Prvý ružomberský míting 2020. Pozvala naň strana Vlasť

Jasný a čitateľný, moderovaný bývalým ministrom obrany SR Jánom Sitekom. Za účasti domácich skalných zaplnilo Veľkú dvoranu KDAH takmer tristo občanov, ktorí chceli počuť to, čo povie Štefan Harabín a primátor mesta Igor Čombor.

Nevypískali ich ako iné zlé jazyky pred stretnutím hovorili. Naopak, plagát s Harabiňákom na ceste, s Lúčanskými hudcami a novoročnou kapustnicou presvedčil, že v meste na nasledujúci ružomberský deň  po Troch kráľoch sa uskutočnilo slušné občianske podujatie. Vety a otázky adresované k Štefanovi Harabínovi a Igorovi Čomborovi prišli od štyroch občanov z publika. Vodca strany Vlasť sa po skončení stretnutia s občanmi v Ružomberku presúval okamžite na ďalšie stretnutie do Lipt. Mikuláša.

Vo volebnom roku takýchto a nazvime to akýchsi kultúrno-politických udalostí na podlahe Veľkej dvorany Kultúrneho domu Andreja Hlinku môžeme do prvej polovice februára 2020 očakávať viac. Naznačil to aj súčasný ružomberský primátor v jeho prvej reči, keď povedal, že neskôr tu v Ružomberku predstaví to, čo chce pre stranu Vlasť urobiť, nevzdať sa svojich plánov pomoci zdravotníctvu, verejnej správe a iným sektorom, a že bude bojovať za protónové centrum a konečné dobudovanie diaľnice. 

Zraky publika sa upierali k stolu na pódiu kde okrem dvoch ostro sledovaných predstaviteľov s číslom jeden a šesť na kandidátke strany sedeli ďalší piati  muži – severoslovenskí kandidáti Vlasti s jedinou ženou  Monikou Soročinovou, odborníčkou pre obchodné a zahraničné vzťahy, pracujúcou predtým v Rusku a Kazachstane.

„Milí vlastenci, bratia a sestry,“ pokračujúc ďalej o vierohodnom programe boli prvé vety ktorými Štefan Harabín (bývalý minister spravodlivosti, sudca, predseda najvyššieho súdu SR) oslovil domáce publikum sály KDAH.  V ďalších minútach jeho debaty sa jasne a zrozumiteľne vyslovil k stavu v akom sa súčasná republika nachádza ( …doterajšia garnitúra politikov ju vedie do zániku… ), spomenul  tri základné piliere programu Vlasti o ktorých hovoril, (… zvrátenie doterajšieho stavu na inú cestu ktorou je záchrana rodiny, rodičia, ustaľovanie generácii rodín , kde menšinové  odchyľky nemôžu dirigovať nadpráva väčšine, „pedofilov integrovať do spoločnosti“, čím mieril na istých politických predstaviteľov ( jasné stanovisko proti adopcii detí homosexuálmi).

V hudbe a ľudovom súbore z neďalekých Lúčok a hovorenom slove Štefana Harabína dostali priestor súčasné politické témy (trvanie  na vypovedaní Istanbulského dohovoru, postoj k obrane štátu, kde vojenskej aliancii NATO dáva už len päť rokov, práva veta v NATO, odpolitizovania politických špičiek štátu, rozviazane rúk policajtom, -Padni komu padni, návrh na zrušenie Ústavného súdu SR). Rovnako do publika padli aj slová Igora Čombora o tom, že sa nachádzame v najhoršej situácii od doby mečiarizmu, či v najhoršej situácii akákoľvek bola, slová z biblického príbehu a boja Dávida s Goliášom, kde možno porovnávať boj čelných predstaviteľov Vlasti so súčasnými neduhmi hospodárskeho a politického modelu štátu.  

Monika Soročinová – sedmička politickej strany Vlasť, majúca za sebou päťročnú prax v Rusku (v Kazachstane riaditeľka slovenskej výstavy Expo) sa vyslovila proti hospodárskym sankciám uvaleným na Rusko, budovaní hospodárskych vzťahov na základe vzájomnej výhodnosti, súčinnosti slovanských štátov presadiť sa na ruskom trhu a v Európskej únii (Harabín – protiruské sankcie sú v rozpore s Chartou OSN, Rusko nám môže garantovať štátnosť, zlá orientácia slovenského priemyslu na automobilky).

Predvolebné mítingy vodcov politických strán bývajú občas v nezmieriteľnom boji s oponentmi okorenené štipľavejšími výrazmi. Netreba ich dávať do súvislostí s politikmi a špičkami štátu na ktoré mierili. Občan priemerne zaoberajúci sa politikou si ich vo Veľkej dvorane KDAH, medzi druhou a štvrtou hodinou odpoludnia vypočul práve v utorok siedmy januárový deň roku 2020. 

V spleti bez súslednosti len niektoré pri komentovaní rozkladu súdnictva: „Michal Kováč je spolupáchateľ Kočnera“, .. .„celá vláda sú superkočnerovci” … „Vrchol Kočnieriády je Čaputová”, či v pohľade na zahraničnú politiku – ministra v demisii … „Judáš Iškariótsky“.

Niekoľko dní po atentáte na iránskeho generálporučíka K. Soleimaniho padla ako prvá (čo by sa ale na takomto predvolebnom  mítingu neočakávalo) zahranično-politická otázka smerujúca na Štefana Harabína. Starší občan Ružomberka sa v nej dožadoval postoja a názoru  Harabína na udalosť ktorá sa stala v Bagdade, a ktorú už niekoľko dní komentovanú ako terotistický čin, uskutočnili Spojené štáty americké.  

Ďalšie dve ožehavejšie, a zrejme od bývalých zamestnancov Mondi, stúpali k pódiu a aj k stoličke ružomberského primátora. Pochopiteľne, týkajúce sa SCP Mondi, dodnes nevyplatených poprivatizačných dividend, ktoré takmer štyritisíc bývalých zamestnancov ich vyžaduje od oligarchu, (mysliac tým Milana Fiľa) s ktorým už dlhé roky bojuje bezúspešne. K odpovediam sa vyjadril generál (tak ho oslovil na mítingu s občanmi Štefan Harabín) a primátor mesta, ktorý k nim dal jasné stanovisko. Zdôraznil význam  jurisdikcie a len tých, ktorí o tom môžu rozhodnúť (náprava sa nedá tak rýchlo vykonať), vyvrátil ďalšie pochybnosti týkajúce sa jeho osoby v spojitosti s privatizáciou SCP, v rezolútnej odpovedi poukázal na iné (20) ktoré v meste skončili neúspešne.

Mesto teda čakajú ďalšie mítingy, mítingy i z iných politických strán a hnutí, ktoré neobídu mesto Otca národa. Čo všetko si na nich vypočujeme a dozvieme sa čo nové sa varí v ich kuchyniach, zostane len na občanoch, ktorí si prídu vypočuť ich aktérov aby sa neskôr zorientovali, ako a za koho hlasovať posledný februárový deň roku 2020.

Bez okolkov a všelijakých pochybností však treba povedať, že ten prvý a zatiaľ do 7. Januára t. r. posledný predvolebný míting Vlasti bol vydarený, slušný a občiansky ukáznený. Bol by trval aj dlhšie, keby Štefan Harabín neavizoval v jeho záverečných slovách, že už teraz mešká, a že ho o chvíľu čakajú ďalší občania v Liptovskom Mikuláši.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.