Podnikateľský zámer nestoplo ani ministerstvo životného prostredia.
V Ivachnovej plánovali odkrývať hladiny podzemných vôd a vytvoriť dve vodné plochy (vo veľkosti 3 a 0,65 hektára). Vyťažiť sa pri tom malo 176 885 ton piesku a štrku, čo investor plánoval využiť ako stavebný materiál pre výstavbu diaľnice D1 Hubová – Ivachnová.
Pri vhodných klimatických podmienkach sa rátalo s dobou trvania 26 mesiacov (dva mesiace v roku 2015 a roky 2016 a 2017).
Navrhovateľmi boli Pavol Stanko a Ján Andreides. Vybavili potrebné povolenia, obec vydala územné rozhodnutie, práce mali začať. Až donedávna však navrhovaná činnosť ostala iba na úrovni projektovej dokumentácie.
Namiesto prác rozklady
Celú realizáciu projektu oddialilo niekoľko podnetov a rozkladov. Všetky chceli docieliť, aby pred samotnou ťažbou prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Teda aby činnosť posúdili v procese EIA.
V júni 2016 podal podnet na ministerstvo životného prostredia známy ružomberský architekt Pavol Fischer. „Ťažba by mala byť ukončená do roku 2017, čo by pri udávaných objemoch ťažby prekročilo prahové hodnoty uvedené v zákone č. 24,“ odôvodňuje v podnete svoju žiadosť.
Envirorezort rozhodol, že činnosť podľa predmetného zákona posudzovaná nebude, voči čomu Fischer podal v decembri toho istého roka rozklad.
Minister životného prostredia László Solymos rozhodnutie zrušil a vrátil vec ministerstvu na nové prejednanie. Navrhovateľ predložil po výzve doplňujúce podklady (najmä harmonogram prác a výšku ročnej ťažby). Fischer aj naďalej trval na svojej predošlej žiadosti – navrhovateľ podľa neho nechal účelovo vypracovať novú dokumentáciu tak, aby navrhovaná činnosť nespĺňala prahové hodnoty.
Ministerstvo však v novembri 2017 potvrdilo pôvodné rozhodnutie. Proces EIA v tomto prípade nie je potrebný.
Tu už na scénu vstúpili poslanci obecného zastupiteľstva Ivachnovej Tomáš Kubačka a Milan Krakovský. A ministerstvu pristal na stole rozklad číslo 2.
„Ako obyvatelia a poslanci obce Ivachnová sme presvedčení, že ťažba štrkov v blízkosti Ivachnovej je činnosť, ktorá bude mať významný dopad na životné prostredie a naruší pokojný život v obci,“ argumentujú vo svojom dokumente a žiadajú, aby ťažbe predchádzalo posúdenie vplyvov na životné prostredie.
Ide podľa nich o závažnú a rozsiahlu ťažobnú činnosť v bezprostrednej blízkosti obce a chránených území, ktorá na ne môže mať nepriaznivé vplyvy. Spomínajú ochranné pásmo Prírodnej rezervácie Ivachnovský pluh či rieku Váh ako územie európskeho významu, kde platí štvrtý stupeň ochrany.
Napadnuté rozhodnutie skúmala osobitná komisia, ktorá do tretice potvrdila už predošlé rozhodnutia. Činnosť je v súlade s platným územným rozhodnutím a nebude posudzovaná v procese EIA. Je to zároveň konečné rozhodnutie, voči ktorému sa nie je možné odvolať.
Pokračovanie v prácach
To už na záverečnom stanovisku ministerstva životného prostredia svietil rok 2018. Práce sa napokon rozbehli na jeseň.
„Na základe vodoprávneho rozhodnutia, ktoré v jeseni nadobudlo právoplatnosť, sme začali s odkrývaním hladiny podzemných vôd. Zrovnali sme terén, odklčovali sme, vybrali stromy a kry a čakáme na sezónu, aby sme mohli pokračovať,“ priblížil štádium prác jeden z navrhovateľov, Pavol Stanko.
Naplánované sú na tri etapy a potrvajú minimálne dva roky. V prípade, že nebudú stíhať, požiadajú príslušný úrad o predĺženie rozhodnutia.
„Neurobili sme žiadnu podvodnú činnosť, k čomu sa vyjadrila prokuratúra aj ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy,“ ohrádza sa Stanko voči pripomienkam odporcov.
„Nelikvidujeme luhy, ani spodné vody, nepracujeme na cudzích parcelách, pozemky sme si vykúpili do osobného vlastníctva. Neprechádzame cez obec, lebo to ani nepotrebujeme, keďže stavba diaľnice má svoje vedľajšie podružné cesty a my susedíme s diaľnicou,“ obhajuje ďalej legálnosť postupu aj realizácie navrhovateľ.
S danou lokalitou má do budúcna plány, chcel by tam vytvoriť zónu oddychu. „Obci sme ponúkli, že im z pozemkov vydelíme niekoľko hektárov na športové centrum, máme na to aj štúdiu,“ hovorí o možnom využití priestorov. Doplnil by aj turistický a korčuliarsky chodník okolo Váhu.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 3/2019.
Ilustračná fotografia – zdroj Pixabay
