Vznik filmu Made in Ružomberok, mapujúceho históriu školstva v meste, je súčasťou udalostí pripomínajúcich 20. výročie Katolíckej univerzity.
„Mestské výsady získal Ružomberok od ostrihomského arcibiskupa Tomáša v roku 1318 z poverenia magistra rytiera Donča,“ hovorí v úvode filmu Made in Ružomberok známy hlas moderátora a hudobníka Štefana Chrappu. V 35 minútach následne vidíme príbeh školstva v Ružomberku. Od vzniku prvej farskej školy, cez vyššie, podobné gymnáziám, až desaťročia trvajúce snahy zriadiť v meste univerzitu.
Inšpiroval ho historik Peter Dvorský
„Na pozvanie mesta a Jána Jakuba Lovenberga, prišli v roku 1529 dvaja piaristi a začali vyučovať žiakov z Liptovskej, Turčianskej a Oravskej stolice. Vzniklo piaristické gymnázium, ktoré neskôr navštevovali Hugolín Gavlovič, Anton Bernolák, Andrej Hlinka a neskôr aj Karol Sidor, Vavro Šrobár alebo Dušan Makovický,“ ozrejmuje vo filme historické zaujímavosti Radislav Kendera z Katolíckej univerzity.
Okrem neho vo filme účinkuje aj miestny historik Peter Dvorský, ktorý históriu, a nielen mesta, ovláda na počkanie. Práve on, hoci nevedome, bol niekde na začiatku aktuálneho projektu.
„Záujem o históriu mesta a Katolíckej univerzity vo mne vyvolal Peter Dvorský. Keď sme sa prvýkrát neformálne stretli, tak vytiahol fotky a ukázal mi, kde v Políku stál dom mojich predkov. Ukázal mi podpis prastarého otca a priblížil históriu mojej rodiny. Tým prebudil u mňa hrdosť a záujem,“ rozpráva akýsi prapôvod celého filmovania historických dokumentov o meste a jeho obyvateľoch autor filmu, Ružomberčan Jakub Krška.
Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej a následne si urobil doktorát na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity (KU). Počas štúdia vznikli aj kľúčové zábery pre dnešný dokument Made in Ružomberok.
„Zábery vznikli náhodne. Tým, že som bol na univerzite a spracovával jednotlivé aktuálne témy z diania do svojich zväčša spravodajských alebo publicistických televíznych príspevkov. Neskôr som zistil, že je to materiál do niekoľkých filmov. Ale nebol vytvorený s cieľom vyrobiť filmy. Za natáčaním bola snaha naučiť sa robiť filmovú a televíznu tvorbu, a tak to celé vzniklo,“ opisuje pôvod, teraz už dokumentárnej snímky, Jakub Krška.
Vo filmovom priemysle pritom dnes už nie je žiadny nováčik. Má za sebou aj viaceré úspešné videoklipy, napríklad pred Simu Martausovú.
Hovoria aj Zasępa a Ďurček
Film sprevádza vývojom školstva v meste. Najskôr vzdialenou históriou, no najväčší priestor dostala nedávna minulosť. Dlhoročné a dlho neúspešné snahy Ružomberčanov o vznik univerzity. Všetko prelomil až rok 2000 a Katolícka univerzita.
„Nosnou myšlienkou filmu je rozprávať príbeh o histórii školstva v Ružomberku. Je to príbeh o našich predkoch, ktorí chceli mať univerzitu v Ružomberku. A zároveň príbeh o ceste, ako ju nadobudli. A tá história je obdivuhodná,“ hovorí filmár Jakub Krška. Aktuálne konateľ Infoštúdia mesta Dolný Kubín, ktoré zabezpečuje televízne vysielanie aj vydávanie novín u našich najbližších oravských susedov.
V dokumente vystupujú okrem historika aj všetci bývalí primátori, Veľký kancelár KU Bernard Bober, ale aj niektorí bývalí a súčasní zamestnanci a aj rektori Katolíckej univerzity.
