NEKULTÚRNA politika

Vystavované umenie nie je vždy zámerom, prečo ľudia prichádzajú do galérie. Galéria je inštitúcia, ktorá vždy mala a bude mať určité socio-kultúrne postavenie, má totiž svoje poslanie a vízie. Tí, ktorí udržujú chod KULTÚRNEJ inštitúcie, sú ľudia. Ľudia s víziami a tvorivými schopnosťami.

Predstavme si kmeň. Kmeň s vlastným náčelníkom, ktorého nieže musíme, ale chceme rešpektovať – robíme to vo vlastnom záujme. Je to náš inšpirátor a vodca. Ceníme si ho – každodenne sa od neho učíme a on sa učí od nás.

V našej krajine žije však až priveľa NEĽUDÍ. Pridávam sa k súcitiacim na Slovensku aj v iných krajinách, pretože sklamanie a šok z tragédie zavraždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, má globálny charakter. Vyjadrujem enormný NESÚHLAS a SMÚTOK z korupcie v Slovenskej republike. NÁŠ „demokratický“ štát likviduje ľuďom ich zmysel pre kultúrnosť, pravdu a slobodu slova. Hanbím sa za väčšinu našej vlády. Nemám pred ňou rešpekt. Účasť na občianskom stretnutí je pre mňa povinnosťou. Aj vašou?

Od mojich detských rokov som spontánne hladná po umení. Vyštudovala som textilný dizajn a multimédiá v Ateliéri slobodnej kreativity na VŠVU. Po absolvovaní VŠVU som odišla na študijný pobyt do Newcastle Upon Tyne v Anglicku, kde som zotrvala nasledujúcich 14 rokov. V roku 2006 som niekoľko mesiacov žila a tvorila v Berlíne. V lete 2015 ma umenie zasa zavialo do Budapešti, kde som spolupracovala s Gallery8. V súčasnosti žijem v Ružomberku - väčšinou ma nájdete v Galérii Ľudovíta Fullu. V septembri 2014 som založila iniciatívu Fotobežka, ktorej sa venujem doteraz. Rada rozoberám každodennú realitu na súčiastky.