Lúžňanské reminiscencie: Kraviarky na kopanici – tak znel názov podujatia, ktoré v sobotu usporiadala Folklórna skupina (FSK) Lúžňan v miestnom kultúrnom dome.
Ústredným vystúpením bolo pásmo s motívom kraviarok, ktoré sa súboru s viac ako štyridsaťročnou tradíciou podarilo dostať na javisko po prvý raz.
„Kraviarky boli maštale hlboko v horách, kam od jari do jesene vyháňali hovädzí dobytok. Každé ráno i večer sem chodievali dojiť kravy miestne ženy. Slobodné dievčatá tu zvykli aj prespávať. Chodili za nimi i chlapci a spolu sa zabávali. Chceli sme pripomenúť, ako sa obyčajný ľud tešil z obyčajných vecí,“ vysvetlila Zdenka Šimková z FSK Lúžňan.
Autenticitu, ktorú si pochvaľovali najmä postarší účastníci, dosiahli nielen ľudovými odevmi či prepracovaným scenárom, ale aj vkusným využitím kulís. „Kraviarku vyrobil manžel z dreva zo starej šopy, sochu kravy sme si zapožičali, stromčeky sme riešili cez urbariát. Každý doniesol, čo mohol, rekvizity sme zadovážili svojpomocne,“ priblížila Šimková.
Nielen Lúžňania
Medzi seba prizvali aj hostí z neďalekých lokalít. Na pódiu sa predstavili Ružomberčan Ľubomír Lauko s vnúčikom Jakubom, ktorí spolu s Rastislavom Stašom z Liptovskej Lúžnej zahrali na fujarách. Pozvanie tiež prijal Detský folklórny súbor Belanček z Bieleho Potoka. Pásmo hrabačky divákom predviedol Folklórny súbor Osaďan pod vedením Šťasteny Tomusovej a Ľuby Filickej.
„Milým prekvapením bola báseň, ktorú pani Filická, pôvodom Lúžňanka, napísala o svojej rodnej obci a venovala nám ju ako dar,“ zaspomínala si Šimková.
Nechýbalo ani vystúpenie Heligonkárov z Liptovských Revúc. „Odniesli sme si odtiaľ veľmi dobrý pocit, lebo sme videli, že ľudia sa pri našom vystúpení zabávali,“ zhodnotil 42-ročný Rado Červeň, vedúci trojčlennej rodinnej kapely. Pre heligónku sa nadchol spolu s 19-ročnou dcérou, manželka ich doprevádza na tamburíne.
„Sem-tam s nami hrávala aj mladšia dcéra, ale ju folklór až tak neláka, takže sme ostali traja,“ doplnil Červeň. Intenzívnejšie sa svojej záľube venujú zhruba tri roky, počas toho posledného sa predstavili asi na desiatich akciách, väčšinou heligonkárskych. Podujatie v Lúžnej teda vnímali ako príjemnú zmenu.
„Bolo to pre nás niečo nové. Každé vystúpenie bolo iné a malo niečo do seba,“ skonštatoval hudobný samouk z Liptovských Revúc.
Účasť ich milo prekvapila
Na pódiu aj v hľadisku boli ľudia rôznych vekových kategórií. „V pásme kraviarky mal najmenší účastník päť a najstarší 75 rokov, takže možno povedať, že folklór spája generácie,“ uviedla Šimková.
Hlavným poslaním programu, ktorého príprava zamestnávala členov súboru od začiatku roka, bolo práve spájanie. „Zámerne sme pozvali najmä účinkujúcich z okolitých dedín – Liptovská Osada a Revúce, pretože sme chceli ľuďom ukázať, že hoci sa naše kroje líšia len v detailoch, spája nás folklór a záľuba o ľudovú hudbu, tanec i spev nás zjednotili a vytvorili sme spolu jeden celovečerný program,“ zhrnula myšlienku projektu Šimková.
„Sme radi, že podujatie oslovilo širokú verejnosť a stretli sme sa s nadmieru pozitívnou odozvou. Podľa pálenky, ktorú sme rozliali pri vstupe odhadujeme, že prišlo asi štyristo návštevníkov, čo sme vôbec nečakali. Keď program skončil, mnohí ľudia sa pri odchode ešte bavili na chodbe. Bol to veľmi pekný pohľad,“ dodala Šimková.
Autorka fotografií: Michaela Lazíková
