Tak ako dnes, aj v minulosti bolo s Ružomberkom spojených viacero výtvarných umelcov, ktorí zanechali v dejinách umenia výraznú stopu. Najznámejším bol bezpochyby Ľudovít Fulla, jeho meno a výtvarné dodnes poznáme väčšina Slovákov.
Boli však aj takí, o ktorých sa veľa nevie, no ich výtvarné dielo je pre formovanie umenie dôležité a životný príbeh je neraz nesmierne zaujímavý.
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa v rodine chudobného ružomberského mäsiara Františka Jančeka narodil syn, taktiež František. Nedostatok finančných prostriedkov mu znemožnil lepšie umelecké štúdia. Avšak nahrádzal to výraznejším zanietením pre umenie. Podľa svojich možností sa od chlapčenských rokov venoval predovšetkým rezbárstvu, čo sa v jeho rodine nestretlo s výraznejším pochopením a podporou. V rodisku, kde ho ovplyvnili práce sochára Alexandra Belopotockého, vychodil tamojšie piaristické gymnázium a už na tejto škole učitelia odpozorovali jeho umelecké nadanie. Po skončení gymnázia sa mladý František stal učňom v otcovom mäsiarstve. Avšak spriatelil sa s rovesníkom Jozefom Hanulom a spoločne s ním začal pracovať na oprave kostola v Spišskej Kapitule a vytvoril tu aj súsošie Krista s Pannou Máriou a Jánom. Podľa Hanulových spomienok Jančeka dokonca sám spišský biskup poveril, aby podľa fotografie vytvoril jeho bustu. Po tejto skúsenosti Janček so svojim strýkom odišiel do Pešťbudína, kde istý čas aj študoval, avšak bez akejkoľvek finančnej podpory.
V Budapešti sa mohol naplno prejaviť jeho sochársky talent, aj keď mu to neprinieslo slávu ani peniaze. Najskôr sa zamestnal v kamenárskej dielni istého Voglera, následne si našiel zamestnanie v podniku Feszlera, ktorého sochárska dielňa mala mnoho objednávok. Janček tak pracoval na sochách, ktoré dodnes zdobia nielen verejný priestor bývalého uhorského hlavného mesta, ale aj tamojšie chrámy. Podľa Janka Alexyho Janček vymodeloval aj sochu Krista určenú pre Budínsky hrad a spolupracoval aj so slovenským architektom Milanom Michalom Harmincom.
Vo svojom rodisku, v Ružomberku, vytvoril oltárny obraz pre, dnes už neexistujúcu, kaplnku na Poľnej ulici, ďalej pre kaplnky v časti Kľačno, v Černovej, v Ľubochni, ale aj v Spišskom Podhradí a v Novom Smokovci, kde vytvoril súsošie Sv. Trojice. František Janček vytvoril i niekoľko návrhov na náhrobky, z ktorých sa zachoval napríklad návrh na náhrobný kríž pre jeho matku Annu Jančekovú.
František Janček zomrel ako 38-ročný na tuberkulózu vo svojom rodisku, kam sa na začiatku 20. storočia vrátil z Budapešti.
Od Jančeka bol o generáciu mladší Milan Florián a majú v mnohých oblastiach podobný životný príbeh. Aj Milan Florián absolvoval stredoškolské štúdia v rodisku, kde si jeho umelecký talent všimol tamojší učiteľ kreslenia Alojz Fellegi. Práve ten ho ovplyvnil, aby sa vydal na umeleckú dráhu. Ako spomína sám umelec, odvtedy sa v jeho živote stalo hlavnou túžbou hľadať krásu a možnosti jej vyjadrenia. No podľa maliarových spomienok ho okrem Fellegiho podporil aj Andrej Hlinka.
