Nezastavila ho ani tma či ľadový dážď: Černovčan Martin Hatala odbehol 24-hodinovku

Výzva splnená. Martin Hatala za jeden deň zabehol takmer 190 kilometrov, výkon aktívneho bežca bude dokonca súčasťou dokumentárneho filmu.

Pre mnohých športovcov je pohyb najlepším spôsobom, ako zabudnúť na bežné starosti a vyčistiť si hlavu. Úsmevným príkladom môže byť aj príbeh o najslávnejšom filmovom bežcovi Forrestovi Gumpovi, ktorý sa celý život riadil vetou: „Keď sa dostaneš do problémov, utekaj.“ Milovníci behu však okrem odreagovania radi vyhrávajú. A to nielen v súťažiach, ale aj v osobných výzvach. Jednu z nich si v sobotu 11. júla splnil Martin Hatala z Černovej.

Z Tatier do Ružomberka a z domoviny aj do Levoče

K realizácii nápadu bežať 24- hodín s menšími prestávkami na občerstvenie predchádzali celkom iné bežecké výzvy. „Beháme spolu s Matúšom Vlčkom. Asi pred rokom mi vravel, že nejaký muž bežal sedem dní po sebe maratón. Povedal som si, že to musím zvládnuť aj ja,“ začína vysvetľovať 46-ročný Martin Hatala.

Vždy po práci obul bežecké topánky a vydal sa na cestu. Neodbehol však celých sedem dní, na piaty deň ho zaskočila smola aj dážď. „Chcel som odbehnúť z Dolného Smokovca na Štrbské Pleso. Zabudol som si oblečenie, tak som šiel v pracovnom. Cestou začalo pršať, tak som len dobehol na Štrbské Pleso a naspäť som sa musel vrátiť električkou,“ spomína si na nedokončený sedemdňový maratón Černovčan.

Na jeseň minulého roka sa mu podarilo odbehnúť z Dolného Smokovca do Ružomberka. Po 90-kilometrovej výzve pokračoval ďalšou hneď v máji. Na viac ako stokilometrovej trase z Ružomberka do Levoče bol Martinovi Hatalovi 80 kilometrov oporou skúsený bežec Matúš Vlčko a na občerstvovačke po 97 kilometroch Zuzka Jančiová s Radom Mikulášom. Do cieľa ho napokon priviedla priateľka Katka.

Počas uplynulej soboty však bežeckú latku posunul o niečo vyššie.

„Pôvodne som mal 24-hodinovku bežať až budúci rok. Matúš Vlčko však na sociálnej sieti zverejnil predchádzajúci beh do Levoče, ktorý sa dostal k dokumentaristke Lucii Papčovej. Oslovila ma, či by zábery z behu nemohla použiť do pripravovaného filmu. Musela však dodržať termíny a tak som bežal už teraz,“ vysvetľuje Martin Hatala.

Tentokrát sa výzva konala pri vodnom diele v Žiline. Vytrvalý bežec odštartoval svoju 24-hodinovú misiu krátko po desiatej hodine predpoludním. „Okruh okolo vodného diela má 20,8 kilometra, nepočítal som koľkokrát som ho odbehol, no dajú sa robiť aj menšie osemkilometrové okruhy, tak som trasu striedal,“ približuje bežeckú výzvu Hatala.

Nikdy nebežal sám

Počas behu niekoľkokrát zastavil pri aute so stanom na malé občerstvenie. „Ani raz som si nepovedal, že to vzdám. Ťažšie však bolo to, že keď už prestávalo pršať, tak som sa musel rozhodnúť, či ešte chvíľu počkám alebo budem pokračovať aj počas silného dažďa,“ priznáva Černovčan.

Opäť však boli Martinovi Hatalovi počas celého behu oporou aj ďalší športovci. Niektorí bežali, iní šli na bicykli.

