Ružomberské osobnosti: Je čas pozdvihnúť hlas a vyjsť do ulíc

Známych Ružomberčanov sme sa opýtali, aký je ich postoj k požiadavkám iniciatívy Postavme sa za slušné Slovensko a čo si myslia o piatkových protestoch.

Mária Peťová, učiteľka, Diagnostické centrum Ružomberok: „Pred dvomi rokmi stáli na námestiach učitelia a žiadali vládu, aby splnila požiadavky, ktoré mali viesť k zvýšeniu kvality školstva. Dostalo sa nám ignorácie a obviňovania z nezmyselností. Dnes prežívam akési déjà vu, námestia sú opäť plné. Ľudia žiadajú, aby sa z tejto krajiny vytvorilo slušné Slovensko. Som za to, aby nás spravovali čestní ľudia, aby sa odstránila korupcia, vyšetrila vražda mladých nevinných ľudí, a tiež skutky, ktoré sa stali v minulosti. Vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola zlomená sloboda slova. Preto plne podporujem protestné zhromaždenie, a verím, že všetci, korí tam prídu, ukážu svoju slušnosť. Slušnosť Slovenska, aké požadujeme.“

Peter Machajdík, hudobný skladateľ: „Nakoľko sa domnievam, že v súčasnej situácii, kedy u tých, ktorým by ľudia mali dôverovať, prevláda hystéria, strach a arogancia, a nedá sa spoľahnúť na vierohodné pokračovanie vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, podporujem myšlienku dôkladného a nezávislého vyšetrenia za spoluúčasti špecialistov z radov nezávislých medzinárodných vyšetrovateľských tímov.

Zároveň podporujem existenciu takého zloženia vlády, ktorej predstavitelia sa dokážu správať voči svojim občanom slušne, dôstojne a svojimi zodpovednými postojmi a jasnými predstavami dokážu byť príkladom pre celú spoločnosť.

Mám pocit, že väčšine dnešných vladárov na Slovensku chýbajú základy etiky, morálky a kultivovanosti. Namiesto bohatstva múdrosti, korektnosti a ušľachtilosti prepadli statusu materiálneho bohatstva, mafiánskym praktikám a šíreniu paranoidných bludov, ktoré nič neriešia. Z dlhoročného pôsobenia v zahraničí viem, že dôveryhodná, slušná, spoľahlivá a funkčná vláda nemusí byť utópiou. Aj preto sa pripájam k stretnutiam Postavme sa za slušné Slovensko! Ľudia tejto krajiny si ho zaslúžia.“

Marek Babic, dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity: „Iniciatívu Postavme sa za slušné Slovensko som podporil ako dekan fakulty tým, že som sa prihovoril za udelenie rektorského voľna na Katolíckej univerzite, aby sa naši študenti mohli zúčastniť pochodu. Som za riadne a nezávislé vyšetrenie hroznej vraždy dvoch mladých ľudí. Som aj za to, aby sme mali neskorumpovanú a dôveryhodnú vládu.

Znervózňujú ma postoje niektorých vládnych politikov, ktorí tvrdošijne odmietajú pravdivo reflektovať vlastné zlyhania, ale priznávam, že ma tiež vyrušuje nedočkavá túžba niektorých opozičných politikov robiť predčasné súdy ohľadom zločinu, ktorý ešte nie je ani trochu objasnený, kedy ešte nepoznáme ani motív ani páchateľa. Nech by to bolo akokoľvek, je podľa mňa dobré, že občianska spoločnosť sa aktivizuje za dobé myšlienky, čo nám postupne pomáha vytvárať vyspelú demokratickú krajinu, kde ľuďom nie je jedno či im vládnu mafiáni alebo slušní ľudia. Hlavne, že nie sme ľahostajní a apatickí, nebodaj rezignovaní voči zlu v spoločnosti.“

