Anton Péteri – S darom sa prebúdzam
Nechaj ma odísť
no nie odchádzať dlho,
len kým tvoje ego
priškrteným hlasom
zabúši ozvenou
a hlas sa ti zmestí
do našich štyroch stien.
Nechaj ma odísť,
no nie priďaleko,
kde by som nepočul
tvoj trúchlivý plač,
veď kto ťa utíši,
kto namiesto mňa
vráti tvojmu hlasu
starý známy tón?
Nie, ja neodídem,
nenechaj ma odísť
ani len na chvíľu.
Je aj väčšia sila,
než akú máš ty.
Trpíš. Trpím. Trpíme.
V hustnúcich intervaloch.
