Ružomberčania diskutovali s odborníkmi o ovzduší

Programy na zlepšenie kvality ovzdušia síce máme, ale tie presne neurčujú konkrétne opatrenia ani orgány zodpovedné za ich plnenie. Odborníci zatiaľ Ružomberčanom poradili zriadenie monitorovacieho systému aj obmedzenie spaľovania tuhých látok.

Zuzana Hrušková v rámci svojich LEP diskusií v Galérii Ľ. Fullu „zliepa ľudí dokopy a hľadá riešenia“. K téme ružomberského ovzdušia ich prišlo dosiaľ najviac.

Aktivisti z občianskeho združenia Ochrana ovzdušia dolný Liptov, člen odboru starostlivosti o životné prostredie, meteorológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) i predseda Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA). Spolu s desiatkami  Ružomberčanov.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Kto má konať? Plány sú, ale nie veľmi efektívne

Diskutovali aj o smogovej situácii, ktorá je miestnym v poslednom čase dôverne známa. Pred smogom a zlou kvalitou ovzdušia v Ružomberku upozorňoval SHMÚ od začiatku roka 13-krát. Vrátane výstrah, teda najvyššieho stupňa varovania.

„Keď zaznamenáme prekročenie limitov pre 12-hodinový kĺzavý priemer a predpokladáme, že nedôjde k zlepšeniu do 24 hodín, vtedy vyhlasujeme oznámenie o vzniku smogovej situácie,“ objasňuje postup Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.

Upozornenie uverejnia na svojej webovej stránke. Informáciu ďalej meteorológovia podávajú verejnoprávnym médiám a Stredisku krízového riadenia ministerstva vnútra. Práve stredisko kontaktuje primátorov a starostov dotknutých obcí. Tie už majú informovať svojich občanov.

Čo sa dá robiť v prípade extrémnej smogovej situácie? Má primátor kompetencie pozastaviť výrobu v papierňach?, zaujímali sa miestni.

„V rámci smogového varovného systému zatiaľ nie sú stanovené právomoci na vykonanie nejakých opatrení. Sú len vypracované rôzne akčné plány,“ odpovedal im Kremler.

V európskej aj slovenskej legislatíve máme systémové riešenia, oboznámil prítomných Daniel Lešinský, predseda CEPTA. Len nie veľmi efektívne. Ide o programy na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré vydávajú okresné úrady v sídle kraja. Minimálne od roku 2013 platí aj pre Ružomberok a Likavku.

Má v nich byť definovaný súčasný stav, problémy a spôsoby ich riešenia. Lešinský dokumenty kritizoval pre nekonkrétnosť.

„Ako opatrenie sa píše – obmedzenie dopravy. Ale kto, kedy, ako? Program má presne určiť, čo robiť pri zvýšení koncentrácií látok. Ak má byť okresný úrad zodpovedný za vydávanie programov, musí mať priame kompetencie i zodpovednosť za dosahovanie cieľov. Súčasné opatrenia sú bez zodpovednosti,“ vysvetľuje, čo je potrebné zmeniť.

Pozvaní hostia: Daniel Lešinský, predseda Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (prvý zľava), Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ (tretí zľava). Autor – Peter Kravčák.

Priemysel, ale aj doprava a kúreniská

V Ružomberku kvôli znečistenému vzduchu predčasne umiera 40 ľudí ročne, tvrdí Lešinský. Obyvatelia mesta vdychujú aj zdraviu škodlivé jemné prachové častice PM10 a PM2,5. Pre predstavu, do priemerného ľudského vlasu sa ich zmestí 5, respektívne 20. A čím menšie, tým sú škodlivejšie.

„Kým väčšie častice sa uchytia v nose, menšie prechádzajú do krvi. Najvyššia chorobnosť na prašnosť sú kardiovaskulárne choroby. Na časticiach však môžu byť prichytené rôzne látky vrátane karcinogénov, ktoré sa tak dostanú do tela,“ hovoril Lešinský o rizikách.

