Priemyselný areál Sóla vznikol ešte v 80. rokoch 19. storočia keď sa jeho postupný rozmach spolupodpísal pod hospodársky „boom“ ktorý Ružomberok zažil na prelome 19. a 20. storočia. Keď však v roku 2012 papierne prakticky celý areál asanovali, plocha v celkovej výmere viac ako 13 hektárov ostala nevyužitá.
V roku 2013 papierne odstránili aj posledné fragmenty niekdajšieho papierenského závodu na Sóle, keď na Rovni odstránili stovky metrov potrubného mosta vedúceho z hlavného areálu papierní práve na Sólo. Dnes je teda zásadná časť areálu asanovaná s len posledným zvyškom budov, ktoré však už neplnia svoju funkciu a celé územie je de facto nevyužívané, resp. využívané len ako sklad dreva. Aj to však začalo v uplynulých mesiacoch postupne miznúť, avšak nijaké s tým súvisiace rozvojové plány daného územia dnes známe nie sú.
Mesto ešte pod vedením dua Pavlík – Zuberec proklamovalo po zbúraní Sóla záujem o získanie celého areálu do rúk mesta. Zámery boli vtedy rôzne, od kombinácie ľahkého priemyslu, bytových domov, športovísk až po vznik mestského parku. Prvou a zásadnou úlohou však pre mesto bolo získanie Sóla do vlastníctva mesta a to sa, ako dnes vieme, nestalo. Oficiálne dôvody neboli nikdy zverejnené a polemika panovala aj o výške ceny, keď vtedy zverejnená čiastka na úrovni 3 až 5 miliónov eur sa zdala mnohým, vzhľadom na ekologickú záťaž daného územia privysoká. Tak či onak, strategický význam celej oblasti mesto nevyužilo a nezískalo do svojho vlastníctva žiadnu časť niekdajšej fabriky ani susediacich obslužných území. Pre vtedajšie vedenie mesta to bolo z môjho pohľadu druhé strategické zlyhanie, keďže podobne ako areál Sóla mala radnica možnosť kúpiť aj pozemok v centre mesta, kde mal kedysi stáť Aupark. Súčasný stav oboch území je dnes verejnosti dobre známy.
Urbanistická štúdia študentov Adama Benča a Lukáša Blanu.
Budúcnosť Sóla je neistá, architekti by tam radi videli obytnú štvrť
Od zbúrania zásadnej časti fabriky prebehli médiami, ale aj kuloárom mnohé údajné zámery využitia celého územia. Ešte v roku 2013 sa majiteľ spoločnosti Eco Invest Milan Fiľo pre portál Ružomberok24 vyjadril, že v nasledujúcich troch rokoch by v celom areáli mal vyrásť bližšie nešpecifikovaný závod, ktorý by vytvoril 300 nových pracovných pozícii. Pri hľadaní miesta pre vybudovanie futbalovej akadémie MFK Ružomberok naopak niektorí vtedajší činovníci klubu uvažovali aj o vybudovaní komplexného športového areálu pre potreby futbalovej mládeže, ale ani tento zámer, spolu so všetkými ostatnými sa úspešne nezrealizoval.
Aktualizovaný územný plán mesta väčšiu časť Sóla zaradil do kategórie A12 resp. A11 čo umožňuje stavbu bývania a občianskej vybavenosti resp. prípadnej ľahkej výroby. V textovej časti dokumentu sa dokonca výhľadovo počíta s približne 1560 novými obyvateľmi celej lokality, čo možno označiť, vzhľadom na rozsah eventuelnej zástavby ako značne konzervatívny odhad. Zámer polyfunkčného zastavania Sóla sa však javí byť vzhľadom na strategickú polohu celého územia dnes už v širšom centre Ružomberka ako jediný správny a logický i keď s určitými problémami vzhľadom na ekologickú záťaž ktorú by bolo v prípade urbanizačných aktivít nutné odstrániť. Takýmito aktivitami sa hneď v roku 2013 zaoberal aj spoločný workshop Útvaru hlavného architekta so Slovenskou technickou univerzitou a VUT Brno, kde sa podľa slov Ing.arch Vavrinca Kenderu riešila prvotná regulácia územia a vodiaci prvok budúceho rozvoja lokality. Tieto aktivity však utíchli po komunálnych voľbách v roku 2014, kedy sa nové vedenie mesta s takýmto koncepčným prístupom nestotožnilo, čo sa neskôr ukázalo aj na prístupe k architektonickej súťaži na novú mestskú plaváreň. Hoci súčasné vedenie mesta nepristupuje k jednotlivým rozvojovým územiam v meste strategicky a koncepčne, tak idea rozvoja lokality ostáva naďalej živá najmä medzi odbornou verejnosťou. Najaktuálnejším počinom je študentská práca dvoch študentov architektúry pochádzajúcich z Ružomberka Lukáša Blanu a Adama Benča ktorí spracovali urbanistickú štúdiu územia Sólo aj so širšími vzťahmi k okoliu sídliska Roveň či rieky Revúca. Takáto štúdia ešte viac ukazuje a podčiarkuje strategický význam celého územia smerom k budúcemu rozvoju mesta.
Urbanistická štúdia študentov Adama Benča a Lukáša Blanu.
Vzhľadom na to, že úplný a jediný vlastník daných pozemkov sa profiluje ako najlepší sused a partner pre mesto, tak je priam žiadúce aby vedenie mesta a aj poslanci oživili tému urbanizácie Sóla aspoň v jeho časti. Takýto krok by bol totiž skutočným rozvojovým prvkom a partnerským počinom smerom od papierní k mestu a k čomu sa každoročne jednotlivé strany zaväzujú aj v spoločnom memorande.
Hlavná fotka: Urbanistická štúdia študentov Adama Benča a Lukáša Blanu.
Blog bol uverejnený v tlačenom vydaní Ružomberského magazínu.
Be the first to comment