Komunálne voľby v Ružomberku, o ktorom sa zvykne hovoriť ako o meste s ružou v erbe, bývali za posledné štvrťstoročie ostro sledované. A sledované nielen ružomberskou verejnosťou, či blízkym okolím, ale aj bratislavským centrom niektorých politických strán a hnutí.
Pred poslednými komunálnych voľbami v sobotu 15. novembra 2014, sa v septembrových dňoch nechal počuť i poslanec NR SR Daniel Lipšic. Ten totiž hasil a chcel zvrátiť neočakávané okolnosti rozhodnutí volebnej komisie mesta. Tá vyradila pre formálne nedostatky registrácie 15 kandidátov na poslancov do mestského zastupiteľstva a celú jeho 11 člennú kandidátku koalície NOVA. A bývalý minister vnútra neváhal a pricestoval priamo na miesto diania.
Po siedmich voľbách primátora mesta Ružomberok a jeho poslancov od roku 1990, kedy Ružomberok začal slobodnejšie dýchať, aby sa mu opäť prinavrátil štatút okresného mesta, možno hodinové ručičky vrátiť o takmer 25 rokov dozadu, zaloviť do histórie mien uchádzajúcich sa o miesto najvyššie, do počtov kandidujúcich primátorov a poslancov. Taktiež pripomenúť predvolebné kampane, nazrieť do niektorých tlačových citátov kandidujúcich a nekandidujúcich osôb. Tesne pred dátumom konaní volieb sa v meste objavovalo množstvo narýchlo vzniknutých novinových titulov, rôznych tlačovín a plagátov hanobiacich kandidátov, ktorí už pre nedostatok času nemali kedy vyvracať rôzne falošné obvinenia. Mnohí hovoria, že to boli špinavé predvolebné kampane nehodné postavenia okresného mesta, mesta Otca národa, mesta na ktorého pôde od začiatku tretieho tisícročia stojí Katolícka univerzita.
S pribúdajúcimi rokmi po období roku 1990 rástlo v Ružomberku (po tom, ako ho niektorí aktéri politiky a istej občianskej spoločnosti začali nazývať aj Hlinkograd) väčšie volebné nadšenie s odvahou odporcov a mnohých anonymných osôb proti zvoleným primátorom a poslancom. To rokmi vygradovalo až do nenávistí a papierovej vojny letákov prichádzajúcich do schránok voličov ani nie 8 hodín pred úradným otvorením volebných miestností. Volebný november 2014 asi možno najviac poškodil viacerých kandidátov na post primátora mesta, či poslancov mestského zastupiteľstva. Práve o tomto ružomberskom fenoméne možno polemizovať i nepolitologicky. Sám mestský nezávislý občiansky laik nepozerajúci ružomberskú televíziu MTR a jej program Téma – prvú povolebnú za účasti politológov a odborníkov hodnotiacich výsledky volieb piatich kandidátov na primátora mesta pochopil, že víťazstvá sa dostavujú nie náhodne. A víťaz ružomberských komunálok a nový primátor mesta 69-ročný MUDr. Igor Čombor PhD, generálmajor vo výslužbe „nenechal nič na náhode“ – tak, ako to komentoval v Téme MTR jeden prizvaný hosť redaktora.
1990
Už dávnejšie zostávajú anachronizmom slušnejšie predvolebné kampane odvtedy, čo v roku 1990 na radnicu v Ružomberku zasadol Julián Helko, (VPN, DS) zvádzajúci svoj primátorský súboj s Jánom Dlutkom – ČSDF, Ing. Radislavom Kenderom – nezávislým kandidátom, MUDr. Ferdinandom Mojšom – nezávislým kandidátom, Ivanom Pavliskom – SĽS, Dobroslavom Pustajom taktiež nezávislým a s Ing. Karolom Tomlym kandidujúcim za KDH a SS. Práve posledne menovaný kandidát na primátora Ing. Karol Tomly sa vzdal kandidatúry v prospech Ing. Radislava Kenderu, vtedy 27-ročného kandidáta a o pár dní neskôr jedného z najmladších komunálnych politikov na Slovensku. Ružomberský hlas z 13. novembra 1990 na 2. strane cituje Ing. K. Tomlyho – „ Som úprimne rád, že môžem svoj hlas a plnú podporu dať nezávislému kandidátovi Ing. Radislavovi Kenderovi, ktorého všetci poznáme ako svedomitého a čestného občana, rodáka nášho mesta, vždy ochotného brániť záujmy Ružomberka. Jeho volebný program sa stotožňuje s mojím presvedčením, pretože je založený na princípoch nášho hnutia a smeruje k prosperite mesta“. Pri pohľade späť možno konštatovať 7 kandidátov na primátora a 152 kandidátov na post mestského poslanca v 20-tich volebných obvodoch. Vo voľbách kandidoval i bývalý riaditeľ textilky BZVIL n.p. PhDr. Artúr Mydlo (získal 132 hlasov) a Ing. Peter Filipp (183 hlasov) vtedajší riaditeľ š.p. Texicom. Vtedy prvé Mestské zastupiteľstvo v Ružomberku malo 45 poslancov. V dňoch od 23. do 24. novembra 1990 prišlo k volebným urnám v meste 50,31 % oprávnených voličov. Voľby primátora vyhral J. Helko (5879 hlasov – 62 %), druhý bol R. Kendera (2368 hlasov – 25 %), tretí F. Mojš (684 hlasov- 7 %), štvrtý D. Pustaj (267 hlasov – 3 %), piaty I. Pavlisko (209 hlasov -2 %), šiesty a posledný v nich skončil J. Dlutko (97 hlasov- 1 %). Z historického hľadiska a prichádzajúceho štvrťstoročia prvých slobodných komunálnych volieb po roku 1989 na Slovensku, je dôležité vo víre času pripomenúť si vtedajších prvých 45 poslancov mesta Ružomberok zoskupených v 6 politických stranách a hnutiach, a nezávislých kandidátov, pre ktorých si neskôr republikové médiá našli výraz „NEKA“. Boli nimi Aladár Oravec, Vilma Mišíková, František Staš, MUDr. Štefan Borovský, Viera Péteriová, Peter Halmo, Ing. Pavol Karč, Milan Boček, Ing. Otakar Jeleník, Ing. Arch. Jozef Hýravý, Ing. Pavol Fischer, PhDr. Peter Múdry, MUDr. Edita Mastišová, Ján Surový, František Šlachta, Peter Krška, Ing. Katarína Vinceová, Ing. Pavol Kendera, Bernard Hatala, Viliam Dubovec, Štefan Kútnik, MUDr. Jozef Domenik, Ing. Jozef Stano, Milan Zvada, MUDr. Marián Boček, Ing. Stanislav Surovček, Ing. Radislav Kendera, Ing. Ľubomír Mosný, JUDr Dušan Lukášik, MUDr. Štefan Horváth, Viliam Weiss , František Šporer, MUDr. Ľubomír Javorka, Ing. Eduard Maták, Ivan Stanovský, Anna Švidroňová, Ing. Ján Svrček, Ing. Jozef Štangl, Ing. Peter Filipp, akad. mal. Milan Gromnica, Ing. Ján Bella (najviac 438 poslaneckých hlasov), Ing. Pavol Jeleník, Marta Pincelová, Ing. Ľubomír Kostroš a Jozef Buchta.
