Devätnásť rokov je riaditeľom Základnej školy Zarevúca. Pred štyrmi rokmi neuspel v primátorských voľbách. V tých nastávajúcich sa Michal Lazár rozhodol podporiť svojho niekdajšieho súpera Igora Čombora.
V primátorských voľbách pred štyrmi rokmi ste pomerne prekvapivo získali až 2 600 hlasov. Prečo ste sa tentokrát rozhodli nekandidovať a nezúročiť tak zisk z posledných volieb?
Za hlasy pred štyrmi rokmi som dodnes veľmi vďačný, ale ku zvoleniu mi, žiaľ, nestačili. Kandidovať ma vtedy vyzvala a presvedčila významná skupina ľudí. Tentoraz k ničomu takému nedošlo, necítil som záujem o moju účasť v primátorských voľbách. A na vlastnú päsť by som do volieb určite nešiel, nie je to môj štýl.
Kandidovať síce nejdete, ale o podporu od človeka, ktorého volilo toľko ľudí, zrejme prejavili záujem iní kandidáti.
Rozprával som sa s Róbertom Kolárom, Karolom Javorkom, a oslovil ma aj súčasný primátor Igor Čombor. Práve s ním som absolvoval najintenzívnejšie diskusie a napokon som sa priklonil k jeho podpore.
Tým ste prekvapili nejedného Ružomberčana. Najmä v tábore Karola Javorku boli silné očakávania, že podporíte práve jeho.
Pred minuloročnými župnými voľbami som podporil Javorkovu kandidatúru na krajského poslanca. O podpore v primátorských voľbách sme sa rozprávali len nezáväzne, oficiálne som mu nič nesľúbil. Prajem mu však, nech sa mu vo voľbách darí.
Čím vás presvedčil súčasný primátor?
Prekvapil ma už len tým, že ma oslovil. Mali sme tri dôležité stretnutia, počas ktorých ocenil moju prácu pre školu, predostrel mi svoj pohľad na súčasný stav mesta, venovali sme sa aj tomu, prečo sa niektoré veci nepodarili, priznal, čo urobil zle a povedal mi tiež o svojich budúcich plánoch. Počas týchto stretnutí sme napokon dospeli k niektorým názorovým prienikom.
Takže primátor Čombor si vás získal na svoju stranu.
Predostrel mi iný pohľad na svoje snaženie. Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Napríklad?
To, že spolupráca s poslancami nie vždy fungovala, nebolo vždy vinou primátora. Je choré, aby sme žili v presvedčení, že niektorí ľudia chcú mestu pomôcť, kým iní nie. Všetci mu chcú pomôcť – Kolár, Javorka, Čombor, poslanci… Veď pre čo iné by boli vo verejných funkciách alebo sa o ne usilovali? Nech vyhrá ktokoľvek, úspešní aj neúspešní sa musia spoločne pričiniť o to, aby sa mesto pohlo dopredu.
Pred štyrmi rokmi ste boli volebným súperom Igora Čombora, ponúkali ste svoju víziu fungovania mesta. Čím to je, že teraz budete stáť po jeho boku?
V minulých voľbách sme boli konkurenti, ale určite nie protivníci. Vedeli sme sa stretnúť, porozprávať. Nechcem si vytvárať nepriateľov, ani v politike. Chápem, že moje rozhodnutie je pre mnohých prekvapivé, ale s primátorom Čomborom sme sa zhodli na niektorých veciach, a to je pre mňa dôležité.
V čom konkrétne ste sa zhodli?
Napríklad v tom, ako by malo fungovať školstvo v meste. Povedal mi, že chce, aby to aj na ostatných školách fungovalo tak, ako na Zarevúcej.
Dostali ste od Čombora ponuku stať sa viceprimátorom pre oblasť školstva a kultúry?
Nikto si ma nekupuje, ani mi nič neponúka. Ide len a len o môj záujem pomôcť mestu v tej oblasti, ktorej najlepšie rozumiem. Som pripravený vzdať sa aj pozície riaditeľa, ak budem môcť pomôcť školstvu v meste.
Budete kandidovať do mestského zastupiteľstva?
Áno, budem kandidovať v tom najťažšom volebnom obvode, na Klačne, kde bývam a kde je silná konkurencia. Myslím si, že ak je niekto zvolený za toto sídlisko, má naozaj silný mandát a môže niečo urobiť.
Len zvolený poslanec sa môže stať zástupcom primátora, takže z toho usudzujeme, že ponuku stať sa viceprimátorom ste od Čombora dostali.
Zbytočne predbiehate. Najprv musím uspieť vo voľbách do zastupiteľstva, až potom môžeme uvažovať nad tým, či zo mňa bude alebo nebude viceprimátor.
Ste spokojný s tým, ako súčasný primátor viedol mesto počas uplynulého obdobia?
Voči súčasnému vedeniu mesta som bol kritický. Aj osobne som povedal primátorovi, čo sa mi nepáči. Nechcem však byť alibistom a iba nadávať, že všetko je zlé. Preto, keď som dostal ponuku chopiť sa zodpovednosti, prijal som ju.
