Postavme sa za slušné Slovensko: Toto nie je prevrat, toto je výdobytok demokracie

Reportáž z Hýrošovho parku, kde prišlo protestovať vyše tisíc ľudí.


Otáčam sa k neznámej žene po svojej pravici a nesmelo k nej vystieram ruku na znak pozdravu. Vysoká štíhla žena, ktorej spod huňatej kapucne vykúkajú pramene blond vlasov, sa mi predstaví ako Mária. Opätuje mi stisk ruky, vľúdne sa usmeje a vôbec mi nedáva pocítiť, že moje pohyby pôsobili trochu neohrabane.

Rovnaký úkon robia aj ľudia navôkol. Hýrošovým parkom sa ozýva spleť hlasov, ktoré si vzájomne vymieňajú pozdravy a krstné mená.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Telesnému kontaktu s cudzími ľuďmi sa zvyčajne vyhýbam, no dnešok je iný. Aj Hýrošov park dočasne zmenil svoj primárny účel. V piatok podvečer sa stal miestom mobilizácie. Združili sa tu ľudia, ktorí sa po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej rozhodli vyslať vláde jasný signál. Vo viacerých mestách, vrátane Ružomberka, sa konali jednotné protesty Postavme sa za slušné Slovensko!

Motív slušnosti sa pomyselne tiahol celým protestom. Práve gesto pozdravu a predstavenia sa je podľa Ladislava Mateja, jedného z organizátorov, „prvopočiatkom“ slušnosti. Na jeho podnet tak aj učinili prítomní v úvode protestu.

Aj ty si tu?

Prichádzali jednotlivci aj celé skupiny. Niektorí sa mali stretnúť až na mieste. Mávali si, alebo si cez mobily dohadovali orientačné body, ktoré zjednodušili ich lokalizáciu.

Niektorí známi sa stretli náhodne. Mladý muž, približne vo veku 20 rokov, sa obrátil na dievčinu, zjavne rovesníčku.

„Aj ty si tu?“
„Áno. Prišla som podporiť dobrú vec.“
„To my všetci.“

Na pohľad išlo o vskutku heterogénny dav ľudí. Zastúpené boli všetky vekové kategórie, pripravení vyjadriť svoj postoj boli starší ľudia, študenti, i mladé rodiny. Vo výške transparentov boli aj deti, ktoré sedeli rodičom na pleciach.

Spoločným menovateľom rôznorodej masy bola úcta k Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, symbolicky znázornená na pripnutých odznakoch na vrchných odevoch protestujúcich. Na kabátoch a bundách sa objavovali slogany AllForJan s podobizňou mladého páru, ktoré sa svojím spôsobom stali až ikonickými. Organizátori ich rozdávali zadarmo spolu s odznakmi s nápisom „Som za slušné Slovensko“.

Postupne sa zaplnil celý park, vrátane priľahlých uličiek. Po úvodných fázach protestu bol už aj môj životný priestor „obmedzený“ životným priestorom niekoho iného. Ak som sa otočila, narazila som na ďalšie tváre, ktorým som zacláňala.

Účasť prekročila očakávania organizátorov. Najskôr predpokladali 300 ľudí, neskôr sa podľa ohlasov na sociálnej sieti odvážili uvažovať o piatich stovkách. „Podľa našich odhadov bolo v parku okolo 1000 ľudí, celoslovenské médiá hovoria až o dvoch tisícoch,“ hovorí o konečnom počte protestujúcich jedna z organizátorov, Katarína Matejová.

Kto iný, ak nie my?

Organizátori ružomberskej verzie protestu nie sú členovia žiadnej politickej strany.

Vražda mladých ľudí v nich dlho rezonovala. Spočiatku čakali, že sa usporiadania protestu chopí niekto iný, no napokon sa riadili už zľudovenou frázou: „kto iný, ak nie my“. „Sledovanie ďalšieho diania na našej politickej scéne v nás posilňovalo pocit, že je potrebné dať najavo svoj postoj, že toto pre nás ako občanov nie je v poriadku. Tentokrát sme nechceli byť súčasťou jedného veľkého Skutok sa nestal,“ sumarizuje Katarína Matejová dôvody, ktoré stáli za jej rozhodnutím zorganizovať akciu spolu s manželom Ladislavom Matejom a Mirom Klímom.

Počas zhromaždenia organizátori podotkli, že ide o ich iniciatívu, ktorá nie je financovaná zahraničnými záujmovými skupinami. S humorom a nadhľadom tak vyvrátili konšpirácie, že sa na organizácii protestu podieľa maďarský miliardár, ktorého meno skloňoval už aj predseda vlády.

