Pozreli sme sa na prípady troch kontroverzných benzínových staníc v meste.
Už ste to asi počuli a možno aj sami niekedy vyslovili: „V meste je problém niečo postaviť a zrealizovať. A preto sa tu nič nedeje. Aktívnym hádžu polená pod nohy a tých investorov zas nie je až tak veľa.“
Určite to však neplatí o čerpacích staniciach. Aktuálny prípad černovskej benzínovej pumpy opäť oživil smutnú anekdotu, ktorá sa zaužívala zhruba pred šiestimi rokmi: „Ružomberok je Benzínkovo.“
Prípad č. 1: S asistenciou poslancov a primátora
Všetko odštartoval v roku 2011 neslávne známy prípad čerpacej stanice pri vtedajšej Hypernove. Opisovať všetko, čo sa stalo, by bolo zbytočné. Priestoru tomu bolo venovaného už dosť.
Treba však zdôrazniť, že hoci sa vox populi hneval, hlas politický všetko odobril. Najskôr „chyták“ parkovisko, potom aj benzínku. Zvyšok už bol len úradníckou formalitou.
Zaujímavý sled udalostí nabral celý prípad vlani v lete. Spoločnosť Europetrol, vlastník čerpacej stanice, predal samotnú stavbu firme JML-Slowakei. Jej konateľom je Maroš Zajac, ktorý bol spolu s Jurajom Čechom mladším aj konateľom Europetrolu.
JML-Slowakei ako nový vlastník stavby čerpacej stanice prestal od júna 2017 platiť mestu – vlastníkovi pozemku – nájom.
„JML Slowakei nikdy nemala a momentálne ani nemá právny vzťah s mestom Ružomberok, a preto ani nemôže platiť nájomné,“ hovorí pre Ružomberský magazín konateľ spoločnosti Maroš Zajac.
Mesto malo totiž uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou Europetrol. V tej zmluve sa hovorilo, že „prenechanie predmetu nájmu ako celku inej osobe, či už právnickej alebo fyzickej“ môže byť dôvodom na ukončenie nájmu.
Lenže podľa Maroša Zajaca si Europetrol neprenajal od mesta stavbu čerpacej stanice, ale pozemok. A ten nikomu tretiemu neposkytol. Predmetom predaja bola súkromná stavba na pozemku.
Čech ml. so Zajacom následne Europetrol predali spoločnosti V company. Tá však tiež neplatila. A tak zrazu nebolo nikoho, kto by mestu platil za pozemok nájom. Je príčinou vágne urobená nájomná zmluva alebo neschopnosť jej náležitého plnenia?
Namiesto riešenia, ako nájsť v nových vlastníckych vzťahoch toho, kto má platiť nájom a dodržiavať zmluvu, mesto zvolilo jednoduchšiu cestu. Primátor podpísal jej vypovedanie.
„Mal som na to právo a neurobil som nič protizákonne. Neexistovala iná možnosť, len sa s tou pumpou zmieriť. Dávno sme mali pozemok speňažiť a nenaťahovať zbytočne spolitizovaný prípad. Traumatizuje to mesto aj samotných poslancov. Oveľa väčší zásah do genia loci mesta bolo znehodnotenie kaštieľa sv. Žofie obchodnými priestormi,“ argumentuje primátor Igor Čombor, prečo odstúpenie, navyše bez vedomia poslancov, podpísal.
„Neviem si predstaviť, že legálnu stavbu bude niekto búrať, ako to chceli niektorí poslanci – to je legislatívne nepredstaviteľné. Veď tu sa nebúrajú ani čierne stavby,“ dopĺňa dôvody rozhodnutia primátor.
Poslancov napokon o svojom kroku informoval až tri mesiaci po podpísaní odstúpenia od zmluvy.
Pozemok je tak v rukách mesta, so súkromnou stavbou benzínky na povrchu, no bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Znamená to, že pôvodný zámer poslancov z roku 2011, keď schválili nájom s podmienkou odstránenia ekologickej záťaže, mysliac si, že tým odstránia celú pumpu, sa nikdy nenaplní. Vďaka zrušenej zmluve už na to mesto ani nemá páky.
Poslanci opätovne dostanú na stôl žiadosť o kúpu pozemku. Takú istú, ako doposiaľ dvakrát zamietli a dvakrát bola stiahnutá z rokovania.
„Spoločnosť JML Slowakei požiadala o odkúpenie predmetných pozemkov za cenu stanovenú v zmysle zásad hospodárenia a nakladania s mestským majetkom. Naša žiadosť už bola prerokovaná a následne schválená vo finančnej a aj stavebnej komisii,“ hovorí o novej žiadosti na kúpu, prvej od spoločnosti JML-Slowakei, Maroš Zajac.
