Podľa riaditeľa gymnázia na ulici Štefana Moyzesa môže štátna regulácia počtu prijímaných študentov ohroziť kvalitu vyučovacieho procesu.
Od nového školského roka môžu osemročné gymnáziá na Slovensku prijať maximálne päť percent žiakov z populačného ročníka. Určuje to zákon z roku 2008 z dielne bývalého ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). Účinnosť zákona sa stále posúvala, po desiatich rokoch chce kvótu znova presadiť súčasná šéfka rezortu Martina Lubyová, nominantka rovnakej strany.
Päťpercentná hranica sa nevzťahuje na bratislavský kraj, pre ktorý poslanci schválili výnimku. Do prvého ročníka tamojších osemročných gymnázií bude môcť nastúpiť desať percent žiakov ročníkovej populácie. Ani zdvojnásobnená kvóta však niektorým školám nestačí a ochromí ich činnosť.
Zisťovali sme, ako päťpercentný limit ovplyvní ružomberské gymnáziá.
Štátne a neštátne školy na jednej lodi
Na rozdiel od Bratislavy, kde je podozrenie z diskriminácie neštátnych zriaďovateľov, Okresný úrad v Žiline povolil rovnaký počet tried a žiakov všetkým osemročným gymnáziám v kraji. Na štátne, cirkevné a súkromné školy tak smie v budúcom školskom roku chodiť v rámci jednej triedy sedemnásť žiakov.
S týmto redukovaným počtom prvákov budú fungovať aj ružomberské „osemročky“.
Cirkevné gymnázium svätého Andreja smelo po minulé roky navštevovať aj dvadsaťosem žiakov. Povolenú kapacitu napĺňali každý rok rôzne. V jednotlivých ročníkoch je 23, 17 a 15 žiakov. V tom poslednom, v kvarte, obsadili plný počet povolených miest.
„S otvorením novej triedy by nemal nastať problém. Skôr ho vidím v tom, že nevyhovieme všetkým záujemcom o štúdium,“ myslí si riaditeľ gymnázia Kamil Nemčík. Uchádzačov majú stále, ani jeden rok od vzniku gymnázia sa nestalo, že by neotvorili triedu.
Celá situácia ohľadne osemročných gymnázií je pre neho skôr principiálnou otázkou. Zámer, čo sa plánuje robiť s gymnáziami, by sa mal podľa neho vysloviť priamo. Aby aj riaditelia mohli potrebnými krokmi reagovať na to, či ich školy budú o pár rokov ešte fungovať.
Gymnázium na ulici Štefana Moyzesa otvára od svojho vzniku v roku 1993 každoročne jednu triedu. Budúci školský rok príjme sedemnásť žiakov, hoci požadovalo dvadsaťšesť miest.
Zníženie počtu spôsobilo, že žiakov v triede nebudú môcť rozdeliť na skupiny, napríklad na hodinách cudzích jazykov alebo na iných odborných predmetoch. „Podľa zákona môžete deliť len triedu, ktorá má 24 žiakov. Aj preto sme ich pôvodne požadovali 26. Myslím, že toto opatrenie bude mať istý vplyv aj na kvalitu výučby,“ zhodnotil zníženie počtu prijatých záujemcov a jeho možné následky riaditeľ gymnázia Miroslav Druska.
Na školu sa im hlási vždy viac uchádzačov, než môžu prijať. Rovnako ako cirkevné gymnázium mali po minulé roky voľných 28 miest. Evidovali aj odvolania, ale žiadne z nich zriaďovateľ neschválil.
Riešením by podľa riaditeľa bolo, keby desaťpercentná kvóta, ktorú poslanci začiatkom februára udelili bratislavskému kraju, platila pre všetkých.
Obmedzenie osemročných gymnázií je hlavne „bratislavský“ problém
Výnimka pre bratislavský kraj platí iba pre školský rok 2018/2019. Ministerstvo školstva avizuje ďalšie zmeny, plánuje novelu školského zákona, v ktorej celoplošne upraví fungovanie osemročných gymnázií.
Spor sa týka hlavne Bratislavy, ostatné kraje výrazne neprekračujú kvótu. Vyplýva to aj z údajov v dokumente Učiace sa Slovensko. Na osemročné gymnáziá odchádza v priemere 6,6 percent populačného ročníka, ide tak len o mierne prekročenie hranice.
Problém však nastáva predovšetkým v Bratislave, kde na tento typ škôl chodí neprimeraná časť prvákov. Istý čas sa číslo pohybovalo okolo tridsiatich percent, teraz je to devätnásť percent populačného ročníka.
Úlohu zohráva aj nedostatok žiakov na odborných školách
Ministerstvo školstva uvádza, že päťpercentné obmedzenie nemá byť snahou likvidovať osemročné gymnáziá. Cieľom je postupne dosiahnuť, aby na tieto školy chodili vyslovene len najnadanejší žiaci.
Niektoré mediálne hlasy však hovoria aj o možných iných dôvodoch v pozadí. Zhodujú sa na nich aj obaja ružomberskí riaditelia. Tlak na obmedzenie počtu žiakov prijímaných na gymnáziá vo všeobecnosti vychádza aj z toho, že určitý počet žiakov musí navštevovať odborné školy.
V roku 2015 bol prijatý zákon o odbornom vzdelávaní a príprave. Rada zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania pripravila projekt, v ktorom sa Slovensko zaviazalo, že do roku 2020 sa do systému duálneho vzdelávania zapojí 12-tisíc žiakov. Zatiaľ sa kvóty neplnia.
V prípade, že sa to nepodarí, Slovensko bude musieť Európskej únii vrátiť prostriedky na túto reformu vo výške 33 miliónov eur.
Ilustračná fotografia – galéria Gymnázia na ulici Štefana Moyzesa
