Tak ako sa s ľudskými osudmi viažu zaujímavé životné príbehy, podobne aj rôzne budovy i predmety majú svoj vlastný a častokrát tiež veľmi zaujímavý osud. Ovplyvňuje ich konanie nás ľudí, ale postihne ich aj vyššia moc, rôzne katastrofy, ako požiare, či zemetrasenia.
Často sú zničené, ale neraz ako bájny vták fénix vstanú z popola. Podobne to bolo aj s ružomberským farským kostolom.
Pôvodný ranogotický kostol, ktorý niesol patrocínium uhorského kráľa sv. Ladislava postihol, podľa známych prameňov, v roku 1583 devastujúci požiar. Už o dva roky neskôr sa ho pričinením Štefana Ilešháziho a jeho manželky Kataríny rodenej Pálfiovej podarilo obnoviť.
Na ruinách vznikol výraznou renesančnou prestavbou nový kostol zasvätený sv. Ondrejovi, ale aj ten o dve storočia vyhorel. Bolo to v roku 1797, na konci júna, keď bol ružomberským farárom Jakub Šeliga pochádzajúci zo Spiša. Skazonosným plameňom podľahol nielen vnútorný mobiliár, ale aj strecha a kupola veže.
Ihneď, po uhasení požiaru a spamätaní sa z katastrofy, sa Ružomberčania podujali na opravu. Základom bolo postaviť novú strechu lode a kostolnej veže a zaskliť gotické okná. To sa podarilo ešte v tom istom roku, ako odznel požiar.
K tomu, aby mohol kostol opäť fungovať tak ako predtým ostávalo získať preň už len nové vnútorné vybavenie, predovšetkým oltár. V tejto súvislosti farnosť oslovila maliara Jozefa Lercha. Podpísali s ním zmluvu a Lerch mal za 356 zlatých vytvoriť nové oltárne obrazy a pozlátiť oltár.
Kto bol Jozef Lerch?
Tento maliar pôvodne tvoriaci predovšetkým na Spiši a na dnešnom severovýchodom Slovensku sa narodil v Spišskej Sobote v roku 1751. Maliarskemu umeniu sa vyučil najskôr u svojho tútora – levočského maliara a pozlacovača Jána Reicha, následne u freskára Karola Voluckého. Po nadobudnutí vzdelania a praxe pôsobil ako portrétista, no dominantne bol maliarom oltárnych obrazov a nástenných malieb.
Kým v 70. a 80. rokoch 18. storočia pôsobil prevažne na Spiši, neskôr získal nové umelecké objednávky aj na Liptove. Išlo o jedného z niekoľkých umelcov, ktorí v dlhom 19. storočí získali na území Liptova viacero umeleckých objednávok. Keďže dominantným objednávateľom umenia bola cirkev, a tak aj Jozef Lerch vytvoril predovšetkým sakrálne diela – oltárne obrazy a zrealizoval freskové výmaľby chrámových interiérov.
Jeden z najstarších dochovaných záznamov o činnosti Jozefa Lercha v regióne Liptova je jeho práca na neskorobarokovom kostole v Liptovskom Hrádku. Kostol bol dokončený v roku 1790 a Lerch je autorom dodnes zachovanej bohatej nástennej maľby, ktorú sa mu podarilo vytvoriť podľa rôznych barokových tlačí.
Zákazka v Ružomberku
Možno práve táto objednávka v Liptovskom Hrádku mu otvorila cestu k ďalšej práci v Ružomberku. Tu pre Ružomberský farský kostol vytvoril viacero oltárnych obrazov: Zvestovanie Panny Márie, Ukrižovanie, Umučenie svätého Ondreja, Svätý Anton Paduánsky a dielo Panna Mária s Ježiškom. Jedným z najcennejších diel je obraz z výjavom Ukrižovania, ktorý bol umiestnený v interiéri kostola a na hlavný oltár sa inštaloval len počas obdobia pôstu a prekrýval hlavný oltárny obraz s motívom umučenia sv. Ondreja.
Ústrednou postavou na obraze Ukrižovanie je ukrižovaný Ježiš s očami obrátenými k nebu. Nad jeho hlavou je na kríži upevnená biela tabuľka s nápisom „IESUS NAZARENUS REX IUDEORUM“. Pred ním z ľavej strany stojí Panna Mária odetá v svetločervenom rúchu, cez hlavu má prehodený dlhý modrozelený závoj a pravú ruku má položenú v bolestnom geste.
Bolestný výraz má aj jej tvár, ktorý umocňuje aj sklopený zrak. Druhá postava, sv. Ján apoštol, umiestená napravo od Panny Márie je odetá do tmavozeleného rúcha s vnútornou červenou časťou. Jeho bolestné gesto symbolizuje pravá ruka položená na prsiach, pričom zrak upiera na ukrižovaného Krista.