„Dokument s názvom Ružomberok univerzitné mesto bol mojou diplomovou prácou. Dokončil som ho ešte v roku 2014. Odvtedy čakal na príležitosť a zverejnenie. Samozrejme, s odstupom času som musel viaceré pasáže dorobiť, prestrihať a dotiahnuť do aktuálnej podoby. Zároveň však vďaka tomu, že som natáčal už pred desiatimi rokmi, naberá film na vážnosti, pretože v ňom vystupujú ľudia, ktorí už nie sú medzi nami.“
Krška hovorí najmä o vzácnych výpovediach bývalých rektorov KU Jozefovi Ďurčekovi a Tadeuszovi Zasępovi. Samotný film venoval nedávno zosnulému Alojzovi Kostelanskému, ktorý bol pri vzniku univerzity a prakticky až do svojej smrti v nej aj vyučoval.
Film, ktorý nemôže vzniknúť na objednávku
Pre mnohých Ružomberčanov budú určite zaujímavé aj pasáže, kde s pomocou historikov a historických prameňov odhaľuje už prvé pokusy o zriadenie univerzity v meste v roku 1938. Rovnaké zámery zopakovali niekdajší mestskí činovníci aj po vojne, kedy vznikol Teologický inštitút. Neskôr, v roku 1979, bola v hre zase vysoká škola zameraná na textil. V roku 1992 bolo u nás detašované pracovisko Žilinskej univerzity, neskôr Trnavskej, aby napokon opäť s pomocou Žilinskej univerzity prešla škola v roku 2000 z Katecheticko-pedagogickej fakulty sv. Ondreja na riadne zriadenú a samostatnú Katolícku univerzitu.
„Je to dar pre mesto, dar pre región a chcel by som zvýrazniť, že KU je tu svojím duchom, a ten je tu pre celé Slovensko. Kresťanská tradícia a Slovensko sú neoddeliteľné. Európsky kresťanský národ by mal mať KU, a preto nechceme, aby bola len regionálna, ale národná,“ povedal pri príležitosti premiéry filmu rektor KU Jaroslav Demko.
„Je to film, ktorý má myšlienku, má ducha a má srdce. Myslím si, že takýto film nemôže vzniknúť na objednávku. Môže vzniknúť, keď človek rozumie veci a dá tvorbe srdce. Z toho je zrejmé, že Jakub je z mestom a univerzitou naplno zžitý,“ dodal rektor Demko.
Na filme spolupracoval hudobne aj ďalší absolvent univerzity Ján Zborovjan. Okrem neho sa produkčne podieľal na vzniku dokumentu aj Matúš Demko. Práve dvojica Krška – Demko má za sebou už viacero filmov z histórie univerzity, ako 869 dní o stavbe knižnice či Pán rektor o niekdajšom rektorovi KU Tadeuszovi Zasępovi. Z histórie mesta a jeho osobností zase sfilmovali v koprodukcii s RTVS osud Andreja Hlinku. Film Hlinka mal premiéru len nedávno na 80. výročie jeho smrti. A v roku 2012 uviedli dokument 22 hláv o Bernardovi Jaškovi z Černovej, ktorý čelil komunistickému režimu až na smrť.
„V koprodukcii s RTVS dokončujeme ďalší film z prostredia výrazných duchovných osobností, a síce o Štefanovi Klubertovi. Jemu dnes môžeme vďačiť, že uchránil pred komunistami Oltár Majstra Pavla z Levoče či tradíciu púte na Mariánsku horu pri Levoči. Bol takým spišským Hlinkom,“ naznačil Jakub Krška aktuálne plány a význam osobnosti, ktorú spoločne s Matúšom Demkom audiovizuálne spracúvajú.
Titulná fotografia – Jakub Krška (vľavo) a Matúš Demko na premiére filmu. Foto – Martin Buzna.
Autor pracuje na Katolíckej univerzite.