1994
Volebný rok 1994 a jeho dátum 18. a 19. november posiela do boja o poslanecké miesto celkom 173 mužov a žien v 16-tich volebných obvodoch Ružomberka. Sú v ňom mnohí predchádzajúci poslanci, a tiež noví o niečo mladší, ktorí sa zapájajú do komunálneho diania, aby zasadli do poslaneckých lavíc. Je ich 35 a o niekoľko týždňov neskôr, dostávajú možnosť zoznámiť sa s novým hlasovacím zariadením, ktoré inštaluje Mestský úrad. Primátorské voľby vyhráva JUDr. Juraj Čech so 4090 hlasmi a 44,54 %-tami pred JUDr. Milanom Paučulom s 1837 hlasmi (20,40 % hlasov), Ing . Aloizom Dúhom (1338 hlasov – 15,11 %), Vierou Péteriovou (677 hlasov – 7, 37 %), Ing. J. Bellom (472 hlasov – 5,14 %), Ing. Radislavom Kenderom (336 hlasov – 3,65 %), Juliánom Helkom predošlým primátorom (308 hlasov -3,35 %) a MUDr. Ferdinandom Mojšom so 47 hlasmi a rezultujúcimi 0,40 %-tami. Najviac, 333 poslaneckých hlasov, získava Marián Mydlo (Autor textu). Z ústredia volebnej komisie oznamuje jej predseda JUDr. L. Gašaj 42,99 percentnú účasť. V dobe keď HZDS dominovalo na slovenskej politickej scéne sa v meste tesne pred volebným moratóriom roznášali letáky Spolku na záchranu mesta s nadpisom: „Vážení Ružomberčania, zachráňme mesto.“ Išlo o anonymné letáky. Ani jeden kandidát na primátora z 9-tich nebol ušetrený od útokov. Odstúpivší MUDr. Marián Boček bol častovaný slovami anonyma: „ Doteraz pôsobiaci ako obvodný lekár. Má skúsenosti a odborné predpoklady na post primátora ako lekár? Má naše mesto štyri roky času na to, aby sa nový primátor iba učil ?“ Napríklad JUDr. M. Paučula: „ predseda akciovej spoločnosti. Bývalý člen KSS. Nezabudol na svoje bývalé stranícke funkcie? Zaplatí miliónové dlhy nášmu mestu? Nezadĺži mesto a občanov tak, ako firmu, ktorú riadi? Sú preto jeho predvolebné sľuby dávané mestu a nám občanom skutočne reálne alebo iba populistické?“
Impulz – šesťstranové noviny menšieho formátu ktoré vydáva Probto – Jozef Olejník na ul. Jančeka č. 36, vychádzajúci šesťkrát ročne uverejňuje 14. novembra 1994 v čísle 1 (zdarma), rozhovor s Jurajom Čechom a niektorými kandidátmi na poslancov. Taktiež nevyberavým spôsobom napáda poslancov bývalého Helkovho Mestského zastupiteľstva pod nadpisom: „V Taliansku za mestské peniaze“. Zosmiešňuje aj dianie primátora J. Helku. Na celej strane s nadpisom: „Boli to skutočne ťažké roky“ … “Ale pre občanov nášho zdevastovaného mesta“, pričom sarkasticky pod piatitimi fotografiami rozostavaných objektov mesta, uverejňuje svoj text. Útočí aj na odmenu primátora Helku, vyčíta mu neprijatie volebného programu a nekoncepčnosť práce na viacerých úsekoch života mesta.
Zvláštnosťou snahy JUDr. Paučulu stať sa primátorom Ružomberka, boli texty a plagátové tlačoviny. Pod ne sa podpisuje JUDr. M. Paučula ako nezávislý kandidát č. 2 s oslovením: „Vážení Ružomberčania“. Po rokoch sa javia ako zbytočné a nepravdivé. Zasahujú medziobdobia rokov 1994- 1998. „Pre SCP, Texicom ale aj iných, HZDS, SNS a pod. je neprijateľný kandidát JUDr. Čech. Tvrdia, že ak si Ružomberčania zvolia JUDr. Čecha, SCP nedokončí Kultúrny dom, nedá peniaze na futbal, ani nijak mestu nebude pomáhať. Čo sa potom stane? Začne sa boj medzi mestom a podnikmi a kto bude víťaz? Myslím si, že na to doplatia ľudia, ale aj mesto. Bol by to nezmyselný boj. Preto zvážte, či JUDr. Juraj Čech by mal byť zvolený za každú cenu.“ … “Ja nepotrebujem žiadnu slávu ani majetky.“ … Nevoľte za tričká, za víno, párky a iné dary – veď je to až urážajúce, ale voľte slobodu a nezávislosť. Preto, ak uznáte moje argumenty – prosím Vás o Váš hlas a ja Vás nesklamem“.
