Vo svojich témach mal upozorniť na závažné klimatické zmeny v ovzduší planéty, ktoré ovplyvňujú prácu ľudí počas pracovného procesu, keď môžu ohrozovať ich bezpečnosť, výkonnosť a zdravie zamestnancov.
V cudzojazyčnej angličtine sa na tomto poli udomácnil termín OSH – Occupation safety and health, ktorý netreba prekladať do zrozumiteľnej reči. Do Ružomberka pricestovala i generálna tajomníčka EZA Nemecko (Európske centrum pre otázky a záležitosti zamestnancov so sídlom v Bruseli) p. Sigrid Schraml a ďalší domáci a zahraniční delegáti, ktorí v Sieni rektorov Katolíckej univerzity predniesli svoje referáty.
Generálna tajomníčka sa upriamila na budúce obdobia v Európe, ktorým môžeme čeliť v kontexte nadchádzajúcich klimatických zmien aj v súvislosti s rodovou perspektívou pri zachovaní modelu OSH. Chod konferencie v Ružomberku zabezpečovala prezidentka NKOS p. Dr. Ľubica Černá a Ing. Radislav Kendera, viceprezident NKOS. Prekladateľsky a tlmočnícky spolupracovali p. Zuzana Hrušková a p. Michaela Chovancová Moldová.
V slnečnom piatku 13. júna bola takmer štyridsiatka účastníkov stretnutia oboznámená so základnými výrobnými charakteristikami a produkčnými dátami nadnárodného celulózo-papierenského podniku Mondi SCP. Na jeho pôde sa prehliadkou závodu a dokonalým výkladom k tomu určených pracovníkov Mondi presvedčila o súčasnom jestvovaní moderného podniku s dodržiavaním všetkých zdravotných kritérií a zásad bezpečnosti pri práci, kde primárnym cieľom manažmentu je okrem iného i vylepšovanie pracovného prostredia.
Kto sa na seminári NKOS zúčastnil a čom sa hovorilo
Už dlhodobejšie je známe, že NKOS spolupracujú s českým KAPom (Křestan a práce) a inými organizáciami v rámci Ezy. Pravidelne na podujatí odborného charakteru posilňuje prítomnosť Dr. Lidmily Nemcovej, viceprezidentky Európskej únie seniorov k témam, kde nechýbajú ani štatisticky overené dáta a príslušné výskumy k daným pertraktovaným závažným výzvam súčasnosti. Konštatovala taktiež starnutie obyvateľstva v 63. štátoch sveta, nižšiu pôrodnosť, všeobecne a najmä pohľadu ČR zvyšujúce sa nároky na sociálnu starostlivosť seniorov, nutnosť penzijných reforiem, keď v Čechách je zamestnaných 5 percent seniorov.
Poľské zdroje informácii obhospodarovala v sobotu 14. júna tentoraz Kinga Namielska telemostom EDS FNS z Lublina. Poliakov taktiež znepokojuje otepľovanie planéty s negatívnymi dôsledkami na pracovnú výkonnosť zamestnanca najmä v lesníckom, poľnohospodárskom, stavebnom a inom sektore. Nie je potrebné zmieňovať sa o ďalších pridružených negatívach, keď tlaky na vyššiu produktivitu práce zamestnanca neustávajú.
Stres, úzkosť v tzv. skleníkovom efekte, znížená motivácia pracovať, zhoršené medziľudské vzťahy, rozkladné efekty v rodinách, zhoršená infraštruktúra ciest dostať sa včas do zamestnania a domov zo zamestnania. Takmer tretina pracujúcej poľskej komunity trpí úzkosťou. A tak v čase zvýšených vonkajších teplôt prichádzajú odporučenia úprav pracovného času, spúšťať by sa mali varovné systémy, na zreteľ by sa mala brať viac ako predtým práca tehotných žien pracujúcich v zvýšenej vlhkosti v pracovnom prostredí, kde teplota dosahuje viac ako 28 stupňov a kde sa odporúča 75-minútové prerušenie práce.
