Tehran Times to vyzradil, keď Amerike a Britom pripomenul rok 1953

Takéto čítanie zo zahraničnej tlače sa na mejnstrímovom Slovensku veľmi nenosí, no keď to medzi Izraelom a Iránom minulý mesiac zahrmelo a v piatok 13. júna prehovorili rakety a drony na diaľku, potom to iránsky denník Tehran Times, teraz ad hoc, „nevinným“ Američanom zrátal.

Prvé júlové číslo na fotografii s Netanjahuom a Trumpom s dobráckymi pohľadmi oboch prezidentov malo iránskemu čitateľovi pripomenúť dolármi naplnený kufor z roku 1953 prevtelený do iluzórnych tašiek roku 2025. Redaktori tohto denníka sa v zásade za svoje príspevky menom a priezviskom nepodpisujú, keď v medzinárodne politických udalostiach kritizujú imperialistický západ a v súčasnosti najmä sionistický Izrael dokonávajúci svoje dielo v Gaze. Ostatne menovaný nepriateľ na život a na smrť ich v druhé júnové piatkové ráno (na  teheránsku džumu) nepríjemne prekvapil.

Aj keď text nepriznáva, že iránsky jadrový program izraelský a neskôr i americký agresor  úplne zničil, je v jeho záverečnom podnadpise celkom zaujímavý.

Did it before, but can´t do it again

Robili to aj predtým, mysliac na starú americkú a britskú garnitúru z roku 1953, keď Kermit Roosevelt agent CIA a vnuk bývalého amerického prezidenta Theodora Rooselvelta prišiel do Iránu s kufrom obsahujúcim milióny dolárov, určených na destabilizáciu Mosaddekovej vlády, ktorá znárodnila iránsky ropný priemysel.

Cieľom štedrej dolárovej meny malo byť podplácanie vysokých úradníkov, šítskeho duchovenstva, podporu  demonštrantom pre možný iránsky puč proti Mosaddekovi.  V čase, keď sa do popredia dostávala osobnosť iránskeho šacha Rezu Pahlávího (spolu s jeho manželkou navštívil Československo v roku 1977, bol v Bratislave a v Prahe, kde mu vtedajší prezident  ČSSR Gustáv Husák udelil vyznamenanie Bieleho leva), Irán zatočil aj s predsedom vlády Muhammadom  Mosaddekom. Uväznil ho, časť väzby strávil v domácom väzení.

V nedávnej minulosti z iného súdka

Akosi v pomyslení na americké dolárové väzby a rodinných príslušníkov či potomkov prezidentov (ale o tom už Tehran Times nepíše) neostáva bokom ani syn minulého prezidenta USA Joea Bidena, Hunter.  Právnik a investičný poradca, člen správnej rady Burisma Holding obchodujúcej so zemným plynom. Päť rokov do roku 2019 pôsobil na Ukrajine, neslávne známy s daňovými únikmi a rôznymi podvodmi, o ktorých vedeli aj Ukrajinci sa dostal do rúk amerických federálnych vyšetrovateľov aj pre ilegálnu držbu zbrane. Nakoniec Huntera Bidena oslobodil jeho otec prezident Joe a zbavil ho všetkých prehreškov.

Viktorii Nulland, bývalej námestníčke ministerstva zahraničných vecí USA sa venovalo v kadejakých médiách (a aj v iránskom TT na tému zotročovania a zlého zaobchádzania s domorodým Indiánmi) podstatne viac miesta. Bola pravdovravná, v niektorých tlačových portáloch či na iných sociálnych sieťach dostala prezývku spoluarchitektka Majdanu. Niekde potvrdila, že Západ diktoval Zelenskému, aby odmietol mierovú dohodu s Ruskom.

Priznala aj existenciu tajných cudzích biolaboratórií na území Ukrajiny. Nullandová po kyjevskom Majdane 2014 povedala, že za 20 rokov dala Amerika Ukrajine na jej rozvoj  demokracie  5 miliárd dolárov.  A či to bolo veľa a či málo a načo, a kde americké doláre išli, posúďte sami.

Foto − Marián Mydlo

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.