Takéto príspevky a správy s novým slovom spraš (prevzatým od Jířiho Bíleka z Vysokej školy banskej v Ostrave – poradcom primátora, ďalšieho, pre oblasť životného prostredia) bežného Ružomberčana v liptovskom lete až tak nezaujmú.
Na rozhraní prvej a druhej polovice júla 2019, kedy už Hasprova a Saparova futbalová Ruža stratila v Sofii nádej prejsť do 2. predkola Európskej ligy; výročie 8-tisícovej masakry v Srebrenici; občanovi pripomínajúce sa už v poradí 5. výročie zostrelenia civilného lietadla linky MH 17 ruským raketovým systémom Buk nad východnou Ukrajinou a 50 rokov odvtedy, čo ľudská noha pristála na Mesiaci, už nemusia byť domácimi témami, a prejdú jedným uchom dnu a druhým von.
V spleti obchodných reklám, bilbordov, mestských prekopávok na konci Plaviska, pokriveného modrého plota na Podhore, pukajúcej a tancujúcej dlažby za lekárňou pešej zóny, zostáva naďalej neriešený fenomén posypovej inertnej zmesi – akejsi „posypovej spraše“ na štátnej ceste prvej triedy pred Kauflandom.
Zaujímavý úkaz sa naskytá našincovi v nastriekanom zašrafovanom trojuholníku pred prvými semaformi na Rovni, smerom od B. Bystrice. Pohybujúci sa asi 120 metrový ostrov prachu pripomínajúci územie Čile sa premiestňuje – časť z neho od konca marca, spod ťažko naložených nákladných áut s drevom brzdiacich pred červenou, už inhalovali pľúca nákupných čiat pred Kauflandom.
Ostrov však eroduje, možno na ňom badať a čítať pohybový grafikon dopravy, automobilových kolies v smere z B. Bystrice či do B. Bystrice. Čosi z pustého ostrova s naplaveninami odstrižkov pneumatík odplavili aj dažde a premiestnili jeho pieskový prach na krajnicu k pevnine. Niečo vyfúkli do stien fasády obytného domu pri SADke, dačo na okolitý trávnik v podobe mikrogramov prachu na 1m3, – hodnôt, čo sleduje i istá „ad hoc” komisia zriadená pre tento účel.
Spraš, popri zistení, že 50 percent znečistenia ovzdušia (tak ako to povedal Jíři Bílek) spôsobujú spaľovacie procesy, je jav ľahšie odstrániteľný.
Ak sú teda dva druhy spraše (tá cestná pred Kauflandom, a tá 10 percentná – biogénna, čo sfúknu vetry z lesov), tak tá pred Kauflandom sa dá ľahšie eliminovať. Možno ju nazvať aj sprašou SSC (Slovenskej správy ciest), na ktorú platí len telefón. Na jej odstránenie nepotrebuje odsúhlasené projekty, verejné obstarávania, mestské zastupiteľstvá, komisie poradcov, či ministerské rozhodnutia. Dokonca dá sa zvládnuť aj miestnymi službami – Technickými službami mesta. No tie na to potrebujú povolenie.
(Mimochodom, mestská spraš sa vytvára aj spádom mŕtveho ihličia zo stromov, ktoré zasahujú svojimi konármi do parkoviska na Papiernickej ulici, vytvárajú v ňom biogénnu hmotu napadaných šišiek putujúcich po vozovke a chodníkoch. V teplejších ročných sezónach značkujú karosérie a okná áut ďalším produktom – mazľavými živicami.)
Úradníci SSC síce o odstránenie čílskeho ostrova spraše, ako sa ukazuje, až tak neusilujú, rovnako ako niektorí úradníci mesta, a povedzme si, aj niektorí poslanci. Lenže v tomto meste všetko dlho trvá, domáhať sa niečoho, čo sa občanovi nevidí (v dobrom úmysle bývať a žiť v meste, kde sa bojuje proti prašnosti a zápachu) býva časove nekonečným, prekračujúcim mesiace a roky.
Problém sprašového ostrova Čile je tak banálny, že na jeho odstránenie netreba žiadnu saciu a zametaciu techniku. Nakoniec, väčší jeden a pol ročný ostrov prešiel dezertifikáciou, časť z neho sa už sprášila do okolia, o druhú časť jeho likvidácie, sa postará ružomberský vietor a dážď.
Načo tu ešte mentorovať a meditovať, keď sa vie, že by to zvládol jeden, najviac dvaja ľudia jednoduchým zametením za 30 minút. Veď ostrov už od jari zmenšil svoju zemepisnú plochu sever – juh o 30 metrov.
A že by tu bola ešte aj iná odborná rada? Kdesi som sa dočítal či dopočul v našej MTR, že primátor mesta podpísal akúsi zmluvu so Zborom väzenskej a justičnej stráže (ZVaJS), s ružomberskou väznicou, ktorá môže uvoľniť desiatich väzňov na manuálne práce.
Aj v tomto prípade „ad hoc“, ak by to platilo aj pre rýchlu likvidáciu „čílskeho ostrova“ spraše zo ZVaJS, bolo by to skutočne vykúpenie a už aj z dôvodu, že by sme nemuseli obťažovať miestnych liknavých a komótnych úradníkov.
