Niektorým odborným školám ubúdajú žiaci. Kraj to chce zvrátiť, gymnáziám sa to nepáči

Zisťovali sme, koľko žiakov základných škôl sa uchádza o štúdium na stredných školách v meste.

Z údajov Školského výpočtového strediska (ŠVS) v Liptovskom Mikuláši, na ktoré sa odvoláva aj Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), zriaďovateľ väčšiny stredných škôl v meste, vyplýva, že najviac žiakov základných škôl si tento rok jednu z prihlášok podalo na Spojenú školu, Školu úžitkového výtvarníctva, Gymnázium Ružomberok a Gymnázium svätého Andreja.

Záujem o gymnáziá

Záujem o štúdium na jednotlivých školách v priebehu posledných troch rokov kolíše. V meste fungujú tri gymnáziá. Na štvorročné štúdium na štátnom gymnáziu si podalo prihlášku 110 žiakov, vlani to bolo 126, predvlani 109.

Na štvorročné štúdium, ktoré ponúka Gymnázium svätého Andreja, sa v tomto prijímacom konaní prihlásilo 93 žiakov. „Otvárame dve triedy s maximálnym počtom 60 žiakov,“ dopĺňa riaditeľ cirkevného gymnázia Kamil Nemčík.

Podľa údajov ŠVS sa v minulom a predminulom roku hlásilo na štvorročné štúdium 127 záujemcov. Riaditeľ priznáva, že tohto pohľadu je tento rok o niečo chudobnejší.

„Podľa mojich informácii si mnoho žiakov z okresu vybralo školu mimo okres a naopak. Aj my evidujeme záujemcov z iných okresov,“ hovorí o jednom z možných dôvodov mierneho poklesu záujemcov.

V procese prihlasovania a prijímania žiakov na stredné školy vidí aj nevýhodu pre gymnáziá a to v celoslovenskom postupe duálneho vzdelávania, ktorým sa štát podľa jeho slov „snaží natlačiť žiakov na toto vzdelávanie, pretože je viazaný európskymi peniazmi.“

„Všeobecné vzdelanie inteligencie tak zažíva ťažké časy, hoci okrem pracovnej sily potrebujeme práve to – cez gymnázium k nám prichádzajú lekári, právnici, inžinieri, ktorí dostávajú najlepšie základy práve na gymnáziu,“ vysvetľuje.

Na Súkromné bilingválne gymnázium sa v tohtoročnom prijímacom konaní hlásilo 24 žiakov. Minulý rok šlo o rovnaký počet, predminulý rok ich bolo 28.

Najviac záujemcov má Spojená škola

Stredná zdravotnícka škola Márie Terézie Schererovej oslovila 81 potenciálnych študentov. Rovnaký počet sa podľa ŠVS hlásil aj vlani, no v porovnaní s predminulým rokom si polepšili o 14 záujemcov.

„Na našu školu sa permanentne hlási vyšší počet žiakov, ako môžeme prijať. Dôvodom bolo aj to, že počty žiakov do prvých ročníkov stredných škôl boli limitované rozhodnutím odboru školstva ŽSK,“ uvádza riaditeľka ružomberskej zdravotníckej školy Ľubomíra Albertyová s tým, že zámerne použila minulý čas, keďže verí, že ďalej to už takto pokračovať nebude.

„V zdravotníckej praxi chýba veľký počet zdravotníckych pracovníkov, no tento argument nie je vždy braný do úvahy pri určovaní počtu žiakov prvých ročníkov. Tento fakt potom ovplyvňuje aj rozhodnutie rodičov pri podávaní prihlášok na našu školu,“ dodáva.

Na Školu úžitkového výtvarníctva, na ktorej si záujemcovia môžu vybrať až z 11 odborov, sa hlási 123 žiakov, vlani ich bolo až 148, predvlani len 111.