Na pravej strane obrazu je znázornená pri kríži kľačiaca Mária Magdaléna. Autor ju namaľoval v bohatom šate s výrazným zdobeným opaskom. Kľačiaca postava Márie Magdalény má rozpustené vlasy, ruky v geste modlitby zložené na kolene a zrak upiera k nebesiam.
Pozadie obrazu je značne tmavé, v pravej časti je viditeľný náznak krajiny, v hornej časti je tmavá krajina s mračnami, spoza ktorých je vidieť náznak žeravého slnka. Tento neskorobarokový obraz, na ktorom Lerch znázornil známy biblický motív, je jedným z jeho najzachovalejších diel.
Okrem Lerchovho diela znázorňujúceho tému ukrižovania vyčnieva aj neskorobarokový závesný obraz Zvestovanie Panny Márie, ktorý však má aj klasicistické prvky. Tie sa v tomto období začali stále viac v obrazoch používať a dnešnými slovami môžeme povedať, že sa stávali módnymi.
Motív hlavného oltárneho obrazu bol podmienený patrocíniom kostola a tak ním bolo dielo Umučenie sv. Ondreja, no ten má ešte výrazné barokové črty.
Spoločne s Jozefom Lerchom pracoval na novom interiéry kostola aj kamenársky majster Juraj Belopotocký. Ten pochádzal z Oravského Bieleho Potoka a tvoril predovšetkým na Orave, ale v roku 1797 sa presťahoval do Ružomberka. Taktiež ako Lerch dostal veľkú ponuku a spoločne sa podieľali na zrekonštruovaní imobiliára kostola. Belopotocký vytvoril novú kazateľnicu a rad menších plastík.
Záverečná prestavba do dnešnej podoby
Tieto Lerchove a Belopotockého diela boli v kostole približne storočie. Na začiatku 20. storočia, keď bol farárom Anton Kurinský, prebehla pomerne rozsiahla prestavba kostola a pôvodne barokový kostol bol výrazne romanizovaný.
Prestavba, ktorá vznikla podľa návrhu miestneho staviteľa Jána Krónera sa dotkla značne aj interiéru kostola a časť z Lerchových obrazov bola venovaná vtedy vznikajúcemu Liptovskému múzeu v Ružomberku, no časť zostala v správe ružomberskej farnosti.
Celá prestavba začala v júni roku 1902 a trvala približne rok. Zásluhu na nej mal okrem miestneho farára Kurinskeho, predovšetkým z Ružomberka pochádzajúci hlavný vojenský biskup, Koloman Belopotocký. Ten do novo dostavanej južnej lode objednal v prestížnej juhotiroskej dielni Ferdinanda Stuflessera nový oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho umiestnený v novej južnej lodi.
Pri prestavbe sa ukázalo, že bude nielen vhodný, ale aj potrebný nový hlavný oltár. Farár Kurinský tak oslovil rezbársku dielňu Jozefa Krausa z Banskej Štiavnice. Ten vytvoril pre ružomberkých katolíkov novým oltár vo vtedy veľmi modernom neogotickom slohu. Interiér kostola dostal aj novú výmaľbu, o ktorú sa postaral rodák z Liptovských Sliačov Jozef Hanula.
Predovšetkým z historických fotografií vieme, že na klenbe svätyne namaľoval Svätú Trojicu a plochy stien, ako aj valené klenby boli ozdobené súvislou výzdobou s postavami a polopostavani svätcov, prorokov a anjelov a výraznou ornamentálnou a florálnou výzdobou.
Celkovou prestavbou na začiatku 20. storočia tak ružomberský kostol získal dnešnú pomerne atypickú dispozíciu a podobu, v ktorej sa zlieva naraz viacero výtvarných a architektonických štýlov. No ani to však nebol koniec pri premenách kostola. V 40. rokoch 20. storočia pribudli travertínové obklady, časť Hanulovej výmaľby bola zatretá a vznikli aj nové vitráže okien. Tie boli počas bombardovania mesta v roku 1944 zničené. Neskôr ich nahradili diela od Ľudovíta Fullu, ktoré chrám ozdobujú dodnes.
Ako vidieť nielen ľudia, ale aj budovy majú svoje vlastné a nesmierne zaujímavé príbehy a vždy je dobré si ich pripomínať, aby sme lepšie poznali stavby, ktoré nás obklopujú.
Titulná fotografia vľavo: Kostol sv. Ondreja na fotografii z konca 19. storočia zachytávajúcej jeho podobu ešte pred prestavbou. Foto: Liptovské múzeum v Ružomberku.
Titulná fotografia vpravo: Súčasný vzhľad Kostola sv. Ondreja. Foto: Juraj Brezáni