Kládli ste si aj nejaké podmienky?
Stanovil som si isté hranice – kompetenčné, personálne, aj názorové. Bližšie to špecifikovať nebudem. Taktiež som zdôraznil, že chcem riešiť praktické problémy a spolupracovať so všetkými osobami zodpovednými za školstvo v meste.
Ste riaditeľom ekonomicky najúspešnejšej školy v Ružomberku. Čo treba urobiť pre to, aby to všade fungovalo rovnako dobre?
Výborný základ postavili už moji predchodcovia – riaditelia Kovačic a Brontvaiová. Od roku 1992 škola funguje trhovo – ekonomicky, hospodárne, nespolieha sa, že keď nebudú peniaze, dostane ich. Keď v roku 2003 začali byť školy financované na žiaka, čísla zrazu vystrelili hore.
Vaši kritici tvrdia, že za úspechom Zarevúcej je snaha naplniť triedy žiakmi z celého mesta, aj na úkor iných škôl.
Jednoznačne to odmietam. Všetky školy ponúkajú určité služby, a my sa snažíme byť v tom čo najlepší. Nestojím predsa na chodníku a neprosím rodičov, aby svoje deti posielali k nám. Úspech Zarevúcej je výsledkom dlhoročného úsilia celého pracovného kolektívu. Ale aby som nehovoril len o našej škole, kvalitní a zapálení učitelia pracujú aj inde.
Napriek tomu, museli ste ako riaditeľ niekomu povedať, že svoju prácu nerobí dobre a preto končí?
Áno, stalo sa to. Ak má človek funkciu, musí vedieť prevziať aj zodpovednosť. Ináč to za nič nestojí.
Kedysi sme sa násobilku učili v druhej triede. Dnes ju neraz nevedia ani štvrtáci. Čo sa to v školstve deje?
Máte pravdu, povinnosť vedieť násobilku sa presunula až do 5. ročníka. Nároky sa znižujú, aby deti neboli v strese a mali zo školy čo najväčšiu radosť. To však neznamená, že škola je zlá. Navyše, školy fungujú v rámci určitého školského systému, ktorý sa neustále reformuje, až sa v tom úplne strácame. Nedostatky systému však vyrovnávajú kreatívni a svedomití učitelia.
Pohľad skeptika je nasledujúci – deti sú proti minulosti hlúpejšie, ale o to sebavedomejšie až drzejšie.
Jeden tábor tvrdí, že stará klasická škola bola lepšia. Druhý tábor zasa hovorí, že je potrebné prispôsobovať sa aktuálnym svetovým trendom. Mám dojem, že klasická výchova viedla žiakov k väčšej zodpovednosti. Ale treba priznať aj to, že dnes sa deti skôr prispôsobia, sú vnímavejšie, majú väčšie možnosti prístupu k informáciám, a to ich skutočne robí sebavedomejšími.
Ide o to, z akých základov sebavedomie nastupujúcej generácie vyrastá. Či z vedomostí a morálnych zásad, alebo je to len nafúknutá bublina plná hlúposti a arogancie.
Priznávam, že sebavedomie dnešných žiakov je neraz bezbrehé. Je to celospoločenský problém. Ale verím, že sa postupne budeme vracať k tradičným hodnotám vzdelávania a výchovy. Mnoho závisí od vzťahov a atmosféry, ktorá vládne v škole. Ak je partnerská, vybudovaná na vzájomnej dôvere, otvorenej komunikácii a jasných pravidlách, tak to funguje. Deti aj rodičia dokážu vycítiť, keď im chcete dobre, a potom ochotne spolupracujú. V takomto prostredí si viete omnoho ľahšie poradiť aj s komplikovanejšími prípadmi.
Veľa sa hovorí o tom, že v Ružomberku máme veľa škôl, málo žiakov, a teda aj málo financií. Čo s tým?
Momentálne nemám žiadne kompetencie v mestskej politike, preto nebudem hovoriť o konkrétnych riešeniach. Ale viem celkom presne, čo by som s tým robil. Poviem len toľko, že riešením nie je rušenie škôl. Keď vie fungovať Zarevúca, prečo by nevedeli aj ostatní? Možno by pomohlo aj to, keby bolo v mestskom zastupiteľstvo viac ľudí zo školského prostredia.
Zastupiteľstvo má predsa svoje rady a komisie, cez ktoré môžu riaditelia, učitelia, aj rodičia tlmočiť svoje požiadavky a návrhy.
V dvoch takýchto komisiách som bol. Nemajú žiadny rešpekt, nikto ich nepočúva. Je to na smiech.
***
Kto je Michal Lazár
Má 55 rokov, pochádza z Ružomberka. Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Najprv pracoval v závodoch Supra a Solo, od roku 1985 pôsobí v školstve. V roku 1992 nastúpil na ZŠ Zarevúca, posledných 19 rokov ju vedie ako riaditeľ. V roku 2014 neúspešne kandidoval za primátora Ružomberka. Je ženatý, má dve dcéry a jedného vnuka.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 8/2018.
Foto – autor
