Po komercii z pera architekta Pavla Fischera v Spoločníku z 31. októbra t.r. sa v čase pertraktovanej stratifikácie slovenského zdravotníctva a nemocníc v ňom z dielne súčasnej ministerky zdravotníctva SR A. Kalavskej zamýšľam nad výrazom stratifikácia.
Príspevku a posledne menovanému slovu a nadpisu v poschodí nevyriešených , nakopených a odložených vrstiev na hranici milénií založených slojov zápisníc a náčrtov, čo sa v meste pod Čebraťom neurobilo a malo v plánoch urobiť, nebudem venovať mnoho riadkov. A minulé predvolebné vízie a programy na post prvého muža , či ženu mesta a niektorých kandidujúcich primátorov sú ešte na svete a dá sa do nich nahliadnuť na pozadí žltnúcich mestských tlačovín a prehlásení, ktoré ich sprevádzali.
Šverma by sa nepotešil, keby po 75-tich rokoch cestoval autom po oboch stranách, po prekopávkach zaasfaltovanej a po ňom pomenovanej a po 27-mich rokoch premenovanej dnešnej ružomberskej ulice na ulicu Plavisko. Stratifikácia- rozvrstvenie prác a výslednej povrchovej kvality vozovky sa tu zjavne na prvý raz nepodarilo. Opäť húsenková dráha a akosi už viackrát v tomto meste. Sedem rokov po páde Kurimanských mostov, v dobe, kedy nám na dvere klope štvrtá priemyselná revolúcia.
V meste červenej, žltej a bielej farby zástavy rozvrstvenej rovnakým podielom farieb sa toho za posledné štvrťstoročie napísalo a na predvolebných komunálnych tribúnach nahovorilo dosť.
Vďaka mestským tlačovým médiám či orgánom, ktoré sa dlhoročne a pevne v malom meste už uchytili a našli svoju pravidelnú čitateľskú klientelu, si môžeme obnovovať pamäť a porovnávať čo malo byť, čo nie je a čo už nebude.
Nebude Aupark, o ktorom sa hovorilo takmer dve volebné obdobia, no chovateľ kôz či ich pastier už viac ako desaťročie zatiaľ mlčí; nebude v dohľadnej dobe ani tisíc pracovných miest o ktoré sa niekto pred desaťročím usiloval pritiahnúť ich do mesta v jeho predvolebnom programe; na sútoku riek Váhu a Revúcej nikto o pumpe Agip predtým vehementne nehovoril, no pumpa tam za štyri mesiace stála; asistenčné centrum v budove bývalej administratívy Mondi stále nie je (ministerka vnútra hovorí až o roku 2021 ); desaťárový oplotený pozemok pri zastávke MHD a City Markete pod oknami ľudí Za dráhou 1 bude zívať prázdnotou už štvrtý rok. Osud krytej plavárne je stále v nedohľadne už viac ako 1060 dní po tom, čo sa na konci roku 2016 dohodlo, hovorilo a rozhodlo, no na Lazinách sa do zeme zatiaľ nezakoplo.
Spoločníky a Ružomberské hlasy sú dobrými spoločníkmi a pomocníkmi. Zvádzajú zamyslieť sa aj nad konštatovaniami architektov a ich vízii o Ružomberku. V meste mnohých vyštudovaných architektov, ktorí v ňom a v iných mestách a obciach Slovenska zanechali svoje diela.
Pavol Fischer, ktorého príspevky (a v mojom poňatí takpovediac už úvodníky ) ktoré pravidelne čítam, mapujú dobu mesta v ktorom už spolu s ním dobrých viac ako šesťdesiat rokov žijeme. Odkrývajú jeho silnejšie a slabšie stránky, v minulosti nerealizované projekty ktoré mali nasledovať , či chybné urbanistické riešenia ,ku ktorým sa predošlé socialistické Mestské národné výbory a ružomberské národné podniky v desaťročiach niekdajších prosperujúcich výrobných konjukcií odhodlali .
V jeho vetách profesionála nájdete riešenia a odporučenia a praktické návrhy, ktoré si vyžaduje dnešná moderná spoločnosť tak, aby táto na území mesta prosperovala a občanovi zaisťovala pokojný život.
Zalistovaním do Spoločníka napríklad zo 16.septembra 2005 sa Pavol Fischer venuje okoliu vojenskej nemocnice ktorej hrozí v najbližšej dobe dopravný kolaps. Dnes po 14 rokoch a akýchsi znovu zmenách trasovania dopravy opäť aktuálna téma.( a konečne že po rokoch už nie s prímestskými autobusmi )
Pavol Fischer na str.3 v rubrike Spoločnosti Spoločníka píše : „Nevidím žiaden dôvod, prečo by mal mať prímestský autobus trasu vytýčenú cez Poľnú ulicu a zastavoval napr. pri ZŠ Zarevúca, keď na stanicu alebo ku SCP je to niekoľko minút chôdze. Áut tu bude stále viac aj napriek stúpajúcej cene pohonných hmôt a predpokladám, že je to len otázka krátkej doby, keď sa tieto časti mesta stanú neprejazdnými a budú sa tu vytvárať zápchy“. Ďalej hovorí o možnosti prepojenia Plaviska s Rovňou vystavaním nového mosta cez Revúcu a o ďalších prepojeniach. Jeho konštatovanie o stavbe mostu cez Revúcu sa za primátora Slašťana realizovalo.
