Telo nenašli, ale jeho odkaz áno. V Liptovskom múzeu uviedli predpremiéru filmu Hlinka

Dokument ružomberskej dvojice Matúš Demko a Jakub Krška odvysiela aj Dvojka RTVS. Použili v ňom doteraz nezverejnené archívne zábery, ktoré putovali cez Taliansko či Kanadu.


Liptovské múzeum, piatok podvečer. Miestnosť oproti hlavnému vchodu zapĺňajú prichádzajúci. Väčšina stoličiek už má svojho dočasného majiteľa, čochvíľa dokladajú ďalšie. Centrom pozornosti tento raz však nie sú exponáty, ale plátno uprostred. Vyníma sa na ňom úsporný názov – Hlinka.

Ružomberskí filmári Matúš Demko a Jakub Krška uviedli predpremiéru svojho najnovšieho dokumentu.

Nemali telo, hľadali dušu

Keď sa stretnú dve okrúhle výročia – 100 rokov od vzniku Československa a 80 rokov od smrti černovského rodáka Andreja Hlinku – môže to vyústiť až do dokumentárneho filmu. Hlinka vznikol v koprodukcii RTVS a ružomberskej filmovej spoločnosti MOOVI.

„Keď RTVS vyhlásila súbeh námetov, ako tvorca, ktorý točí dokumenty, pozná Hlinku a pochádza z regiónu, ktorý Hlinka tak zásadne ovplyvnil, bolo jasné, že sa musím prihlásiť,“ dôvodí režisér Matúš Demko, ktorý sa podpísal aj pod scenár. Kamery a strihu sa chopili Jakub Krška a Šimon Klačko, hudbu skomponoval Ján Zborovjan.

Pri vymenúvaní „profesií“ Andreja Hlinku sotva stačia prsty jednej ruky. Kňaz, politik, publicista, prekladateľ či národovedec. Film sa mohol uberať viacerými smermi. Tvorcovia sa zamerali na jeho samotný život.

„Osobnosť Andreja Hlinku, jeho politické aktivity, ale neskôr aj zneužitie jeho mena po smrti sú veľmi rozsiahle témy. My sme si povedali, že natočíme film o tom, ako Hlinka žil, a to čo najautentickejšie. Aký bol človek, kňaz,“ približuje Demko obsahovú náplň dokumentu, na ktorom technicky pracovali až do dňa predpremiéry.

Vyše 60-minútový film zachytáva napríklad černovskú masakru, pri ktorej žandári strieľali do davu veriacich, Hlinkove nezhody s biskupom, pozbavenie jeho farského a neskôr aj kňazského úradu, uväznenie, počas ktorého prekladal Starý zákon či politické presvedčenie vyjadrené metaforou „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozdeliť“.

Zaujímavými pasážami dokumentu bolo tiež pátranie po Hlinkovom tele. Telesné pozostatky kňaza odniesli vo februári 1945 z ružomberského mauzólea pred Červenou armádou, dodnes však nevedno kam. „Keď nemáme telo, hľadajme dušu – aký je duchovný odkaz Andreja Hlinku?“ sa tak stalo pomyselným leitmotívom filmu.

Televíznu premiéru bude mať v utorok 30. októbra Dvojka v hlavnom vysielacom čase o 20:10.

S pamätníčkou na pive a chrumkách

Vyskladať mozaiku Hlinkovho života pomáhalo tvorcom 21 respondentov. Filmári s nimi natočili dovedna 27 hodín rozhovorov. O svoj pohľad na osobnosť Hlinkovho formátu sa podelili historici, kňazi aj laici.

Hlinkova osoba bola predmetom mnohých hodnotení a vzbudzuje protichodné názory. Ako sa ich podarilo autorom vybalansovať? „Film sa mi páčil, vynikajúci. Oceňujem pestrú paletu názorov historikov. Je skvelé, že tiež našli ľudí, ktorí boli priamymi svedkami Hlinovho života,“ delí sa o pocity z dokumentu docent Jaroslav Nemeš z katedry histórie na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity.

Práve výpovede posledných žijúcich pamätníkov boli vzácne. Demko v tejto súvislosti hovorí o dobrom načasovaní filmu. Ak by vznikol neskôr, niektorí pamätníci by sa ho už nedožili.

„S kolegami sme sa takmer náhodne dostali k pani Oľge Fólegovej z Liptovského Hrádku, ktorá ako malé dievča recitovalo Hlinkovi básničku pri nejakej príležitosti. Celý život si ju pamätala. Po natáčaní sme šli s ňou na pivo a chrumky. Medzičasom už zomrela,“ spomína na jeden z najsilnejších momentov natáčania Demko.

Zábery zo šopy

Ešte pred premietaním lákali tvorcovia na doteraz nezverejnené originálne obrazové materiály. Ukázalo sa, že „precestovali“ viac než niektorí ľudia.

Archívne zábery patria Stanislavovi Surovému. Starší pán objavil tieto filmové pásy u seba na šope. Keď zistil, že sú v zlom stave, upravil ich, postrihal a neskôr aj digitalizoval. Autorom dal právo na použitie.

„Pán emigroval do Švajčiarska. A tie filmové pásy putovali za ním cez Rím až do Toronta. V Kanade si ich napokon vyzdvihol a vzal do Švajčiarska,“ približuje osud záberov režisér.

Matúš Demko a Jakub Krška sú už overená filmárska dvojka. Spolupracovať začali v roku 2011 pri tvorbe dokumentu o protikomunistickom odboji – 22 hláv, v ktorom sa mladí ľudia postavili režimu. O výstavbe univerzitnej knižnice natočili dokument 869 dní. Pred rokom mal premiéru film Pán rektor o bývalom rektorovi Katolíckej univerzity Tadeuszovi Zasȩpovi.

Ilustračná fotografia – z predpremiéry dokumentu Hlinka, zdroj – Martin Buzna 

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.