Mnohí politickí ašpiranti investujú do predvolebnej kampane nemalé financie. A tak sa stane, že nás po meste prenasledujú stále tie isté tváre, mená a čísla, ktoré na volebnom lístku just nezakrúžkujeme. Prečo je tomu tak?
Vyžehlené tváre, silené úsmevy, slogany a sľuby na každom kroku súdnemu voličovi aj tak nič nepovedia. A od preštudovania volebného programu dotyčného kandidáta ešte aj odradia.
Nezriedka v ňom prebudia skôr ľudovú tvorivosť. Na vyumelkovaných tvárach kandidátov pribudne decentný štvorček fúzov pod nosom, obľúbená automobilová značka či pánska pýcha na čele. To o ich mienke veľa prezrádza.
Narcistickí politickí stalkeri si to však zrejme vysvetľujú po svojom. Otráveného voliča radi iritujú aj na stenách budov, na plotoch, oknách, dverách či dokonca autách.
A viete, čo ostane po tých sľuboch? Bordel. Niekedy aj týždne po (ne)úspešnej kandidatúre. No schválne, koľkí si tie svoje daromnice po sebe už aj odpratali?
Ilustračná fotografia – redakcia