Mesto získalo významnú letnú atrakciu. Cyklokorytničku spojili s vlakom

Zo železničnej stanice na okraj mesta sa odveziete vlakom, odtiaľ pokračujete na bicykli po Cyklokorytničke. V sobotu otvorili jednu z najväčších turistických atrakcií v meste (foto v texte).

Štyridsať rokov od odstavenia Korytničky – železničného spojenia Ružomberka a Korytnice – je v úseku cez mesto trať opäť obnovená a úspešne sprevádzkovaná.

Pri príležitosti 110. výročia otvorenia úzkokoľajnej železničnej trate začal v sobotu cez Ružomberok znovu jazdiť vlak.

Spomienka na železničné Korýtko

Ráno o 9. hodine vyštartoval zo železničnej stanice v Ružomberku beznádejne zaplnený motorový vlak so špeciálnym vozňom pre bicykle. Prešiel popri Váhu, cez sídlisko Roveň až ku niekdajšej Zápalkárni na Šoltésovej ulici.

„Bola by večná škoda nechať tento fragment niekdajšej železnice nepovšimnutý. Čo by dali iné regióny za to, aby mali takúto železničku, a preto sme si povedali, že to musíme využiť a dokázať jej posledné zvyšky opäť sprevádzkovať,“ približuje myšlienku obnovenia železnice ako turistickej atrakcie Miro Klíma z Liptov Active.

Spoločne s Vavrincom Kenderom, Martinom Baníkom a Tomášom Štreitom sa postarali o to, aby po zabudnutej železnici opäť premával vlak.

„Trať patrí železniciam a musia ju udržiavať prevádzkyschopnú. Posledný úsek patrí Doprastavu, ktorý nám dal povolenie. Od Malého nádražia sme ju museli nechať vyčistiť, premerať, náročná bola oprava jednej nefunkčnej výhybky, ale podarilo sa, a dnes tu prišiel po viac ako 40 rokoch vlak,“ hovorí o prácach, ktoré stáli za spustením železnice Klíma.

Prvú testovaciu jazdu urobili už na jeseň, následne ich oslovilo mesto, pridala sa aj Oblastná organizácia cestovného ruchu región Liptov (OOCR) a z prvotného nápadu vznikla významná atrakcia.

„Požiadali sme o grant ministerstvo dopravy, odkiaľ sme dostali na prevádzkovanie tejto atrakcie 25-tisíc eur,“ hovorí Katarína Šarafínová z OOCR.

Vykladanie bicyklov z vozňa.

Korýtkofest

Otvorenie pripravili na sobotu, keď nadšenci, ktorí vybudovali cyklistickú trať Cyklokorytničku, naplánovali pri príležitosti dvoch rokov jej otvorenia cyklotúru do Korytnice.

„Veľmi sa teším tomuto podujatiu. Upozornil som už vo vláčiku, že sa podarila naplniť myšlienka, ktorú má cyklokorytnička vo svojom logu – bicykel vo vlaku. Dnes sa naše úsilie o cyklotrasu rozrastá a zväčšuje do takéhoto veľkého podujatia,“ opisoval pocity jeden z hlavných strojcov cyklistickej trate Pavel Scheer.

Cyklisti viezli do Korytnice aj veniec, ako poctu Jozefovi Ormaiovi, ktorý je tam pochovaný. „Bol to jeden z dvoch ľudí, vďaka ktorým železničné Korýtko vzniklo. Ako poctu položíme v Korytnici na jeho hrob tento veniec,“ vysvetlil Scheer.

Pri príležitosti obnovenia železnice a jej spojenia s cyklotrasou pripravilo mesto Ružomberok a OOCR aj sprievodné podujatia. Panelovú výstavu histórie Korýtka, či diskusiu s Dušanom Lichnerom, autorom poslednej knihy o Korytničke To bola naša Korytnička a Slavomírom Kontúrom z Liptovskej Osady, ktorý ďalšiu novú knihu v týchto dňoch pripravuje.

