Vyvodzovanie personálnej zodpovednosti v Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré požaduje ružomberský primátor a nespokojní občania, výstavbe diaľnice nepomôže. Práve naopak.
Tento komentár sa s „lajkami“ na facebooku môže vopred rozlúčiť. Čo tam po tom. „Facebookokracia“ je aj tak cestou do pekla.
No ešte predtým, ako zdôvodním pohoršlivý nadpis článku, začnem inde.
Obyvatelia dolného Liptova v posledných mesiacoch ukázali, že pohár trpezlivosti s meškajúcimi diaľničnými úsekmi Ivachnová – Hubová a Hubová – Turany už dávno pretiekol. Dôkazom sú nielen protestné blokády, ale aj hlasovanie v nedávnych župných voľbách.
Aj keď župa nemá diaľnice vo svojej správe, niet pochýb o tom, že pod prehru trojnásobného žilinského župana sa podpísala aj viaznuca diaľničná výstavba. Napokon, takto si to vyhodnotil aj samotný Blanár.
„Na voličov mohlo zapôsobiť to, že exponované úseky ciest nie sú dostavané. Ľudia nerozlišujú, či sú cesty krajské alebo celoslovenské,“ citoval Blanárove povolebné vyjadrenie denník SME.
Aj keď končiaci župan má sčasti pravdu – a mnohí voliči si skutočne nemusia uvedomovať, že župa zodpovedá len za cesty druhej a tretej triedy – je to z jeho strany planá výhovorka.
Blanár totiž nebol len obyčajným županom. Je podpredsedom dlhodobo najsilnejšej politickej strany, ktorá je pri moci takmer nepretržite už viac ako jedno desaťročie. Z tejto pozície mohol vytvárať omnoho efektívnejší nátlak na dynamickejšiu diaľničnú výstavbu.
Ratovanie pár dní pred voľbami, keď za prítomnosti premiéra Fica prijal nespokojných členov petičných výborov za dostavbu D1 a D3, bolo už len zúfalým pokusom odvrátiť hnev voličov. Nepomohlo.
Urýchleniu výstavby však nepomôžu ani požiadavky o vyvodenie personálnej zodpovednosti v Národnej diaľnične spoločnosti (NDS), ktoré zazneli či už od ružomberského primátora alebo od nespokojných obyvateľov a starostov.
Práve časté zmeny na manažérskych pozíciách v NDS v posledných rokoch sú totiž jednou (aj keď zďaleka nie jedinou) z príčin neefektívneho fungovania diaľničnej spoločnosti.
„Problém nie je v peniazoch, diaľnice meškajú, lebo politika rozvrátila aj stredný manažment NDS,“ napísala pred časom ekonomická novinárka Daniela Krajanová z Denníka N. Potvrdzuje to aj analytik inštitútu INEKO a bývalý zamestnanec ministerstva dopravy Ján Kovalčík.
Niekoľko faktov. Od parlamentných volieb v roku 2016 sa na čele NDS vystriedali už štyria generálni riaditelia. No stoličky nemenili svojich majiteľov len na najvyšších pozíciách. „V roku 2016 odišla z NDS približne desatina ľudí. V roku 2016 však bolo odchodov o polovicu viac ako rok predtým a v prvom štvrťroku tohto roka tento trend pokračoval,“ uviedla Krajanová.
Niečo také je pritom v súkromných firmách nepredstaviteľné, lebo by to dramaticky poznačilo ich fungovanie a výkonnosť.
Ďalšie vyvodzovanie personálnej zodpovednosti – aj keď to znie ľúbivo a v prípadoch, akým je napríklad minister vnútra Robert Kaliňák, aj odôvodnene – by krízu v NDS nevyriešilo, ale len prehĺbilo.
To ale neznamená, že treba ustať vo vytváraní verejného tlaku na urýchlené a zároveň koncepčné riešenie situácie.
Ďalší personálny tunel v NDS však razeniu tunela cez Čebrať nepomôže.
Foto – Marek Hasák