Rôzne prehlásenia na adresu primátora J. Čecha zo strany M. Paučulu (súčasne vtedy i predsedu podnikateľskej komisie pri MsZ) nenechali dlho nečinným ani vtedajšie Mestské zastupiteľstvo. Mimoriadne vydanie Ružomberského hlasu z 11. decembra 1998 je vyhlásením poslancov mestského zastupiteľstva k časti volebného programu kandidáta na primátora JUDr. Milana Paučulu: „Súčasný primátor bol občanmi riadne zvolený, pričom jeho protikandidátom aj pred štyrmi rokmi bol JUDr. Milan Paučula. Je preto prinajmenšom neetické, aby človek, ktorý bol protikandidátom v ostatných voľbách, takto hodnotil primátora“. Bola to len odozva a reakcia poslancov na Paučulove slová z predvolebných kampaní smerujúca priamo na už druhýkrát kandidujúceho primátora J. Čecha. “Ale rozhodne je pravda, že Ružomberok od r. 1989 nemal akosi šťastie na voľbu čestného, svedomitého, organizačne a odborne vzdelaného primátora. Na primátora, ktorý nebude likvidovať mestské podniky, predávať mestské majetky a sám rôznym spôsobom bohatnúť a mesto z roka na rok chudobnieť.“
1998
Tretie ružomberské voľby konajúce sa v čase predvianočnom 18. a 19. decembra 1998 rozhodli o tom, že primátor JUDr. Juraj Čech bude opäť pokračovať ďalšie štyri roky. Len 46,58 %-tná účasť voličov potvrdila 6087 (57,89 %) odovzdaných hlasov víťazovi. Druhý kandidát Július Pekár ich dostal 3841 (36,53%) a tretí kandidát na primátora JUDr. Milan Paučula len 586 (5,57 %). Vo voľbách kandidovalo 137 poslancov v 12-tich volebných obvodoch, v ktorých najviac, 591 poslaneckých hlasov, získal MUDr. Július Stančok. Predvolebná kampaň toho obdobia bola masívna a tlačeným anonymným slovom posmešná na niektorých dovtedajších predstaviteľov mesta. Bola však významnejšie navonok ovplyvňovaná i samotným celulózo-papierenským kombinátom SCP Ružomberok a neskorším Neusiedlerom. Nechýbali ani rôzne marketingové ťahy, v čase keď zachádzalo za nechty sa niekoľko priaznivcov SCP a ich kandidátov na poslancov MsZ zúčastnilo na poludňajšom futbalovom zápase prvoligového Ružomberka s Baníkom Ostrava. V hľadisku starého štadióna ešte s atletickou dráhou bolo vidno aj humoristu Rasťa Piška, objavujúceho sa v rozhlase na severnej strane štadióna. Osemstranová skladačka (10×21 cm) s fotografiami 23 nezávislých kandidátov SCP pod názvom „Predstavujeme nezávislých kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva“ – ponúkame svoju odbornosť a skúsenosti pre mesto, začínajúca Ing. J. Ábelovským a končiac S. Likavčanom bola predzvesťou dostať do MsZ niekoľko súčasných pracovníkov SCP. Medzi nezávislými sa objavil i Julián Helko – bývalý primátor, Ing. Ján Líška – generálny riaditeľ a Ing. Dušan Šimo – výrobný riaditeľ. Len traja z 23 nezávislých prešli do mestského zastupiteľstva. Boli nimi Ing. Rudolf Mičuda, Ján Dorník a Ing. Dana Šchlachtová. Na pozadí spektra médií a iných plagátovín a letákovín vystupovalo do popredia „RK Slovo Ružomberčanov“ vydania 2 a 3/98 z redakcie Savoy, Podhora č. 46. Tituly “Kúzla z podvody“, „Sľuby sa sľubujú a kto sa raduje? „útočiace na primátora J. Čecha – citát anonymného autora… „Veď občan je hlupák, ten si to nevšimne! Nevšimne si ani určite to, koľko megalomanská volebná kampaň pána Čecha (min. 3,5 – 4 mil. Sk) stála a z čierneho vrecka bola zaplatená“. Za povšimnutie stojí i roztržka Milana Slotu, ružomberského zakladateľa SOP-ky (Strany občianskeho porozumenia), s kandidátmi na poslancov Jozefom Trenkom a Jánom Dlhovičom (RK Slovo Ružomberčanov – S mestom v srdci – s tŕňom v duši), čo naznačuje, že sa iskrí už aj v mestskom kabinete politickej strany tesne pred komunálnymi voľbami. Výstižný argument prichádza od občana mesta Štefana Iža, ktorý v letáku „Ružomberčania“ so šiestimi otázkami a prvou z nich: „ Aj Vás tak rozčúlil plátok Slovo Ružomberčanov?“, sa zamýšľa nad kampaňou Júliusa Pekára, bývalého zamestnanca vedenia SCP a.s s hektolitrami šampanského a bohatým pohostením. …“ Podľa postupnej orientácie časopisu začínam mať dojem, že v prípade vyhratia volieb na primátora p. J. Pekárom, Mestský úrad a život v meste bude riadený z kancelárie generálneho riaditeľa SCP, alebo akýmsi fantomasom držiacim balík akcií SCP na doručiteľa. Bude azda ten, kto s podporou jednej firmy vyhrá voľby, chrániť záujmy občanov tohto mesta, ktorých je viac ako 30 000? Sú sľuby volebného programu pán Pekára reálne, keď stratégia SCP, a. s. je v rukách cudzích vlastníkov, nie Ružomberčanov?