Univerzitné štúdia absolvoval Milan Florián, podobne ako Janček i mnoho iných Liptákov, v Budapešti. Tu, ale podľa vlastných spomienok, pre nedôslednosť nenastúpil na umelecký smer, ale na pedagogický, študoval za profesora kreslenia. Aj tak dúfal, že bude mať dostatok času na vlastnú umeleckú tvorbu. A skutočne aj mal, vytvoril desiatky umeleckých diel, ktoré sú dnes nielen v súkromných zbierkach, ale aj v správe viacerých galérií a múzeí Slovenska.
Po štúdiu v Budapešti získal miesto profesora kreslenia na juhu Uhorska v regióne Bačky, dnes rumunské mestečko Sânnicolau Mare, vtedy Nagyszentmiklós. V roku 1911 sa vrátil na územie dnešného Slovenska, do Levoče. V Bazilike Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore, ktorá v tom období prechádzala rekonštrukciou, vytvoril niekoľko malieb.
Milan Florián sa ako umelec spojil aj s rodným krajom. Ako sám na začiatku 20. storočia spomína: „Rád som chodil maľovať do Vlkolínca pri Ružomberku. Typická dedina na svahu vrchu Sidorova. Záprahy, kone, voly tam nemajú. Jačmeň, ovos vynášajú ženy na chrbtoch. Ale ľud je veselý, úprimný.“ Každodenné zvyklosti obyvateľov malej dedinky pri Floriánovom rodisku sa stali námetmi pre jeho obrazy.
Len o štyri roky bol od Milana Floriána mladší Ján Burian, ktorý sa stal významným, no v rodisku dosť neznámym architektom. Jeho predkovia pochádzali zo starej zemianskej rodiny, otec pôsobil v Ružomberku ako lekár.
Základné vzdelanie nadobudol v židovskej škole, následne na evanjelickej a napokon na tamojšom katolíckom piaristickom gymnáziu. Aj Burianove umelecké nadanie podporoval vyššie spomenutý Alojz Fellegi. Burian sa úo stredoškolských štúdiách dostal do Budapešti s cieľom vyštudovať umelecký smer a stať sa maliarom. Avšak pre problémy s očami nastúpil na tamojšiu Technickú univerzitu a získal titul architekta. Prax získal v Prahe v architektonickej firme Strnad a Vaníček, následne v kancelárii u architekta Gočára.
Okrem navrhovania nových budov sa mladý architekt stále venoval aj kresleniu. Od roku 1912 pripravoval karikatúry pre ružomberské satirické Veselé noviny, ktorý vydával jeho švagor Ján Párička. Ten padol v prvých mesiacoch na fronte prvej svetovej vojny a Burian sa začal starať o jeho vydavateľský podnik.
Už počas univerzitných čias sa Ján Burian angažoval v národnom hnutí, a tak ako mladý a nadaný umelec pri stretnutí so staršími národovcami pripravoval ich portréty. Takto sa mu podarilo nakresliť Jozefa Gregora Tajovského či Svetozára Hurbana-Vajanského. Ako architekt sa k výraznejším zákazkám dostal až po roku 1918. Vo svojom rodisku naprojektoval niektoré budovy, napríklad dom iného národovca Jána Jančeka s výrazným kruhovým arkierom, ďalej budovu Sokolovne, ale aj nový evanjelický kostol s jednoduchou sieňovou dispozíciou v duchu moderny. V tomto prípade prepracoval návrh od iného významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Evanjelický kostol naprojektoval aj pre oravskú dedinu Párnica. Jeho diela sú aj v Bratislave, kde navrhol niekoľko školských a administratívnych budov. Jednou z najvýznamnejších stavieb je budova vtedy štátnej ľudovej školy situovanej na rohu ulíc Palisády a Škarniclová.
Ako vidieť s dejinami Ružomberka je spojených viacero umelecky nadaných osobností a ich dielo nás aj dnes obklopuje a častokrát o tom ani nevieme.
Titulná fotografia: Obraz zachytávajúci vnútro kostola sv. Jakuba v Levoči od Milana Floriána. Zdroj:webumenia.sk
