Po desiatich rokoch zapísali dve päťky u Bartákov v Pánskom dome

Päťdesiatku pre Covid 19 neuskutočnili, lebo predsedníčka triedy IV.D Majka Záhumenská im to zakázala. Písaný riport a tento neobvyklý príspevok je o študentoch bývalej Strednej priemyselnej školy textilnej a papiernickej v Ružomberku z obdobia rokov 1966 – 1970 z odboru pradiarskeho. Takýto názov strednej priemyselnej školy už dnes v meste Pod Čebraťom neexistuje. Oná masívna priemyselná škola a jej budova, ktorú na prelome tisícročí chceli poskytnúť iným z vyššieho ranku, sa neskoršie  premenovala dvakrát a ostatne na súčasnú Školu umeleckého priemyslu.

Bavlna, ľan, konope, ovčia vlna, juta, sisal, ramia, viskózová striž, umelé a syntetické vlákna tak odišli do zabudnutia z jedného spracovateľského priemyslu v Československu či na Slovensku, ktoré v ňom tvorili sumárne jednu šestinu HDP, predtým nazývajúceho sa národného dôchodku.

Päťdesiate piate výročie ako zapichli stužkovú 29. novembra 1969 a neskôr trojdňovú júnovú maturitu 1970, keď sa vtedy maturovalo aj v sobotu, si pripomenuli v útulnej reštaurácii u Bartákov, kde kúsok odtiaľ bývala ich triedna profesorka Anna Jablonská. Práve tam si študenti pripomenuli jej sté nedožité výročie. Na stretnutie prišiel aj najstarší profesor – chemik Václav Fraňo, ktorý v 87 roku života zjazdil na lyžiach Malinô Brdo.

Tretie stretnutie štvrtákov z vtedajšej Déčky v Pánskom dome na Námestí A. Hlinku možno datovať od roku 2010, 2015, a to ostatné v piatok 24. októbra 2025, kedy sa dvanástka  študentov opäť stretla a zaspomínala. Zo začínajúcej približnej tridsiatky a presnej 20-tky IV.D končiacej v roku 1970, trochu skresanej na dvanástku došlých je to aj tak úspech. Traja už navždy z ich radov odišli, podaktorí pre zdravotné problémy a možno aj pre neisté mostné konštrukcie, ktoré nad krajinou existujú, neprišli. Z odľahlých oblastí Horehronia či Hontu len telefonicky pozdravili debatujúcich dvanástich študentov. Do ružomberskej Alma mater sa jeden už dlhoročný občan zo stověžatej Prahy ozval deň predtým.

Septembrové a októbrové vrecia stretávok z priemysloviek či esvéešiek, ktoré sa dnes volajú gymnáziá sa roztrhli. V Pánskom dome už boli viacerí z ružomberských stredných škôl, ktorí sa stretli po 55-tich rokoch, odkedy si prevzali maturitné vysvedčenia. Po návšteve cintorína a zapálenia sviečok nežijúcim profesorom (hlavne však triednej profesorke Anne Jablonskej a profesorovi Kornelovi Smržíkovi) odznelo veľa debát na rôzne témy, a hlavne na tie školské spred obdobia Poučenia krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, s postihmi pre niektorých profesorov. Bývalý režim im zakázal vyučovať na tejto škole.  Študentov zo IV.D zase čakal nástup na základnú vojenskú službu.

V dvojiciach či trojiciach ste sa dozvedeli i to, čo sa tajilo alebo sa zabudlo povedať na prvých stretnutiach po piatich či desiatich rokoch. Historkami boli aj vtedajšie nohavice, ktoré konzervatívne profesorky neradi videli na dievčenských nohách. No prezieravá triedna profesorka Anna vždy, ak prišli nejaké školské a študijné problémy pripomenula študentom Déčky, že to, čo sa upečie v triede, tam sa to má aj zjesť a to nezjedené, nevynášať von. Na sedemhodinovom stretnutí sa ale nehovorilo o súčasnej domácej a zahraničnej politike a o nadchádzajúcej  konsolidácii.

Na pretrase boli pochopiteľne i pikošky z vtedajších čias prežitých v Koniarni 1967 (jedna epizóda po zemiakovej brigáde z roku 1967 bola publikovaná i v Ružomberskom hlase) a iné, ktoré sa nevdojak pripomenú zase po piatich rokoch. Ak by ste o tejto škole chceli vedieť viac a hlavne o jej študentoch a profesoroch, potom vám stačí zalistovať v 282 stranovej pamätnici. Tá má názov 30 rokov Strednej priemyselnej školy textilnej a papiernickej v Ružomberku (1940-1970), ktorú v roku 1970 zostavil Ing. Vladimír Dubský a PhDr. Vladimír Uhlár.

Udalosti na školách, ktoré sa vtedy udiali sú pre súčasnú verejnosť už možno nezaujímavé. Sú vlastne už len starinami zapadnutými 59-ročným prachom, ktorý desaťročia padal na mesto textilu a papiera. Hovorí sa, že papier znesie všetko, a tak na záver tohto blogu obaleného do fotografií a foto-kolážok aspoň mená tých, ktorí na stretnutie do Ružomberka došli. Odkrojili a odhryzli si tak z torty ktorú urobili gazdinky zo IV.D.

Mená a priezviská študentov a hlavne študentiek budú tentoraz uvedené len v priezviskách za slobodna tak, ako je to znázornené na 360 stupňovom kruhu torty. Vraj stále ešte platí GDPR. Zo spoločnej fotografie s profesorom Václavom Fraňom, sú to zľava a smerom doprava stojaci Anna Švikruhová, Barbora Kyseľová, Elena Adamčová, Jaroslav Oravský, Janka Bubalová, Mária Záhumenská, Božena Kováčiková, Beata Petrášová, František Ondrejka, Lýdia Kubáňová a Marián Mydlo.

Foto – Marián Mydlo

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.