“ Česť SCP však v ďalšom dvojstranovom pamflete zachraňuje generálny riaditeľ SCP, a.s. a kandidujúci poslanec Ján Líška, keď píše o účelových klamstvách predvolebného boja poškodzujúcich meno SCP Ružomberok, kde pracuje takmer štyritisíc zamestnancov. Odsudzuje leták Štefana Iža nahádzaný do schránok občanov. Udáva, že SCP musia reagovať na niektoré nezmysly, aby si občan urobil jasno. „Právnici SCP preto v tejto záležitosti zvažujú podanie žaloby na súd. Načasovanie a účelovosť tohto útoku sú každému jasné, stačí sa opýtať v čí prospech tak koná Štefan Ižo?“
2002
„Kultúrny dom A. Hlinku otvára svoje brány verejnosti,” tak znie jeden z letákov predvolebného decembra roku 2002. V bohatej publicistike primátora Juraja Čecha a predvolebných tlačovín „Kým nastali premeny“ je hodnotenie práce primátora Ružomberka vynikajúce. Dvadsaťpäť osôb vrátane prezidenta SR R. Schustera, genmjr. MUDr I. Čombora riaditeľa ÚVN, predsedu klubu dôchodcov JUDr. J. Mišuru, predsedu Jednoty dôchodcov J. Slobodníka, profesora RNDr. J. Ďurčeka CSc., rektora Katolíckej univerzity, A. Kostelanského rímsko-katolíckeho ružomberského dekana, či mjr. JUDr. V. Peckovičovej riaditeľky OÚ justičnej polície PZ SR („K rozvoju mesta môžem povedať, že si nepamätám väčšie vizuálne zmeny ako za pôsobenia Juraja Čecha na poste primátora mesta“), je povzbudením pre Juraja Čecha, aby primátorsky pokračoval i v jeho treťom volebnom období. Do komunálnych volieb konaných dňa 6. a 7. decembra 2002 je zapísaných 148 kandidátov v 10-tich volebných obvodoch. Medzi najmladšou kandidátkou 19-ročnou Monikou Dubskou a najstarším kandidátom Ivanom Wotzym je rozdiel 50 rokov.
Blížiace sa voľby a ich predvolebná kampaň je pri troch kandidátoch na primátora slušná, a zdá sa i mediálne etická. Preferencia pre primátora J. Čecha v mimoriadnom vydaní Ružomberského hlasu z 29. novembra 2002 hovorí o 73,3 percentách. Primátorský kandidát Ing. P. Fischer na str. 2 v príspevku s podpisom autora /-va/ „Pravdivý obraz o vzdušných zámkoch poslanca P. Fischera„ je označovaný za poslanca, ktorý predčasne začal svoju predvolebnú kampaň a človeka vyhlasujúceho jeho názory na nekoncepčnosť rozvoja Ružomberka. P. Fischerovi je vytýkané to, že sa zúčastnil len jedného z celkového počtu 38 zasadnutí komisie výstavby. „A to hovorí o jeho „úprimnom“ záujme o rozvoji mesta. Aj z týchto dôvodov komisia výstavby MsÚ prijala drvivou väčšinou uznesenie, aby nepravdivé výroky P. Fischera predseda komisie a hlavný spracovávateľ územného plánu mesta architekt Martin Bišťan a tajomník komisie, zároveň aj vedúci oddelenia MsÚ Ján Petrek to čitateľom mimoriadneho vydania Ružomberského hlasu pravdivo priblížili.“
Primátorsky sa presadzuje opäť päťdesiatnik JUDr. Juraj Čech (SDKÚ, SMER, KDH, ANO) s 5858 hlasmi (68 %), za ním končí 41-ročný Ing. arch. Pavol Fischer (NEKA) s 2212 hlasmi (26%). 60-ročný Mgr. Vladimír Struhár (HZDS, KSS) obsadzuje tretie miesto so 483 hlasmi (6%). Medzi 25-tich poslancov mestského parlamentu sa s 386 hlasmi z 9-teho volebného obvodu dostáva najmladší 27-ročný občiansky pracovník Martin Alušic ako nezávislý kandidát. Volebná účasť je historicky najnižšia a dosahuje v meste Ružomberok len 36 %, v okrese 51 %, no napríklad v Ivachnovej až 90 percent. Najviac 467 poslaneckých hlasov získava v Ružomberku Ing. arch Pavol Fischer. Je nepopierateľné, že v šedi ulíc a schátraných fasád budov dostáva mesto nový šat, postupne sa dokončieva i futbalový štadión, vrcholový šport futbalu a ženského basketbalu siaha na najvyššie republikové či európske méty. Niekoľkokrát v názve premenený a päť rokov sprivatizovaný textilný Texicom však postupne chradne. Volič odtiaľ a zamestnanec je už niekoľko týždňov konfrontovaný so skutočnosťou, že svoju mesačnú mzdu dostáva aj na trikrát, a niekedy celú aj so šesťtýždňovým oneskorením. Občasná hrozba tzv. 60% výrobného režimu je v protiklade s celulózo -papierenským Neusiedlerom, ktorý produkčne expanduje a zabezpečuje HDP žilinského regiónu.