David Bázlik, evanjelický zborový farár: „V škole nás učili, že čas by mal plynúť vždy rovnako. A predsa niekedy náhle dozrie. Gréčtina pozná pre slovo čas dva pojmy – chronos a kairos. Chronos je ten, ktorý tiká a plynie stále rovnako. V ňom sa odohrávajú malé i veľké príbehy našich životov i ľudských dejín. Sú však udalosti, ako napríklad tá minulotýždňová, ktorá spôsobí, že sa zrazu objaví kairos. To je čas výnimočný. Je to čas, ktorý má v sebe náboj príležitosti, ktorý volá po zmene a zodpovednosti. Žiaľ, v tomto prípade to bola práve chladnokrvná vražda, ktorá privolala kairos. Tie dva násilne ukončené životy ukazujú na krvavú špičku korupčného ľadovca, ktorého väčšia časť je ešte stále skrytá pod hladinou.

Dozrel čas, aby bol ten ľadovec pomenovaný, odhalený a hlavne rozbitý. O to sa napokon usiloval aj mladý odvážny novinár. Vnímam to tak, že k tomu smeruje aj iniciatíva Postavme sa za slušné Slovensko. A hoci sme si všetci vedomí, že popri takejto iniciatíve sa zvyknú priživiť aj živly s pokrútenými motívmi, predsa je treba pozdvihnúť hlas a volať po zodpovednosti. Je tiež slušné prijať zodpovednosť a ísť opäť po rokoch do ulíc.

Iveta Kloptová, Panoptikum: „Požiadavky iniciatívy Postavme sa za slušné Slovensko vychádzajú zvnútra ľudských bytostí a zároveň občanov Slovenskej republiky. Sú výsledkom toho, že sa tu deje niečo, čo nie je správne. Ide o postoj ľudu, ktorý volá ako po humanite, tak po spravodlivosti a odmieta egoistický politický alibizmus. Verím v to, že nastal čas, kedy sa spojíme a vyjadríme naše spoločné odhodlanie zmeniť súčasnú politicko-spoločenskú situáciu. Ako členovia kultúrneho uzla Panoptikum sme sa tiež rozhodli, že nechceme svojou pasivitou podporovať zlo v tejto úžasnej a krásnej krajine, preto sme podpísali Vyhlásenie nezávislých kultúrnych centier. Za slušné Slovensko!“

Tomáš Kajúch, vysokoškolský študent: „Iniciatívu nielenže vítam, ale ju aj plne podporujem a napriek tomu, že sa dlhodobejšie zdržiavam v zahraničí, tak najbližšieho zhromaždenia sa plánujem zúčastniť osobne, priamo v Bratislave. Akokoľvek pateticky to bude znieť, ale – kto, keď nie my, a kedy, ak nie teraz?! Nikto z nás teraz nevie s istotu povedať, ako sa celá situácia vyvinie a ako to napokon celé dopadne. Ale to najmenej, čo teraz môžem urobiť, je vyjadriť sa nohami a prísť v piatok na námestie. Protest nevedie žiadna politická strana a keď sa ako občania nevieme zjednotiť v politických lídroch, zjednoťme sa v myšlienke boja za dobro, za ideály, pre ktoré musel Ján Kuciak so svojom snúbenicou zomrieť.

Nesmieme stratiť ideály, hlavne nie kvôli nedeľňajším televíznym diskusiám s bezškrupulóznymi persónami. Nedovoľme, aby Ján zomrel nadarmo, aby sa na neho o chvíľu zabudlo a karavána sa pohla ďalej. Či už sme dávno rezignovaní, alebo politicky nahnevaní, preberme sa. Nejde totiž o konkrétnu politickú stranu a lídra, ale o cieľ, ktorý musí byť našim spoločným. Slovenská spoločnosť je dnes veľmi rozdelená a takmer niet otázky, na ktorej by sa vedela zhodnúť, alebo aspoň prijať kompromis. Slušnosť je však naša spoločná vlastnosť, bez ohľadu na vierovyznanie, politické preferencie či sociálny status. Tak to poďme aspoň skúsiť.“

Zhromaždenie Postavme sa za slušné Slovensko sa v Ružomberku začne o 17. hodine v parku Š. N. Hýroša.

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.