme k dispozícii. V akýkoľvek deň, v akúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Bez nároku na mzdu,“ konštatuje Brtko.
„V živote potrebujeme policajta, záchranára či hasiča až v momente, keď sa udeje niečo zlé. A múdry je ten, kto tomu predchádza.“ Vo filozoficky ladenom výroku sformuloval Brtko jednu z najväčších zásad dobrovoľníkov – prevenciu. Obozretné kroky, ktoré zamedzia vzniku požiaru.
Pred sto rokmi vyhorela polovica Likavky. Už vtedy si obyvatelia obce osvojili niekoľko preventívnych zásad. Mali na zreteli, že horúci popol sa nevysýpa do mizierky: mohlo by ho rozfúkať a podpáliť drevenice. Začali stavať komíny, ktoré voľakedy neboli súčasťou domov.
Komín bolo kedysi povinné raz do roka čistiť. Teraz sa od tejto požiadavky upustilo, niektorí ľudia na to nedbajú. A tento prístup má svoje ovocie, ktoré poväčšine „zbierajú“ likavskí hasiči. „Veľmi veľa horí práve z komínov,“ sumarizuje Brtko. Požiare, ktorým sa dá zabrániť, spôsobuje aj zlá elektrická inštalácia zadných stavov alebo drevární, či údenie klobás.
„Vždy sa rieši najhoršia udalosť, kde dochádza k ohrozeniu života a zdravia. Evakuujeme najskôr ľudí a zvieratá. Až potom sa staráme o majetok. Ten sa dá nahradiť,“ hovorí Brtko o potrebe vyhodnotenia situácie v prípade viacerých udalostí vzniknutých naraz.
Likavskí hasiči bežne uskutočňujú i technické výjazdy: zasahovali pri dopravných nehodách, likvidovali osi v materskej škôlke, pomáhali pri transporte rozmernejšieho pacienta.
Rýchlejšiu komunikáciu a koordináciu im rok a pol umožňuje vlastná mobilná aplikácia Fire Station Alarm. Kým kedysi spúšťala poplach siréna na hasičskej zbrojnici, Likavčania ju majú zabudovanú priamo v mobile.
„Poplach sa jedným klikom rozpošle členom zásahovej jednotky v sms správe, a tá na telefóne spustí hasičskú sirénu, aj keby bol v tichom režime,“ hovorí Brtko o novej technológii. Na displeji mobilu sa zobrazia možnosti – prijať alebo odmietnuť. Siréna neprestane húkať, kým jednu možnosť nezvolia. Veliteľ je tak automaticky informovaný, s koľkými členmi môže vo výjazde rátať.
Ilustračná fotografia – zásahová jednotka likavských dobrovoľných hasičov pri veternej smršti, zdroj: www.likavskihasici.sk