2006
Po šestnástich rokoch od prvých ponovembrových volieb roku 1990 sa podstatnejšie mení poslanecká kandidátka volieb. V 11-tich volebných obvodoch je zapísaných len 103 osôb, z toho 79 mužov a 24 kandidujúcich žien. V sobotu, dňa 2. decembra 2006 primátor JUDr. Juraj Čech do nich vstupuje s číslom 1, už štvrtýkrát za sebou s 20-timi kandidátmi strany SMER- SD, SNS a ĽS –HZDS. Za SMER-SD kandiduje v nich opäť predtým neúspešný Ing. Ján Líška, či prvý kandidát na primátora mesta z roku 1990 Ján Dlutko, taktiež nominant Smeru –SD. Druhým je kandidát Ing. Michal Slašťan s číslom 4 spolu s 15-timi kandidátmi KDH, z ktorých sú 4 ženy (Ing. A. Šanobová, V. Krosčenková, E. Burgárová a MUDr. A. Lesňáková). Nezávislými kandidátmi na primátora sú PhDr. Stanislav Chytka s č. 3 a Ing. Pavol Fischer s č. 2. V dobe, kedy už ruiny starých budov v západnej časti mesta pripomínajú bývalú pomerne úspešnú existenciu Bavlnárskych závodov V. I. Lenina n.p. a posledný produkčne zlikvidovaný Texicom a. s. januárom 2006, pokračujúci zdecimovaným a zoštíhleným Topchemom s.r.o, je jasné, že kandidáti na primátora budú hovoriť o znížení nezamestnanosti v meste a možnej tvorbe nových pracovných miest v súčasných priemyselných podnikoch na území mesta. Tých nie je mnoho, a nakoniec aj tehelňa Wienerberger v čase útlmu stavebníctva naznačuje znižovanie počtu zamestnancov. Nemenej dôležitými témami sa stávajú aj ceny tepla spoločnosti RES, a.s. (Ružomberská energetická spoločnosť), kde v predvolebnom materiáli J. Čecha, Ing D. Šimo riaditeľ divízie Celulózka Mondi BP uvádza, že maximálna koncová cena pre zákazníkov RES neprevýši 749 SK/GJ.
Po rôznych predvolebných mítingoch kandidátov na posty primátorov a poslancov v sálach alebo na verejných priestranstvách, ktoré mesto a voliči zažívali v predchádzajúcich štvorročných cykloch, je novým masovo-komunikačným prostriedkom aj existencia Mestskej televízie. Je to prvá súkromná TV Ruža Jozefa Daniša začínajúca svoje vysielanie 15. novembra 2006 (neskôr od roku februára 2007 vzniká mestom platená Mestská televízia Ružomberok). Predvolebná kampaň je normálna, neútočí sa slovne „podpásove“ hanobiacimi a výsmešnými plagátmi, bilbordy kandidátov sú rozmerovo podobné predošlým kampaniam, tlačoviny sú poväčšine orientované na programy kandidátov a na ich predstavenie sa voličom. No napriek tomu si občan na sídlisku Klačno nemohol nepovšimnúť plagát nabádajúci k tomu, aby nevolil prisťahovalcov. Napríklad, nový kandidát na primátora PhDr. Stanislav Chytka –„Voľte zmenu“ v 16-tich bodoch programu má okrem zvýšenia zamestnanosti a vytvárania investičných stimulov, zníženia ceny ústredného kúrenia a teplej vody, internetu pre všetkých za najnižšie ceny, a iných tiež nemenej dôležitých bodov pre zlepšenie života občanov mesta, i miestne referendum. To by malo byť nástrojom pri závažných rozhodnutiach mesta, pri príprave územného plánu a pôsobení mesta v akciových spoločnostiach. 60-ročný kandidát poukazuje na negatívne javy, akými sú klesajúci počet obyvateľov mesta, ktoré opúšťa mládež, nedostatok pracovných príležitostí, či zákaziek pre ružomberské firmy.
Výsledky komunálnych volieb 2006 sú v ich doterajšej histórii úspechom pre ružomberské ženy. Až sedem z nich zasadne do 25 členného mestského zastupiteľstva. Sú medzi nimi dve lekárky MUDr. D. Zavacká a A. Lesňáková, bývalá poslankyňa NR SR Mgr. J. Halušková (neskôr viceprimátorka volebného obdobia 2006-2010), športová legenda mesta E. Burgárová, Mgr. M. Kramárová, doc. PhDr. Markéta Rusnáková PhD. a Ing. A. Šanobová. V nízkej účasti voličov ich prichádza k volebných urnám len 37,61 percent. Primátorom mesta sa stáva Ing. Michal Slašťan s 3438 hlasmi (38 %). JUDr. Juraj Čech ako druhý s počtom 2726 hlasov (30,1 %), po 12 rokoch opúšťa primátorské kreslo. Ing. Arch. Pavol Fischer s 1700 hlasmi (18,8 %) je tretí. Posledný kandidát na primátora PhDr. Stanislav Chytka získava 1185 hlasov (13,1%). V štatistike poslancov najviac hlasov zaznamenáva PaedDr. Stanislav Bella z KDH (487), a Mgr. Mária Kramárová za SMER, SNS a HZDS (473 hlasov). Najmenej ich dostáva Miroslav Mrva (30) kandidujúci v deviatom volebnom obvode za OKS.