Toto nie je prevrat, ale výdobytok demokracie

Organizátori kládli dôraz na to, aby ani hostia nepochádzali z politického prostredia. Protest si tak uchoval charakter občianskej iniciatívy. Spoza mikrofónu sa prihovorili zástupcovia kultúry (Ladislav Balažec z Panoptika, herec Ján Kuráň), školstva (vysokoškolský učiteľ Tomáš Jacko, učiteľka Mária Peťová) a médií (redaktorka Katarína Štefčeková).

Jednu z najväčších reakcií účastníkov vyvolal Ľubomír Sahul, študent Katolíckej univerzity, ktorý organizoval aj spoločnú modlitbu pre mladý pár. „Toto nie je prevrat, toto je výdobytok demokracie. Toto je naše právo. Nie sme tu so zbraňami v rukách. Sme tu so slzami v očiach.“ Študent zároveň smeroval kritiku aj do vlastných radov, keď vyzval, aby sme sa ako občania začali viac angažovať a prekonali pasivitu.

„Akcia to bola veľmi, veľmi dobrá,“ hodnotí jeden z protestujúcich Michal a prisviedča, že podobné akcie majú zmysel. „Táto vláda prekročila komplet všetky hranice. Takže je dobré, že ľudia prišli a vyjadrili svoj názor.“

Príhovory uzavrel list Jozefa Kuciaka, mladšieho brata zavraždeného novinára. Zatiaľ čo ostatných rečníkov prerušoval potlesk či iné formy súhlasu s vypovedaným, čítanie listu sprevádzalo zhmotnené ticho.

Emócie vyvolal nielen samotný fakt, že autorom listu bol rodinný príslušník novinára, ale aj samotný obsah. „List Kuciakovho brata som čítala po pol tretej na internete, a, priznám sa, bola som naozaj rada, že pri tom sedím, lebo to bolo pre mňa veľmi emotívne. A keď som ho druhýkrát počula, tak už som tie slzy neudržala,“ podelila sa o svoje dojmy jedna z účastníčok protestu Katarína.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Protest bol od začiatku poňatý ako pokojné zhromaždenie, ktoré sa dištancuje od akéhokoľvek násilia a výtržníctva. To zabezpečovala aj prítomná policajná hliadka, ktorá napokon ani nemusela zasahovať.

„V Ružomberku, ako ani v iných mestách, sme nezaznamenali žiadny incident, ktorý by si vyžiadal zásah dobrovoľníkov dozerajúcich na poriadok alebo policajtov,“ potvrdila pokojný priebeh akcie jedna z organizátoriek.

Požiadavky protestujúcich: nezávislé vyšetrovanie a nová vláda

Minulý piatok sa v slovenských aj zahraničných mestách konali pietne zhromaždenia na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Mladý pár bol všadeprítomný aj počas tohto protestu, no pozornosť sa obrátila už na vyššie miesta.

Organizátori jednotne sformulovali dve požiadavky. Nezávislé a dôkladné vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za spoluúčasti medzinárodných vyšetrovateľov. Prítomnosť zahraničných odborníkov je podľa nich nevyhnutná, aby výsledky vyšetrovania nevzbudzovali žiadne pochybnosti.

Ďalej požadujú novú vládu, v ktorej nebudú mať priestor ľudia podozriví z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin.

 

Môžeme si oprávnene klásť otázky, či majú tieto protesty zmysel a potenciál niečo reálne zmeniť.

“Za naše požiadavky sa v pokojných protestoch na celom Slovensku a vo svete postavilo niekoľko tisíc ľudí. Nedokážeme si predstaviť, že by niekto, koho povolaním je správa vecí verejných, mohol ignorovať tento odkaz,“ myslí si spoluorganizátorka protestu Katarína Matejová.

Hudobný hosť, Samuel Sleziak, sa stotožňuje s odkazom protestu. To, či sa niečo zmení, podľa neho závisí aj od miery angažovanosti občanov. „Protesty majú celoslovensky určite význam. Ak nikto nebude nič robiť, nič sa nepohne. Ak sa však budú organizovať podobné akcie, tak sa bude minimálne čoraz viac stupňovať tlak,“ mieni hudobník, dodávajúc, že tento tlak môže vyústiť až do uskutočnenia požiadaviek protestujúcich.

Zhromaždenia Postavme sa za slušné Slovensko! sa konali v desiatkach slovenských miest. Podľa odhadov sa na nich dovedna zúčastnilo viac ako 120-tisíc ľudí. Po približne hodinovom proteste v Ružomberku sa účastníci pokojne rozišli.

Fotografie: Diana Bilousová

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.