Spoločnosť Mondi SCP je už niekoľko rokov výhradným dodávateľom horúcej pary pre mestskú spoločnosť CZT, ktorá mesto vykuruje. Odstávka výroby v závode tak znamená stop dodávkam pary, a tým aj teplej vody.
Sedíme v aute a blížime sa k budove, ktorá pripomína colnicu. Autá stoja v oboch smeroch. Na pokyn zamestnancov bezpečnostnej služby, ktorí nazerajú dnu, buď prechádzajú ďalej, alebo šoféri vystupujú a ukazujú batožinový priestor.
Okrem áut okolo prechádzajú desiatky chodcov. Zväčša v montérkach. „Počas tohto týždňa sa tu z dôvodu údržby zariadení vystrieda približne dvetisíc ľudí. Sú z rôznych externých firiem zo sveta, ale najviac je Slovákov,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Martina Piláriková, zatiaľ čo uprostred závodu hľadá miesto na parkovanie.
Bežne je vjazd autom možný len na špeciálne povolenie, ale teraz to tu vyzerá ako večer na Kľačne.
Za všetkým sú počítače
„Vitajte v energetike. My končíme poslední, a prví začíname,“ víta nás riaditeľ výroby celulózy v Mondi SCP Vladimír Krajči. Náš nechápavý výraz mu rýchlo prezradí, že techniku sme neštudovali. „Energetika sa stará o to, aby mal závod energiu. V tomto prípade paru. Potrebujeme ju pre väčšinu výrobných procesov. No a potrebuje ju aj mesto, aby ňou mohli v CZT ohrievať vodu. Na spotrebu, aj pre vykurovanie domácností či firiem,“ doplní predsa len zrozumiteľnejším spôsobom.
Keďže bez pary závod nefunguje, odstavia ju až vtedy, keď všetky stroje stoja. Aby mohli znova začať vyrábať, musí v potrubiach najskôr syčať para.
Presúvame sa tmavými chodbami pomedzi potrubia a hľadáme rozobraté kusy kotlov, rozhádzané skrutky, chlapov, čo autogénom pália a zase zvárajú, brúsia a natierajú, demontujú a montujú. Prst máme pripravený na spúšti, ale nie je čo fotiť.
„Pozrite sa, tak kvôli tomuto nejde teplá voda,“ prehovorí pán, ktorý sa k nám pripojil, pričom ukazuje na hŕbu plastovo-kovových súčiastok, ktoré pripomínajú rozobratú elektrickú skriňu. „Celé je to o IT technike. Mali sme ju tu asi desať rokov. Už potrebovala vymeniť,“ dopĺňa pán, ktorý sa nám predstavil ako Pavol Chyla a vo fabrike je zodpovedný za riadiace systémy v oddelení zvanom energetika.
Hardvér, kvôli ktorému nešla teplá voda.
Držali sme to do poslednej chvíle
„Paru vyrábame aj v kotloch, v ktorých ako palivo používame zemný plyn, lenže tento rok je odstávka teplej vody naozaj len o výmene počítačov, žiadne veľké mechanické práce na kotloch neprebiehajú,“ ozrejmuje Vladimír Krajči, zatiaľ čo prechádzame okolo obrovských železných bojlerov, kde sa para vyrába.
Vôbec nám nie je jasné, prečo výmena IT techniky trvá takmer celý týždeň. „Prvý odhad, keď sme odstávku tepla plánovali, hovoril o jedenástich dňoch. Potom sme to preplánovali a znížili na sedem dní,“ dopĺňa Pavol Chyla a pokračuje: „Paru sme napokon vypli až v nedeľu, ale ešte v pondelok mali ľudia teplú vodu. Držali sme výrobu do poslednej možnej chvíle,“ ozrejmuje, prečo teplá voda tiekla ešte aj v pondelok ráno, hoci ohlásená odstávka mala začať už v sobotu.
V lete sa to nedá
Keďže vlani Mondi nemalo celozávodnú odstávku, Ružomberčania mali dodávky teplej vody prakticky dva roky bez prerušenia. „Nebolo to potrebné, navyše sme sami testovali, ako zvládneme bez prestávky viac ako 12 mesiacov,“ hovorí Krajči.
Počasie však tento rok vôbec nevyšlo. Beží už vykurovacia sezóna, počas dňa je menej ako 12°C, a to znamená, že v meste by sa malo kúriť.
„Mrzí nás to, ale termínovo sme sa museli prispôsobiť dodávkam technológií do závodu, ako aj dostupnosti pracovníkov externých firiem. Odstávka je plánovaná niekoľko mesiacov dopredu. Musíme zazmluvniť desiatky externých firiem, prídu stovky ľudí, ktorí musia pracovať naraz, počas jedného týždňa. Musíme vždy všetko zosúladiť. Uvažovali sme aj nad júnom, stále to máme v hlavách, ale najbližšie dva roky s presunom odstávky ešte nepočítame,“ zdôvodňuje riaditeľ pre výrobu celulózy.
Jeden z bojlerov, v ktorom sa vyrába para. Počas odstávky údržbu nepotreboval.
Riadi tu Yokogawa
V Mondi vraj uvažovali aj nad inými možnosťami, ktoré by dokázali paru pre CZT v čase odstávky vyrobiť. „Ale je to náročné, potrebujeme jej zhruba tri až päť ton,“ vysvetľuje Krajči. Naša otázka, či na týždeň, ho pobaví. „Nie, na hodinu. A to by sme vyrobili len teplú vodu. Ak by sme mali aj kúriť, musíme zhruba trojnásobne pridať.“
Celá výroba energie v závode je riadená z takzvaného velína. Množstvo počítačov, na monitoroch len farebné čiary, čísla a grafy, a pred nimi chlapi, z ktorých gestikulácie je zrejmé, že tomu rozumejú. „Technológiu sme vymenili rýchlo. No musíme všetky systémy zosúladiť, aby spoľahlivo fungovali. Šesťdesiat percent roboty je len testovanie,“ objasňuje počítačovú prácu pri výrobe pary Pavol Chyla.
Túto časť prevádzky riadi Yokogawa. Počítačový systém, ktorý je tu akoby členom rodiny. Naplno by mal zasa fungovať od soboty. „Ak bude všetko bezpečné a testy ukážu, že je to v poriadku, spustíme výrobu pary už v piatok. No nechceme nič uponáhľať,“ dodáva na záver našej prehliadky Vladimír Krajči.
Foto – autor (na titulnej fotografii Pavol Chyla vo velíne, odkiaľ sa riadi výroba pary pre vykurovanie)