2010
„Dobrý hospodár: Postavil som naše mesto finančne na nohy. A teraz doňho spolu vrátime život!“ – „Ročne som vám doma rekonštrukciou tepla ušetril priemerne 140 eur. A teraz spolu dokážeme ešte viac!“. Takýmito vetami sa predstavuje Ing Michal Slašťan – „Primátor RK POZITÍV“ v publikačných materiáloch ako kandidát na primátora pred komunálnymi voľbami, ktoré sa konajú v Ružomberku 27. novembra 2010. Jeho protikandidát PaedDr. Ján Pavlík – nezávislý kandidát so sloganom …“počúvajme spolu naše mesto…“ napísal : …“ viem počúvať, chcem pomôcť … Rozhodol som sa kandidovať na primátora Ružomberka, pretože som presvedčený, že viem počúvať obyvateľov nášho mesta a chcem, aby sa nám tu žilo lepšie. Chcem dosiahnuť, aby sa Ružomberčania vo svojom meste cítili dobre, aby tu mali vytvorené podmienky pre spokojný a plnohodnotný život a chcem vrátiť do ulíc ducha tohto mesta.“ No o štyri roky staršie mesto od predchádzajúcich volieb je chudšie v číslach zamestnanosti. V prvej dekáde septembra 2009 skončil aj Topchem s.r.o, ktorého zamestnanci sa posledné mesiace dožadovali nevyplatených miezd a mnohí už nemali ani na autobus do zamestnania. V meste sa medzi ľuďmi pošuškáva, že aj „Supra“ bude prepúšťať, a že najväčšími zamestnávateľmi v meste sú okrem Mondi SCP, už len Vojenská nemocnica a Katolícka univerzita. Napriek tomu sa v Ružomberku rok pred voľbami aj skrášľuje, dokončievajú sa stavby, nový most cez rieku Revúcu, Mestský úrad s átriom a halou v prízemí s investíciou 746 tisícov eur, a dokončievajú sa aj iné mestské projekty občianskej vybavenosti a chodníky ulíc.
Za primátorov kandidujú len dvaja vekom približne rovnako starí kandidáti Ing. M. Slašťan (53) doterajší primátor mesta a PaedDr. Ján Pavlík(52). Obidvaja majú vo volebných programoch aj jeden spoločný bod – výstavbu obchodného centra Aupark. Poslanecké posty na kandidátkach strán obsadzujú niektoré staré a nové tváre. Po rokoch sa do mestského zastupiteľstva dostáva opäť Ing. Radislav Kendera PhD. (prvý viceprimátor z volebného obdobia 1990-1994). Potvrdili to výsledky komunálnych volieb ktorých sa zúčastnilo 41,23 percenta voličov. Tí si mali možnosť v 11-tich volebných obvodoch vybrať spomedzi 118-tich kandidátov na poslancov tých svojich. Len 25 z nich sa mohlo stať poslancami mestského zastupiteľstva. Voľby na post primátora vyhral s rozdielom 95 hlasov Ján Pavlík (4998 hlasov – 50,48 %) pred M. Slašťanom (4904 hlasov – 49,52 %). Najviac, 723 poslaneckých hlasov získal JUDr. Ľubomír Kubáň z piateho volebného obvodu kandidujúci na sídlisku Klačno. Letmým pohľadom do ružomberských parlamentných lavíc možno okrem tradičných politických strán a hnutí, konštatovať po voľbách novovytvorený silný a aktívny päťčlenný záprah poslancov RBK (Ružomberok bez korupcie s poslancami Mgr. M. Alušicom, V. Mackom, JUDr. Ľ. Kubáňom, Ing. J. Kurňavkom a Mgr. I. Rončákom), ktorý neskôr významnou mierou ovplyvňoval rozhodnutía a uznesenia mestského zastupiteľstva.
Aj internetové portály boli okrem pomerne dobre zabehnutej Mestskej televízie Ružomberok, plagátovín a bežných cyklických mestských tlačovín predvolebnými nástrojmi propagácie kandidátov. Bilbordy kandidátov sa už dlhodobejšie stali normálnym zjavom mestských aglomerácií. A tak niekde sa súťažilo už len o ich veľkosti a šikovnosti výrobcu tváre kandidáta, vyretušovať vrásky, zvýrazniť farbu očí, či zakryť bradavice. Nezabudnuteľným pre pamätníkov novembrových komunálnych volieb v roku 2010 v Ružomberku, zostal aj na sociálnej sieti a internetovom You Tube 5:17 minútové video – šot Jozefa Kariku (bývalého hovorcu mesta a šéfa oddelenia cestovného ruchu a marketingu) s názvom „Karika Pavlíkovi.“… „Pán čistý, pán nekonfliktný“,…“ty si bol hlásnou trúbou primátora Čecha“… ,aj takto oslovoval J. Karika Jána Pavlíka a útočil na jeho slabšie osobné stránky. Ako bývalého hovorcu mesta ho obviňoval z organizovaných ankiet najpopulárnejších osôb Ružomberka, kde vždy napokon vyhrával len Juraj Čech. Mestská televízia dva dni po voľbách z úst komentátorky krátkych správ, hovorila aj o kupovaní hlasov. Obidvaja kandidáti konštatovali slušnú a korektnú predvolebnú kampaň. Michal Slašťan sa zmienil i o výhražnej sms správe, ktorú obdržal v dobe volebného moratória. Pozorný televízny divák MTR si v tej dobe gratulácii víťazovi volieb Jánovi Pavlíkovi mohol povšimnúť aj citát porazeného Michala Slašťana: „Vox populi, vox dei.“ Okrem iného i trojsekundovú prítomnosť vtedajšieho riaditeľa vojenskej nemocnice MUDr. Igora Čombora (neskoršieho kandidáta na primátora 2014), v tíme M. Slašťana, čakajúceho za účasti kamier MTR s jeho kandidátmi na poslancov, na konečné verdikty mestskej volebnej komisie.
