Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že aj keď úmrtnosť na rakovinu v meste rastie, Ružomberok nie je na tom horšie ako priemer Slovenska.
Ešte na jar sme informovali, že štatistika úmrtnosti na niektoré ochorenia, ako napríklad rakovina, má v meste rastúci trend. Poukázali na to aktivisti z občianskeho združenia Za zdravý Ružomberok. Potvrdila to aj štúdia o vplyvoch na životné prostredie (EIA), ktorú vypracovalo ministerstvo životného prostredia k rozširovaniu výroby, napríklad v spoločnosti Galmm.
Odpoveď mesta
Na základe týchto výsledkov aktivisti zopakovali svoju dlhoročnú požiadavku na vznik nezávislej zdravotnej štúdie o vplyve ovzdušia na obyvateľov mesta.
Primátor kontaktoval Hlavného hygienika SR Jána Mikasa z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) so žiadosťou o spoluprácu. Odpovede sa dočkal v auguste, radnica ju zverejnila po takmer dvoch mesiacoch na prvom zasadaní Komisie pre riešenie problematiky zápachu a prašnosti v meste Ružomberok začiatkom októbra.
Ján Mikas v stanovisku tvrdí, že takáto štúdia nie je pre vyriešenie problémov obyvateľov Ružomberka kľúčová. „Je potrebné zaoberať sa predovšetkým prijímaním účinných riešení na znižovanie emisií znečisťujúcich látok, a to najmä z dopravy a lokálneho vykurovania domácností,“ konštatuje hlavný hygienik.
Opiera sa pritom o zistenie, že za posledných dvadsať rokov v Ružomberku vzrástol trend úmrtí na rakovinu o viac ako 100 percent (v Liptovskom Mikuláši o 35 percent), no z pohľadu priemeru úmrtnosti na 1 000 obyvateľov sme na tom rovnako ako Liptovský Mikuláš alebo celoslovenský priemer.
„Nárast je trend, ktorý je celoslovenský a nemusí súvisieť len s kvalitou ovzdušia, môže súvisieť s inými faktormi – životným štýlom, výživou, stresom,“ odpovedal vedúci odboru hygieny životného prostredia ÚVZ Michal Jajcaj, keď sa ho novinári pýtali, či samotný trend vyššieho nárastu úmrtí neznamená, že situácia sa zhoršuje.
Príčinou je prach
Hygiena oprela svoje tvrdenia o dve štúdie, na ktorých vzniku v minulosti participovala aj spoločnosť Mondi SCP.
Prvá v rokoch 2002 – 2006 hodnotila vplyv sírnych zlúčenín vznikajúcich pri výrobe celulózy na zdravie Ružomberčanov. Podľa nej organosírne zlúčeniny nemajú negatívny vplyv na zdravie obyvateľov, ale v ojedinelých prípadoch pôsobia obťažujúco a spôsobujú bolesť hlavy, nevoľnosť či podráždenie dýchacích ciest.
„Treba tiež brať do úvahy fakt, že organosírne zlúčeniny, vznikajúce pri výrobe celulózy v Mondi SCP, nemajú karcinogénny potenciál,“ píše v stanovisku Ján Mikas.
Druhá štúdia v roku 2015 merala zdroje znečistenia ovzdušia v meste na základe analýzy vzoriek prachu. Realizoval ju súčasný člen komisie pre riešenie prašnosti a zápachu Jíři Bílek. Štúdia skonštatovala, že najzávažnejším znečisťovateľom ovzdušia v Ružomberku sú spaľovacie procesy. Tie zvyšujú koncentráciu prachových častíc PM 2,5 a PM 10. Verejnosť ich ako obťažujúce až tak nevníma, no prenikajú do dýchacej sústavy a viazané s kontaminovanými látkami môžu byť pre zdravie nebezpečné.
„Dominantným zdrojom týchto častíc v ovzduší popri priemyselnej činnosti je najmä lokálne vykurovanie domácností a cestná doprava,“ uvádza v aktuálnom stanovisku hlavný hygienik a mestu odporúča riešiť prioritne problém dopravy a lokálnych kúrenísk.
Povrchná odpoveď
Aktivisti v reakcii označili správu hygienika za povrchnú a účelovú. Podľa nich je metodológia štatistiky úmrtnosti zo strany hygienika nejasná. Tvrdenie, že organosírne látky nie sú pre zdravie človeka nebezpečné, sú podľa nich už dávno prekonané a vyvrátené.
„V spomínanej štúdii z roku 2002 – 2006 sa uvádza svedectvo neurológa a psychiatra dr. Hirscha. Tvrdí, že zápach negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie. Účinky možno rozdeliť na neurologické a psychologické, imunologické, respiračné, chemosenzorické, kardiovaskulárne a iné,“ tvrdia aktivisti z OZ Za zdravý Ružomberok.
Pýtajú sa tiež, prečo je reč len o zapáchajúcich látkach – tzv. zlúčeninách síry, známe ako TRS –, ale nehovorí sa aj o ostatných chemických látkach používaných a vznikajúcich pri procese výroby celulózy a papiera, ako sú fenoly, furán, oxidy dusíka či chlór a jeho zlúčeniny.
Aj preto naďalej trvajú na lekárskej štúdii vplyvu ovzdušia na obyvateľstvo a pýtajú sa, prečo ju nepotrebujeme, ak na druhej strane potrebujeme opatrenia na zlepšenie stavu ovzdušia.
Súhlasia so zlou situáciou prašnosti, no úrady vraj nikdy nevyužili legislatívne právomoci na opatrenia, ak napríklad tri dni po sebe prekročíme vrchný limit koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok PM 2,5 a PM 10.
„Jedným z takýchto opatrení je aj dočasné obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy. Kedy sa tak naposledy stalo? Vedia vôbec kompetentní o povinnosti, ktorú im táto vyhláška určuje?“ pýtajú sa aktivisti.
Titulná fotografia – Na žiadosť mesta poskytol stanovisko k situácii s prachom a zápachom Hlavný hygienik SR Ján Mikas. V zastúpení ho členom Komisie na riešenie zápachu a prašnosti prečítal 7. októbra Michal Jajcaj z Úradu regionálneho zdravotníctva SR.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 10/2019.