Najskôr prišli bolesti svalov, hnačka či zvýšená teplota. O pár dní už bol hospitalizovaný vo vojenskej nemocnici. Vojtech Jánoš nám porozprával, aký priebeh malo ochorenie u neho a ako prežíval ,,covidový pobyt“ na infekčnom oddelení.
Je september, vrcholí druhá vlna pandémie. Aj napriek tomu, že denne nezomiera toľko ľudí, čo dnes, v nemocniciach je hospitalizovaných množstvo pozitívnych. Vo vojenskej v Ružomberku najmä z Oravy. Práve tam sa ocitol aj Vojtech Jánoš.
Keď sa zhlboka nadýchol, akoby stál nad ohňom
,,Poobede som sa vracal domov, vtedy mi ešte bolo dobre. Podvečer, v priebehu 15 minút ma už začali bolieť svaly, dostal som hnačku, zvýšila sa mi teplota. Prišlo to z ničoho nič, takto som bol doma asi päť dní,“ začína rozprávať o prvých príznakoch koronavírusu Jánoš.
Keď choroba neprechádzala ani po troch dňoch a nezaberali ani lieky, obrátil sa na lekárov. ,,Stále som mal horúčky, tak som volal svojej doktorke. Predpísala mi antibiotiká, aj som ich na druhý deň začal brať, no stav sa zhoršoval, vedel som, že lieky nezaberú,“ vysvetľuje Ružomberčan.
Napokon ho vzala manželka do vojenskej nemocnice na urgent. „Tam mi aj urobili vyšetrenie. Chceli ma, samozrejme, poslať domov, že mi nič nie je, no už som nevládal ani chodiť. Urobili mi röntgen pľúc,“ hovorí Jánoš.
Počas čakania na výsledok ležal asi hodinu na urgente. Hluk prehlušovali len kvapkajúca infúzia a myšlienky čo ďalej. Výsledky preukázali, že má zasiahnuté pľúca. Lekári sa spojili s infektológiou, kde mu napokon urobili ďalšie testy. Dovtedy mu testy z krvi neukázali pozitívny výsledok, nový PCR test však na druhý deň potvrdil, že sa nakazil koronavírusom. Nasledovali ďalšie infúzie.
„Bol som vysilený. Za ten čas, čo som bol doma som nič nezjedol, maximálne vypil čaj. V nemocnici mi trvalo takmer dva dni, kým som si aspoň niečo dal. Za týždeň a pol som schudol 12 kíl,“ priznáva Jánoš.
Pobyt v nemocnici sa napokon predĺžil na dva týždne. „Keď mi povedali, že mám Covid-19, tak to človek tiež psychicky veľmi ťažko prijme . Sestričky mi povedali, že sa nemám báť, že sa určite vyliečim,“ vysvetľuje otec piatich detí.
Na ochorenie sa však pýtal primárky. Z rozhovorov bolo zrejmé, že vírusové ochorenie je veľká neznáma aj pre lekárov. Niektorí pacienti koronavírus znášajú lepšie, iní horšie. Vírus je vraj nevyspytateľný.
Lekári si zaslúžia rešpekt aj vďaku
Prvé dni bol Vojtech Jánoš na izbe sám. ,,Nemocnica síce ešte nebola naplnená, no bol to akurát ten týždeň, čo sa infekčné oddelenie začalo plniť ľuďmi z Oravy,“ vysvetľuje.
Počas dvoch týždňov sa pri Ružomberčanovi vystriedali traja ľudia. Jeden mal okolo 30 rokov, no nevládal dýchať sám, pomáhala mu kyslíková maska.
„Ja som dýchal v poriadku, len ma boleli pľúca. Keď som sa zhlboka nadýchol, akoby som stál nad ohňom. No aspoň som dýchal. Keď som videl druhých ako dýchajú, ako kašľú, nevedia prejsť ani na záchod, urobia tri kroky a sú zadýchaní, tak to nie je sranda. Potom sa zamýšľate či to čaká aj vás. Psychicky je to náročné,“ prirovnáva Jánoš.
Lekári pracujú v špeciálnych skafandroch, od hlavy po päty chránení pred vírusom. „Každú hodinu prišiel niekto do izby, pichnúť injekciu, zmerať teplotu, starostlivosť je vynikajúca. Všetci by si zaslúžili metál za tú robotu, ktorú v nemocnici odvádzajú. Chcel by som sa poďakovať všetkým zdravotníkom na infektológii. Zaslúžia si našu úctu a uznanie. Práve oni sú tí ozajstní hrdinovia,“ vyzdvihuje lekárske nasadenie Jánoš.
Na tretí deň hospitalizácie v nemocnici za ním prišla doktorka. Povedala, že požiadali ministerstvo o špeciálny liek – Remdesivir, pretože z röntgenu je vidieť, že sa vírus rozširuje a čoraz viac napáda pľúca.
„Na ďalší deň mi vzali aj krv a bolo vidieť, že vírus ustupuje, deň predtým zrejme dosiahol svoj vrchol. Preto aj upustili od remdesiviru,“ vysvetľuje Jánoš, ktorý bol hospitalizovaný 18. septembra.
Prvé dni v nemocnici boli pre Ružomberčana ťažšie. ,,Modlil som sa. Ak ste veriaci, tak vám neostáva nič iné, len sa modliť a verte mi, modlili by sa všetci, aj tí čo neveria,“ zvážnie Vojtech Jánoš a jedným dychom dodáva, že s rodinou komunikoval len cez telefón, pretože návštevy boli zakázané.
Teploty atakovali 39 stupňov. „Nejde len o tú teplotu, všetko vás bolí, kĺby, svaly, každý pohyb. Čuch aj chuť som mal, len jazyk bol necitlivejší. Najlepšie je ležať. Takúto chorobu som ešte nezažil, chrípku vyležíte, dáte si lieky až tak veľmi to nebolí, ale toto je niečo úplne iné,“ porovnáva 48-ročný Ružomberčan. Zároveň si nevie ani vysvetliť, kde sa mohol nakaziť. „Týždeň som bol doma, ak som aj šiel von, dodržiaval som všetky opatrenia. Syn bol tiež pozitívny, jeden deň mal teplotu a dosť. Manželka a dve dcéry sa odo mňa nenakazili. Na tom víruse je zákerné to, že si ako keby vyberá, niekoho chytí, niekoho nie,“ zamýšľa sa Jánoš.
Keď sa vrátil z nemocnice, týždeň ešte nejedol. Vysvetľuje si to množstvom liekov, ktoré mu tiekli v infúziách. ,,Nie som ešte taký, aký som býval, ešte nešporujem, no bolo to hrozné, nevládal som hore schodmi vyjsť. Prvá kontrola bola po týždni, druhá po dvoch, ešte na prvej kontrole bol problém s pľúcami, stále som kašľal krv. Na druhej kontrole som bol pred 3 týždňami, tam už bolo všetko v poriadku, ale som unavený, stále nevládzem športovať,“ hovorí o prekonaní koronavírusu a následnej rekonvalescencii a zároveň zdôrazňuje, že si treba na seba dávať pozor.
„Treba sa chrániť, veriť doktorom a nie tým, čo šíria a rozprávajú nezmysly. Vírus tu jednoducho je. Ja pravdu poznám, viem, čo rozprávajú doktori, no darmo to vysvetľovať niekomu, kto je presvedčený o opaku,“ vysvetľuje Vojtech Jánoš.
Titulná fotografia: Ružomberčan Vojtech Jánoš počas rozhovoru. Foto: autorka