2014
Ak občania mesta počúvali, vnímali a i fyzicky cítili svoje mesto aj inak, a dlhodobejšie, a nielen cez splnené či nesplnené sľuby nedávnych primátorov či poslancov, mali by uznať a neopomenúť jednu veľkú ružomberskú zmenu. V dobách, keď socialistickí predsedovia Mestských národných výborov v Ružomberku riadených KSS od päťdesiatych do osemdesiatych rokoch minulého storočia boli spolu s občanmi mesta svedkami tečúcich a zapáchajúcich odpadových pien vypúšťaných do rieky Revúcej a Váhu zo závodu SCP Sólo a Supra, zápachov kysličníka siričitého, ranných radov občanov na mäso na Mostovej ulici, či na vtedajšej Makovického na banány a pomaranče, únikov metylmerkaptánov do ovzdušia a zasadzovaných dlaní po páde do ružomberského snehu, potom toto všetko už dávnejšie neplatí, a ostáva históriou. A históriou je i mesto, ktoré v roku 1962 malo pri sčítaní ľudu v ČSSR 18555 obyvateľov.
Nie všetko sa podarilo uskutočniť do roku 2014. Realitou však ostáva realizácia rekonštrukcie a sprístupnenie ružomberskej synagógy, nová budova a sídlo Mestskej polície, a aj v polovici volebného obdobia v roku 2012 cez CZT Ružomberok dokončená výmena parných a horúcovodných rozvodov mesta. V meste šarapatí prázdne a zohyzdené miesto v jeho strede na Podhore, kde Aupark nestojí. Nepohla sa ani rozostavaná a chátrajúca, dnes Badánikova stavba pri lavičke cez Váh, aj keď bolo verejnosti sľubované, že sa tak stane v máji 2014. Vo Fortune lige ružomberský futbalový MFK v jesennej časti sezóny 2014/2015 okupuje jedenáste a predposledné miesto tabuľky. Prvoligový basketbal žien MBK po predchádzajúcej sezóne už nehrá v európskom pohári FIBA.
Akokoľvek všetci tí, ktorí doteraz riadili mesto z pozície primátorov či poslancov mestských zastupiteľstiev, si zaslúžia obdiv, a predovšetkým úctu a slušnosť. Tá im nebola obzvlášť daná v predvolebnej kampani komunálnych volieb konaných 15. novembra 2014. Noviny Ružomberský život redigované z centra Juraja Haríňa (fb.com/rkzivot.sk , a rkzivot@gmail.com) tvrdo napádali kandidátov. Nie je veľmi potrebné citovať to, čo sa písalo na adresu M. Slašťana, J.Čecha, P. Fischera, M.Alušica a iných. Nie je vecou autora rozoberať články, a pýtať sa, či to všetko bolo, či nebolo pravdou čo píše anonym, či ten, kto sa podpisuje pod svoj príspevok. A tak faktograficky z Ružomberského života len niečo v názvoch: „Ako pán poslanec staval na čierno, neplatí exekúciu, ale Vám zariadil peklo“, “ Sedem silných na mestskom úrade v Ružomberku“, „Očistime naše mesto od všetkej špiny, ktorá mu škodí“ (podpísaný autor príspevku V. Macko vytýka redaktorovi Ružomberského hlasu, ktorý si dovolil napísať to, že M. Slašťan si priznal svoju chybu v súvislosti s benzínovou pumpou pri Hypernove, a že redaktor z neho robí ešte hrdinu). Nadpis Ing. Jána Kolíka „Všetci kandidáti na post primátora mesta porušili volebné pravidlá“! , „Kauza Aupark sa nesmie opakovať“, „Vďaka kauze Aupark poslanci opľuli aj kontrolóra Friča“, a príspevok Rudolfa Zajaca v rubrike „Predvolebné reakcie občanov“ („ Stroskotanec Alušic, neschopný uživiť svoju rodinu,… pseudokatolík Slašťan.., židovský architekt, ktorý sa chová k histórii horšie ako bolševici…, Občania by mali tohoto ekonomického analfabeta vyzvať aby predal svoj dom..,“) je skutočne na zamyslenie, či autor takýchto viet mal niečo spoločné so slušnosťou a etikou.
Komunálna volebná kampaň októbra a novembra roku 2014 bola v doterajšej ružomberskej histórii pravdepodobne jedna z najväčších. A možno i v prepočte na jedného obyvateľa mesta na Slovensku. To neskôr ukážu čísla, pokiaľ kandidáti po skončení volieb budú ochotní zverejniť prostriedky, ktoré si ich kampaň vyžiadala. V meste, v ktorom demografické údaje klesli pod číslo 29-tisíc, sa určite finančnými prostriedkami nešetrilo. Nie každý z piatich kandidátov bol rovnako majetný. Dve predvolebné besedy v Mestskej televízii s kandidátmi na primátorov, mítingy v uliciach mesta na ktorých sa častovalo hruškovicou, kapustnicou, vareným vínom či doboškami a početné bilbordy boli sprievodnými javmi komunálnych volieb. Aj počasie prialo mítingom kandidátov na primátorov na Klačne, Rovni, Banične, v strede mesta či inde. A Ružomberčan mal možnosť vidieť rozmerovo najväčší bilbord kandidáta I. Čombora (Skutočná šanca na rozvoj a lepší život v Ružomberku) upevnený až po prvé poschodie, spustený z 13 poschodového bytového domu na Nábreží M. R. Štefánika, v blízkosti dôležitej križovatky ciest pri príchode a odchode z mesta.
Vracať sa ku kampani, znamená uznať a potvrdiť slová niektorých, ktorí kandidovali, že predvolebná kampaň v Ružomberku bola vraj od roku 1990 najšpinavšia a v mnohom nechutná. Pre niektorých kandidátov už možno v ich snažení opäť o štyri roky kandidovať, už posledná. Hanobiace plagáty, ohovárania kandidátov a ich obviňovania z korupcie sa hádzali do schránok v piatok 14. novembra v neskorých večerných hodinách. Niektorí dotknutí kandidáti na poslancov údajne podali aj trestné oznámenia.