Smogovú situáciu vyhlasujú najčastejšie práve pre zvýšené koncentrácie častíc PM10. Okrem papierní ich produjú ďalšie zdroje. „Pri časticiach PM10 treba povedať zásadnú vec. Problém vo významnej miere súvisí s lokálnymi kúraniskami a dopravou. Ide o komplexný problém. Jedna vec je zápach, druhá vec je smogová situácia,“ vysvetľuje Kremler.

Meteorológ poukázal aj na nepriaznivé rozptylové podmienky vďaka polohe mesta v kotline. Tie sú náchylné na vznik teplotných inverzií.

„Teplotná inverzia je nepriaznivý prípad pre rozptyl akýchkoľvek znečisťujúcich látok. Hory v kotline bránia horizontálnemu prúdeniu vzduchu, tie môžeme brať ako steny hrnca. Teplotná inverzia, ktorá bráni vertikálnemu prenosu vzduchu, je zas pokrievkou hrnca. A vo vnútri hrnca máte uzatvorený vzduch,“ približuje obrazne Kremler.

V prípade bezvetria a niekoľkodňovej inverzie budú koncentrácie znečisťujúcich látok – či už z fabriky, dopravy alebo kúrenia – narastať, dodáva. Horšia smogová situácia nastáva práve vo vykurovacom období, zhoduje sa Kremler spolu s Lešinským.

Podľa predsedu CEPTA zatiaľ nemôžeme ukázať na celulózku ako na hlavného vinníka. „Nateraz nevieme, koľko z častíc pochádza z produkcie Mondi SCP. Aby ste neboli sklamaní, naozaj môže vyjsť, že polovicu znečistenia spôsobujú lokálne kúreniská,“ vraví.

Niektorí z prítomných poukazujú na zvyšujúcu sa produkciu buničiny, čo celej situácii neprospieva. „Mondi vôbec nemusí byť najväčším zdrojom týchto častíc. Problémom je podľa mňa zvyšujúca sa výroba fabriky, zvyšujúci sa objem pár, ktoré uzatvárajú tie častice ešte viac, reaguje žena z publika. Po nej sa iný Ružomberčan sa spytuje, či je dobrý nápad mať takúto fabriku práve v kotline.

Zuzana Hrušková, organizátorka a moderátorka LEP diskusií. Autor – Peter Kravčák.

Monitoring, nespaľovať tuhé palivá

Podľa Lešinského je nevyhnutné analyzovať súčasný stav. Zistiť, aký podiel na znečistení vzduchu majú jednotlivé zdroje. Fabrika, lokálne kúreniská či doprava. A to hustou sieťou monitorovacích zariadení.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

„Musí to byť kombinácia s meraním smeru a rýchlosti vetra, aby sme analyticky zistili, z ktorej strany nám ide prašnosť,“ konkretizuje. Potrebné budú tiež chemické analýzy. Na základe rozborov častíc bude možné určiť, z ktorej časti pochádza aká miera znečistenia.

Peniaze pritom nemusia ísť z mestského rozpočtu. Mesto môže vypracovať dobrý projekt a čerpať prostriedky z eurofondov.

Obyvateľom Lešinský navrhuje nespaľovať tuhé palivá a postupne prejsť na plyn. Opät dáva do pozornosti externé zdroje, aktuálnu kotlíkovú dotáciu.

Kvituje tiež vznik Komisie pre riešenie problematiky zápachu a prašnosti. Relevantná však bude len v prípade, ak príde s výstupmi. Tie by mali ďalej ísť na schválenie do metského zastupiteľstva. Ako riešenie sa črtá aj zriadenie účinnej nízkoemisnej zóny formou VZN.

Titulná fotografia – LEP diskusia Zuzany Hruškovej na tému ružomberského ovzdušia v Galérii Ľ. Fullu. Autor – Peter Kravčák.

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.