„Veľmi by som chcel poďakovať Katke, Zuzke, Matúšovi, Linde, Samovi a Romanovi za pomoc. Veľká vďaka patrí aj Lucii, Pištovi a Mirke za trpezlivosť,“ nezabúda na partiu ľudí, ktorá mu bola počas 24-hodinovky po ruke.

„Počasie s nami vôbec nespolupracovalo. Začalo sa to silným nárazovým vetrom, ktorý nám zlomil stojku od stanu. Pokračovalo to osem hodinovým vytrvalým dažďom, ktorý nás každé kolo premočil do nitky. Nespomínam si, kedy naposledy som takto v júli vymrzol. A po tom všetkom už bolo naozaj zložité presviedčať telo do nadľudských výkonov,“ priznáva skúsený bežec Matúš Vlčko na sociálnej sieti.

Výzva sa napokon podarila. Na druhý deň, presne o 24 hodín od začiatku behu, odbehol Martin Hatala 187,55 kilometrov. „Chcel som zabehnúť 250 kilometrov, no nevyšlo to. Začiatok som prepálil a v noci už bolo ťažšie bojovať s hlavou. Išlo však dokázať, či sa niečo také dá a ako dlho bude telo regenerovať. Bol som však prekvapený z toho, že východ slnka ma nenabudil, nedodal síl ,“ približuje splnenú výzvu Černovčan.

Denné svetlo počas noci nahradili čelovky. Na tmu je však Martin Hatala zvyknutý. „Keď som bežal do Levoče, vyrazil som za tmy o tretej ráno. Keď trénujem v zime po práci, tak je už tiež tma,“ vysvetľuje Hatala.

Moji ľudia Černová

Bežecký príbeh Martina Hatalu začal pred šiestimi rokmi. V tom čase boli s Matúšom Vlčkom kolegovia v práci. Jedného dňa si povedali, že spolu pôjdu na pretek. „Vtedy to bolo iné, išli sme na pretek, ktorý nám napadol. Nepripravení. Až postupne sme sa začali vyvíjať,“ opisuje bežecké začiatky Martin Hatala.

Postupne šli ruka v ruke s tréningami aj mnohé súťaže. Obaja boli minulý rok na stupni víťazov tretieho ročníka behu mestom Run City Mondi SCP. Športovci sú navyše pevnou súčasťou klubu Moji ľudia Černová. Okrem nich do bežeckého klubu patrí aj Zuzana Jančiová.

„Po roku, keď sme začali behávať, pridávali sa k nám sesternice aj kamaráti. Pri registrácii sme na pretekoch museli vypisovať aj názov klubu. Ten sme ale nemali, tak moja neter vymyslela, že budeme Moji ľudia Černová,“ približuje vznik názvu klubu Martin Hatala. Zároveň priznáva, že najviac z úspechov si váži polmaratón Košice – Seňa. „Pre mňa to bola magická hranica. Po prvýkrát sa mi podarilo dobehnúť polmaratón pod 1:25.“

Beh je pre Černovčana atraktívny šport z viacerých dôvodov. „Počas tréningu si viem urobiť poriadok v hlave. To však neplatí pri súťaži. Tam sa treba sústrediť, ego nepustí, človek sa sústredí na výhru. Za tie roky čo beháme, sa stretla taká dobrá partia, že inde by som takých ľudí možno ani nestretol. Dôležité sú komunita a odreagovanie, navyše, beh je asi najlacnejší šport a dá sa robiť skoro všade“ vysvetľuje pozitíva Martin Hatala.

Bežci z klubu Moji ľudia Černová trénujú raz do týždňa spoločne s bežeckým tímom Ružomberok v pohybe. Vyhľadávanými miestami sú Čutkovská dolina, stará cesta popod tunel na Švošov alebo aj Cyklokorytnička.

Titulná footgrafia: Martin Hatala počas 24-hodinovky. Foto: archív Matúša Hatalu

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.