Publicita kandidátov na primátora predstaviť sa voličom tlačeným textom, ilustráciou a farebnými fotografiami obsahovala stručný a dobre upravený text volebného programu (napr. Igor Čombor – čestný občan mesta Ružomberok 23 strán, Ján Pavlík –Ružomberok 2011-2014, Vaše mesto 26 strán). Pri piatich kandidátoch vo väčšine názorov pomenovať problémy a nájsť ich riešenie bola takmer identická. Všetci muži, kandidáti sa v Téme MTR zhodli na tom, že mesto už dlhodobejšie stagnuje, nemá dostatok pracovných príležitostí, zamestnať mladých ľudí, že ho už dávnejšie predbehol Dolný Kubín (konštatovanie Igora Čombora), že absolventi škôl a iní mladí občania z mesta odchádzajú. Všetci hovoria o investíciách, eurofondoch, cestovnom ruchu, o rýchliku Intercity ktorý by mal stáť v Ružomberku (J. Pavlík), o diaľniciach a pritiahnutí investorov do mesta aby tu vytvorili podniky a zvýšili zamestnanosť, a postavili minimálne tri nové ulice (Igor Čombor). Niektoré porovnania s inými mestami vyzneli v prospech Ružomberka v porovnaní s Lipt. Mikulášom, ktorý bol až 26 krát viac zadĺžený na hlavu občana než Ružomberok.
V posledných komunálnych voľbách 15. novembra 2014 v Ružomberku na post primátora kandidovali piati kandidáti a historicky najmenej, len 87 kandidátov a kandidátok na poslanca mestského zastupiteľstva v 11 volebných obvodoch. V 47,16 %-tnej účasti voličov sa primátorom mesta stal MUDr. Igor Čombor – nezávislý kandidát s 5046 hlasmi (44,71%), na druhom mieste skončil Ing Michal Slašťan – KDH, SDKÚ-DS s 2962 hlasmi (26,25 %), tretí bol Mgr. Michal Lazár, nezávislý, s 2650 hlasmi (23,48 %), štvrtý PaedDr. Ján Pavlík – nezávislý so 433 hlasmi (3,84 %) a posledný Richard Letko – Vzdor Strana práce so 194 hlasmi a (1,72%). V doterajšej histórii komunálnych volieb sa MUDr. Igor Čombor stal najstarším primátorom Ružomberka. V jeho veľkej mediálnej kampani a osobných charakteristikách tak ako hovorí i video-šot z You tube, „Viktor Mydlo dnes“ v trvaní 4:49 minúty, je Igor Čombor stále v dobrej fyzickej a psychickej kondícii, kde v rozhovore s Viktorom Mydlom hovorí, že vo svojom živote dvetisíckrát vyšiel na Čebrať, dvestokrát na Choč a iné kopce i v zahraničí zdolal desiatky krát.
Tretie najlepšie mestské noviny Slovenska – Ružomberský hlas – sa ku komunálnym voľbám 2014 vo svojom vydaní z 21. novembra 2014 vyjadrujú textom šéfredaktora Michala Domenika na str. 3 : „MsZ: Stálice končia, nováčikovia prichádzajú“. “Päťkrát Pavol Fischer aj Juraj Čech (počítajúc zároveň tri zvolenia za primátora) a trikrát Martin Alušic dostali od obyvateľov Ružomberka mandát na zastupovanie voličov v centre dolného Liptova. Komunálne voľby z 15. novembra 2014 však pre trojicu stálic mestského zastupiteľstva znamenajú koniec. Minimálne na štyri roky“.
Spomeňme ešte tých 25-tich, ktorí to s Ružomberkom do ďalších komunálnych volieb 2018, budú ťahať spolu v mestskom zastupiteľstve: Vojtech Macko, Patrik Habo, Anna Šanobová, Adriana Stolárová, Ľubomír Kubáň (najviac 1100 získaných hlasov od občanov mesta), Ladislav Valent, Ján Bednárik, Marián Gašaj, Karol Javorka, Miroslav Zuberec (bývalý viceprimátor mesta pre obdobie 2010-2014), Ján Kolík, Juraj Kurňavka, Oldrich Lauko (viceprimátor pre obdobie 2014-2018), Vendelín Ružička, Milan Šlávka, Michal Slašťan (viceprimátor pre obdobie 2014-2018), Ivan Rončák, Pavol Šípoš, Tomáš Šošovec, Stanislav Bella (bývalý viceprimátor mesta 2006 -2014), Miroslav Kerdík, Mária Kramárová, Róber Kolár, Martina Camberová a Tibor Lauko. 10 z nich je nezávislých, 8 patriacich ku KDH-SDKÚ, za SIEŤ sú traja, tak isto ako za SMER, jeden z nich je poslancom za OKS.
Aj takýto môže byť pohľad na obdobie komunálnych volieb a ich predvolebných kampaní v jednom, skoro tridsaťtisícovom meste v dolnom Liptove. Je to pohľad predovšetkým faktografický, pripomínajúci dobu za posledné štvrťstoročie v Ružomberku. Dobu pred voľbami a krátko po nich, vtedajšie občianske ovzdušie a rozhodnutie voličov prísť či neprísť k volebným urnám. Dobu, ktorá umožnila vytvoriť a vyprodukovať stovky tlačovín akéhokoľvek druhu. Taktiež pohľad na vtedajšie dianie z istého uhla pohľadu. Pre autora tohto faktografického príspevku dostupných zachovaných materiálov rôznych textov a ich grafického spracovania tak, aby tieto slúžili len k určenému cieľu. Tým boli voľby na primátorov a poslancov mestských zastupiteľstiev v Ružomberku v doterajšej histórii od roku 1990 do roku 2014.
Písané pre Rozhľady po kultúre a umení, december 2014.
Titulná fotografia – Ilustračná foto: Marián Mydlo