Právne analýzy, ktoré si mesto v celej veci nechalo vypracovať už vpred upozorňujú, že v týchto sporoch, ak dôjde k súdnemu konaniu, tak súdy zväčša prikážu dohodnúť sa a pozemky vysporiadať. To znamená predaj mestského pozemku do súkromných rúk vlastníka stavby.
„Veríme, že po vyhodnotení situácie uprednostnia kompetentní racionálny prístup k riešeniu a dohodneme sa. Ak nie, sme pripravení riešiť vzniknutú situáciu súdnou cestou,“ dopĺňa Zajac.
Prípad č. 2: Z predajne automobilov benzínová pumpa
V lete 2012 začala súkromná spoločnosť na základe riadneho stavebného povolenia stavať na Bystrickej ceste predajňu automobilov.
Spoločnosť, ktorá dostala stavebné povolenie, vzápätí celý projekt predala firme LMP, za ktorou je Ján Morava. Veľmi rýchlo ale vyšlo najavo, že z predajne bude zrazu čerpacia stanica.
Stavebný úrad v Ružomberku konštatoval porušenie zákona, no pumpa sa stavala aj v čase, keď úrad nariadil zastavenie stavby. Ján Morava vtedy v rozhovore s autorom článku konštatoval, že si je vedomý priestupku a sankciu uhradí.
Tak sa celý prípad aj skončil. Nelegálna stavba bola v opätovnom stavebnom konaní po zaplatení sankcie zlegalizovaná. Čerpacia stanica na vjazde do mesta od Banskej Bystrice funguje dodnes.
Prípad č. 3: Stavebný zákon ako trhací papier
Podobná situácia vznikla okolo pumpy v Černovej na vjazde od Žiliny. Spoločnosť VOMS na stavebnom úrade ohlásila malé úpravy, na ktoré nepotrebovala povolenie. Lenže napokon čerpaciu stanicu kompletne rozobrali a zmenili jej dispozíciu.
„Ide o nelegálnu činnosť a bol porušený zákon v štyroch bodoch: odstránenie prístrešku, jeho opätovná stavba, neuposlúchnutie výzvy na zastavenie prác a následne prevádzkovanie objektu bez kolaudačného rozhodnutia,“ opisovala ešte vlani v novembri situáciu z pohľadu zákona vedúca Stavebného úradu v Ružomberku Zuzana Benčová.
Úradu sa ale nepodarilo čiernu stavbu zastaviť. Nelegálne prestavaná aj užívaná čerpacia stanica tak dopálila v blízkosti žijúcich Černovčanov.
„Pumpa nám prekážala už poriadne dlho. Hluk z umývacích boxov, z dopravy, kamióny, ktoré vychádzajú z pumpy na ulicu k rodinným domom. Nehovoriac o vykonávaní potrieb všade v okolí, pri našich plotoch. Dokonca aj zo strany žien,“ opisuje ťažkosti Miroslav Saro, ktorý býva v susedstve pumpy.
„Cez víkendy sa tu stretávali rôzne partičky, nahlas si púšťali hudbu, svietili, pili a zabávali sa,“ pokračuje Saro, aby ilustroval, prečo pri nelegálnej prestavbe a prevádzke nového vlastníka už pohár trpezlivosti pretiekol.
Obyvatelia väčšiny domov sa zjednotili a najali si advokáta. Vstúpili do stavebného konania, kde sa spoločnosť VOMS snaží rekonštrukciu, aj hotovú stavbu legalizovať.
„Chceme dosiahnuť, aby firma prispela k zlepšeniu kvality života týchto obyvateľov. V obvode areálu pumpy požadujeme ochranný múr, ktorý zvukovo aj opticky prevádzku od rodinných domov oddelí. Sme tiež proti tomu, aby tam vznikli umývacie boxy,“ vymenúva požiadavky občanmi najatý advokát Martin Alušic.
Žiadali tiež, aby bol exteriér pumpy bez reproduktorov, aby nočné osvetlenie bolo natočené mimo rodinných domov a vjazd na benzínku nebol z ulice Pri Váhu.
„Firma postupovala korektne a veľmi rýchlo sme sa dohodli. Všetky naše požiadavky splnili. Aj preto považujem nečinnosť stavebného úradu za trestuhodnú,“ hovorí advokát Alušic.
Prípad stále nie je uzavretý, pretože na stavebnom úrade prebiehajú aj konania o pokute, ako aj o dodatočnej legalizácií.
Spoločnosť VOMS na naše otázky k téme neodpovedala.
Titulná fotografia – Čerpacia stanica v Černovej. Foto – autor
Článok bol publikovaný v tlačenom vydaní Ružomberského magazínu číslo 1/2018.