Existuje značné množstvo rozumných navrhovaných kľúčových riešení o ktoré sa P. Fischer vo svojich príspevkoch adresovaným čitateľom Spoločníka zasadzoval. ( Navzdory tomu, že v mimoriadnom vydaní Ružomberského hlasu z 29.11. 2002 mu bolo vytýkané ,že predčasne začal jeho poslaneckú kampaň, názory o nekoncepčnosti rozvoja mesta a i to, že sa zúčastnil len jedného z 38. zasadaní komisie výstavby).
Z pohľadu smerovania mesta by som po 12-tich rokoch odporúčal čitateľovi prečítať si článok Michala Domenika z Ružomberského hlasu zo 17. februára 2007, kde Pavol Fischer odpovedá na štyri otázky. Ide o rozhovor s hosťom redakcie v rámci rubriky Na kávičku v redakcii … titulovaný ako „LÁME SA CHLIEB. ZASPÍME DOBU?“
Ružomberku chýbajú vízie a dlhodobé rozvojové plány, časová následnosť jednotlivých krokov. Chýba mu sebadôvera a viera v možnosť zmeny k lepšiemu. Zato mu nechýba závisť, zloba, ohováranie, intrigánstvo a neochota prijať iný názor. To je časť odpovedi P. Fischera na jednu z otázok redaktora.
Po týchto vetách ako keby sme znovu po rokoch skutočne stupili do tej istej rieky , do vôd o ktorých hovoril súčasný ružomberský primátor na začiatku tohtoročného leta v jednom videu natočenom vo veľkej zasadačke Mestského úradu.
Sú aj vety kde architekt Fischer hovorí –„ Nikto mi nevysvetlí, prečo jedine v Ružomberku takmer nevyrastajú nové továrne, byty, plavárne, alebo iné spoločensko-kultúrne zariadenia“.
Perla termálnych areálov Bešeňová (ako o nej píše P. Fischer v roku 2007 mysliac na budúcnosť )bola jedným bývalým primátorom mesta predstavovaná relaxom pre obyvateľov nášho okresu za polovičnú cenu. Netrvalo to dlho a už dve desaťročia to nie je pravdou. V poslednom plodnom desaťročí táto perla termálnych parkov skutočne rozkvitla aj cenove. Dnešná bešeňovská dvoj- či trojhodinovka s deťmi bez rôznych svetových „Top-wellnessov“, prídavných luxusov s toboganmi (a to im nič nekúpite ) je skôr pre dobre zazobaných domácich a cudzích zahraničných snobov. A aj dnešná polovičná cena či Lipšicových „trikrát a dosť „ z roku 2010 by raz za rok stačila, aby to skutočne bolo dosť, a nenačrela tým menej majetnejším tu na Liptove a obzvlášť dôchodcom hlboko do peňaženky.
Ďalšie pokračovanie – …“Treba nechať odborné veci riešiť odborníkom, keď ich nemáme pozvime cudzích. Pozrite aké nedozierne škody spôsobili mestu predchodcovia dnešných budovateľov svetlých zajtrajškov postavením sídlisk Baničné a Klačno. Ktože mohol vymyslieť 12 poschodové domy v lese? Iste si v týchto miestach viete predstaviť útulné domčeky so záhradami otočenými ku krásnym horám. Naopak rozbúrané a šeredné Sólo, extenzívna zástavba v priestore Lazín, a nelogické výrobno- skladové areály medzi Rovňou a Baničným sú tie miesta, kde treba stavať masívne mestské štruktúry.“
Po starších tlačových príspevkoch Pavla Fischera zostáva len na čitateľovi ako ich príjme on, (ak ich predtým nečítal) ako si on sám po rokoch jeho fyzickej a duševnej existencie spočíta svoje má dať a dal v tomto meste. Aký je obraz dnešného mesta a sveta videného v ňom pred pätnástimi rokmi. Ten môže byť odrazom iných neočakávaných skutočností ktoré sa v ňom odohrali, skutočností, čo mesto v ich konaní a ďalšom vývoji nemohlo predvídať .
Ďalšie príspevky ku ktorým sa Pavol Fischer chystá budú v nasledujúcich novembrových číslach Spoločníka ešte zaujímavejšie. Konečne sa začne hovoriť o konšpiráciách, premrhaných financiách, skutočných tuneloch a zlodejstvách. A verejnosť by mala byť informovaná o rozvojových zámeroch a o tom, kto sabotuje a úmyselne brzdí rozvoj Ružomberka.