Delegáti zo Slovinska pani Karolina Korenčan z NSI Slovenia a pán Richardo Simöes z portugalského združenia Fidestra konštatovali, že ich krajiny sú posledné roky vystavené záplavám, suchám a požiarom. Portugalsko tak v prírodných anomáliách zápasí v niektorých sektoroch poľnohospodárstva zo znížením hektárových výnosov, znížením ziskov až o 40 %. Karolina Korenčan pripomenula z minulosti klimatický štrajk v Slovinsku zo dňa 27.9.2019 ako i závažný klimatický fakt, že kým vo svete za posledných 50 rokov vzrástla teplota o 0,8 °C , v Slovinsku až o 2°C.
Rovnako podobné konštatovania komentované v súvislosti s klimatickými zmenami naznačili vo svojich vystúpeniach p. Rumen Valčev z bulharského vzdelávacieho centra (Open Education Centre) s p. Martinou Antovskou zo sekcie UNASM v Severnom Macedónsku. V sobotnom odpoludňajšom čase 13. júna prehovorila k delegátom a členom NKOS telemostom online z Talianska p. Rosella Benetti predsedníčka stáleho výboru pre rovnosť (ETUCE Standing committee for Equality) a súčasne aj ako viceprezidentka ženského výboru ETUC za Taliansko s množstvom užitočných informácii v oblasti práce, zamestnanosti a prejavujúcich sa klimatických zmien v talianskom pracovnom prostredí.
O nových informáciách získaných v Európe v oblasti sledovania pracovných činností, súčasného vývoja výrobných síl, bezpečnosti a zdravia pri práci hovorila Dr. Monika Martišková zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (SELSI) s pobočkou v Bratislave.
Dr. Daniel Markovič z katedry sociálnej práce Katolíckej univerzity v Ružomberku aj ako člen predsedníctva NKOS sa v svojom vystúpení dotkol témy umelej inteligencie ako nástroji kritického myslenia, tvorby v kontexte klimatických zmien. Na praktických príkladoch ju dokumentoval zo školského prostredia ako túto môžu chápať žiaci a aplikovať ju v praxi.
Záver dvojdňového seminára bol zakončený sobotným odpoludňajším workshopom fyzioterapeutky Zdenky Černej z Piešťan a Noemi Šimunkovej zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave s praktickými príkladmi v prevencii a zdravotnej starostlivosti a nevyhnutnými meraniami dôležitých telesných parametrov.
Výzvy a záver k fenoménu klimatických zmien o ktorých sa hovorilo na seminári v Ružomberku
Konštatujúce referáty domácich a zahraničných delegátov ružomberského stretnutia sa vzájomne zhodli na poškodzovaní životného prostredia, otepľovaní planéty, citeľných klimatických zmenách, prírodných katastrofách a aj nepriaznivých dôsledkoch vojen ničiacich zelenú planétu.
No zatiaľ nie je v silách človeka a daných krajín a ich politickej orientácie okamžite všetko zmeniť, pozitívnejšie ovplyvniť ovzdušie Zeme, životné prostredie v ktorom žijeme. Niekto sa už vyslovil, že nás čaká ochladzovanie. Na klimatické zmeny, ktoré znepríjemňujú pracovné prostredie, zdravie a bezpečnosť práce už dávnejšie existujú recepty. Nie je potrebné o nich písať z pohľadu zamestnávateľa a zamestnanca.
Tie najjednoduchšie aspekty už existujú ako dlhšie prestávky v práci, dostatočné a komfortné ochranné pracovné odevy a prostriedky, v budovách v čase vonkajších tropických teplôt klimatizácia zabezpečujúca aj potrebnú relatívnu vlhkosť pracovného prostredia. Nie všetko možno vidieť cez peniaze, keď chýba zdravie a od pracujúceho poľnohospodára, či stavebného robotníka s prilbou sa vyžaduje väčšia produktivita práce, keď nad jeho hlavou v miernom či subtropickom pásme je takmer štyridsiatka v tieni.
Padla aj otázka čo je drahšie, mysliac na cenu elektrickej energie, ak treba vykurovať či chladiť. Netreba zabudnúť na relax, psychohygienu, relaxačné a rekondičné pobyty a iné benefity pre zamestnanca tak, aby tento pracoval v bezpečnom pracovnom prostredí bez úrazu. Všetko je to však nateraz v rukách vlád, ich príslušných legislatív, invenčnosti odborových organizácii ako vylepšovať pracovné prostredie. A to najmä v čase závažných klimatických zmien na našej planéte.
Foto – Marián Mydlo
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