O štúdium na Obchodnej akadémii sa tento rok uchádzalo 88 žiakov, čo je v porovnaní s minulým rokom, kedy zaznamenali 69 prihlášok, pomerne zreteľný nárast. Pred dvoma rokmi sa o štúdium uchádzalo 81 žiakov.

Záujem o štúdium na Spojenej škole prejavilo 144 uchádzačov, v predošlom roku to bolo 167, dva roky dozadu až 199.

V meste sídli aj Súkromná škola podnikania, ktorá však organizuje štúdium v externej forme pre získanie maturity. Väčšinou sa tak na ňu hlásia ľudia s nedokončeným stredoškolským vzdelaním. Vlani bolo záujemcov 47, na štúdium v nasledujúcom školskom roku evidovali koncom mája 12 záujemcov, no uzávierka podávania prihlášok v tejto forme štúdia je až v auguste.

Problémy s počtom žiakov

Stredná odborná škola (SOŠ) polytechnická, ktorá ponúka štúdium v piatich odboroch, oslovila tento rok 88 uchádzačov, čo je rovnaký počet ako v predošlom roku a v porovnaní s predminulým rokom, kedy evidovali 100 prihlášok, ide o mierne zníženie.

Práve SOŠ polytechnickú tak, ako aj iné školy s technickým zameraním, trápi klesajúci záujem, čo sa odráža na ekonomickej kondícii školy, keďže výška normatívneho príspevku sa odvíja od počtu študentov. V roku 2005 na nej študovalo 830 žiakov, v súčasnosti ich je podľa ŠVS len 212.

Riaditeľ školy Vladimír Pančík pred pár týždňami upozorňoval, že gymnazisti tvorili za socializmu zhruba 17 percent z celkového počtu stredoškolákov v meste. Dnes je to až 42 percent.

„To má za následok, že latka náročnosti na prijatie niektorých žiakov na gymnáziách klesá, prijímajú aj žiakov s horšími priemermi, ktorí by podľa môjho názoru nemali navštevovať výberové gymnáziá, títo kedysi chodili k nám,“ uviedol vtedy Pančík.

Zmienil sa aj o tom, že kedysi do ich maturitných odborov chodili žiaci s priemerom známok do 2,4, no v súčasnosti poklesol na 2,9. „Minulý rok dokonca nastala situácia, že sme neotvorili trojročnú triedu, keďže do nej a ani do tej štvorročnej sa nenazbieralo dostatok žiakov. Museli sme ich teda zlúčiť do jednej maturitnej,“ doplnil Pančík.

Podpora odborného školstva

Problém s nezáujmom žiakov a rodičov o štúdium technických smerov vníma aj ŽSK. Podľa slov vedúcej odboru školstva a športu Evy Rovňanovej sa tento stav snažia eliminovať plánovaním počtu tried prvých ročníkov, pri ktorom vychádzajú zo zadefinovaného pomeru gymnaziálneho a odborného vzdelávania 25:75. Zameriavajú sa tiež na propagáciu odborného vzdelávania.

Nevyhnutným krokom k riešenie problému je však podľa nej vytvorenie modelu kariérneho poradenstva.

„Jeho úlohou je diagnostika osobnostných vlastností žiakov základných škôl a ich zručností, čo je nevyhnutné k ďalšiemu smerovaniu a rozvíjaniu ich kľúčových kompetencií. Tento model má zároveň napomáhať tomu, aby čo najväčšie percento absolventov našich škôl našlo uplatnenie na trhu práce a bolo kvalitne pripravených pre výkon zamestnania,“ približuje možné riešenie, dodáva, že takýto projekt ŽSK pripravuje a bude ho aplikovať vo všetkých regiónoch kraja.

Informácie o počte žiakov, ktorých smú školy podľa plánu prijať či priebežne aktualizovaný počet tých, ktorí sa po prijatí zapísali na štúdium, si môžete pozrieť tu.

Ilustračná fotografia – facebooková stránka SOŠ polytechnickej

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.