„Tiež sme chceli zapojiť deti, preto sme pripravili podujatie s Deťmi na kolesách. Medzi Ružomberkom a Bielym Potokom sú viaceré zástavky, kde sa môžu čo-to dozvedieť, napríklad z podávania prvej pomoci, splniť jednoduché úlohy a získať odmenu,“ opísala Šarafínová z OOCR ďalšie zo sprievodných podujatí horúcej soboty.

Popoludní boli pripravené koncerty country kapiel Korýtko a Korýtko – Starý vlak, ľudovej hudby Petra Brindzáka a folklórnej skupiny Belanček. Podujatie však prerušila silná búrka.

Cyklisti na začiatku Cyklokorytničky.

Vlak bude premávať počas letných víkendov a sviatkov

Počas Korýtkofestu premával vlak zadarmo. Od 30. júna bude medzi železničnou stanicou a Zápalkárňou voziť dospelých turistov aj Ružomberčanov za euro, deti za 0,50 centov. Preprava bicyklov bude zdarma.

„Držitelia Liptov region card majú k tejto sume 50-percentnú zľavu. Vlak bude chodiť od deviatej každú hodinu zo stanice a každú polhodinu od Zápalkárne zase späť. Vždy počas víkendov a sviatkov, až do večera do 18. hodiny. Poslednýkrát počas letnej sezóny pôjde 2. septembra,“ spresnil dôležité údaje o prevádzkovaní vlaku Miro Klíma.

Kým počas Korýtkofestu jazdil motorový vozeň, v lete bude k dispozícií historický Hurvínek M131. Poskytne ho Klub železničných modelárov z Vrútok. Vlak bude stále jazdiť aj s vozňom pre bicykle. Ak si ho niekto neprinesie, bude podľa Kataríny Šarafínovej pripravená požičovňa.

Korytnickú železnicu otvorili v roku 1908. Mala zabezpečiť spojenie obcí a firiem z Revúckej doliny s mestom a železničnou stanicou Košicko-bohumínskej železnice v Ružomberku, ako aj prepravovať kúpeľných hostí do kúpeľov v Korytnici.

Trať viedla Revúckou a Korytnickou dolinou v dĺžke takmer 24 kilometrov. Nachádzali sa na nej zastávky: Ružomberok, Ružomberok – malá stanica, Ružomberok – Biely Potok, Ružomberok – Trlenská dolina, Ružomberok – Jazierce, Ružomberok – Podsuchá, Liptovská Osada – zastávka a nákladisko, Liptovská Osada obec, Liptovská Osada – Patočiny, Korytnica – Kúpele.

Traťová rýchlosť na úzkorozchodnej trati (760 mm) bola 30 km/h. Trať kopírovala terén a bolo na nej minimum násypov a zárezov. Prechádzala až po šiestich mostoch a bolo na nej 45 priecestí, z toho tri križovali štátnu cestu I/59. Prevádzku zastavili ako nerentabilnú v roku 1974.

Titulná fotografia – Motorový vozeň v stanici Ružomberok – Zápalkáreň. Foto – autor

Provizórne vybudovaná zastávka Ružomberok – Zápalkáreň.
Motorový rušeň s vozňom pre bicykle na železničnej stanici.
Záujem o Korytničku bol v sobotu veľký.
Vykladanie bicyklov z vozňa.
Diskusia o korytnickej železnici. Zľava moderátor Vladimír Balco, Slavomír Kontúr – autor pripravovanej knihy o železnici, Dušan Lichner – autor knihy To bola naša Korytnička a Pavol Šrankota z kancelárie hlavného architekta mesta.
Výstava o histórii železnice.
Miroslav Klíma.
Pavel Scheer s vencom pre Jozefa Ormaia.
Dušan Lichner – autor poslednej publikovanej knihy o Korytničke To bola naša Korytnička.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.