Výraz „ zápecnícky“ použil kedysi herec a politik Milan Kňažko v časoch, keď na Slovensku vládol mečiarizmus, aby vzápätí orálne pripojil k nemu prívlastok polozločinecká organizácia. A ktosi z pamätníkov pridal i mečiarizmus- lexizmus.
Pamätné zostali aj Húskove „inteligenčné mohutnosti“ ktoré mali patriť vtedajšiemu predsedovi vlády , ako i „smerov fic“ v rýchlej konverzácii bývalého poslanca HZDS Cabaja, v jednej poludňajšej nedeľnej TV politickej debate. Všetko to v čase, keď HZDS už bolo jednou nohou pod čiarou ponoru.
Súčasný SMER s vodcom strany Ficom a jednotkou na volebnej kandidátke Pellegrínim (413 555 hlasov v parlamentných voľbách 2020) je vysoko nad čiarou ponoru, ako výstrahou pre volebný systém a jeho model , ktorý Slovensko prijalo. S takýmto počtom hlasov možno nakŕmiť i päť pytľov kandidátov slabších politických zoskupení a poraziť ich na hlavu. A tak pre niekoho len päť sa stalo nedotyčným , pre druhého povinných sedem percent hlasov zlomilo krk i Tímu zlomu.
Plakať nad prehrami s rozliatym nočným džúsom na dlážkach volebných komisií a hovoriť o hlasoch, ktoré vraj v takmer 800 tisícovom počte vyleteli hore komínom je dnes neskoro . Rovnako sa dožadovať nejakej tisícky volebných lístkov, ktoré mali doraziť, aby strana vytiahla hlavu ponad čiaru ponoru, kutrať a paberkovať v zakrúžkovaných preferenčných hlasoch.
Zrazu niektorí čelní predstavitelia svojich strán a hnutí, ktorí sa už dva týždne pred voľbami videli v parlamentných laviciach, idú skladať svoje účty , rozsýpať si popol na svoju hlavu, očisťovať sa, a odchádzať. Ani nie po týždni vyhlasovať nové voľby a snemy, hrdinsky so sklonenou hlavou ju pokladať na klát pod tupú sekeru svojho straníckeho kata , dať sa vymieňať kto ich nahradí v ich vedúcich postoch , kde urobili chybu, či niečo nedomysleli . A ako to oni hovoria prijať i politickú zodpovednosť.
Niektorým tým súdnejším už došlo na vedomie, že súčasný volebný model parlamentných volieb na Slovensku je prekonaný . Ten tridsaťročný zápecnícky model jedného volebného obvodu s nasáčkovanou viac ako 20-tkou politických strán v malom štáte ako je Slovensko, by mal odísť na smetisko dejín. Nehovoril to len Šeliga v ružomberskej synagoge, Beblavý v Koloseu ale aj Sýkora v Poprade , že ľudia by si mali voliť osobnosti a tých ľudí ktorých poznajú. Reč obyčajného Slováka volá čoraz viac pre budúce voľby s minimálne tromi volebný obvodmi. Na to však treba nájsť matovičovský dostatok odvahy ( anketová 11-stka ) a rozbiť zápecnícky železobetónový monolit slovenskej partokracie.
Slovensko už nepotrebuje obnosené a obkukané tváre poslancov. Potrebuje nových profesionálov ktorí ho obrodia duchovne a hospodárky a prinesú do neho novú politickú kultúru. Babka z Novej Sedlice v cípe stretávania sa hraníc dvoch cudzích štátov by nemala voliť nejakého kandidujúceho poslanca z Bratislavy, ktorého by mala svojim hlasom zabetónovať v slovenskom parlamente. Zaujíma ju to, kto konečne opraví ten rozpadávajúci sa most, ktorý je v dedine na spadnutie, lebo nechce obchádzať desiatky kilometrov. Ani nečaká na 460 eur, ktoré jej tri týždne pred voľbami chcú prisúdiť páni poslanci ako trinásty dôchodok na konci roka ,ktorý jej sľubovali pred niekoľkými rokmi. Ako dobrá hospodárka by ich radšej prijala raz za mesiac po tridsaťosem.
Nie je všetko len o politike, hlasoch a korytách pre tých, ktorí sa v NR SR sa už zápecnícky dve desaťročia zasedeli. Poprelietávali zo strán do strán, aby potom v dôležitých hlasovaniach nehlasovali , dali sa podpísať inými ich spolusediacimi, že v parlamente boli a usilovne pracovali.
Po rokoch a povedzme si o štyri, sa už hádam nájdu spoločné poslanecké hlasy pre viac volebných obvodov ktoré Slovensku patria, ( a keď už zemepisne západ, stred ,východ a či kraje ktoré tu existujú ). A tí takzvaní lúzri čiže po slovensky porazení čo prehrali , by mali zalistovať v pamäti. Niekedy i „prečo sme neprešli“ zostáva preto(m), že slušnosť a úcta k iným sa v občianskom a politickom „vokabulári“ (aby sme ako Slováci boli lingvisticky múdrejší a modernejší ) vytratila. Nakoniec nemožno nepripomenúť i posledné februárové parlamentné show, ktoré šiesti dospelí (?) poslanci NR SR predviedli pred kancľom so štátnym znakom. A snáď sa aj sami cez noc v parlamente vymkli a zablokovali si prísun hlasov čo im chýbali na postup do parlamentu . A v konečnom dôsledku i na noblesnejšiu oslavu ich euforického zlomu v nejakom bratislavskom top-pube.
V tomto(m) je to tak , ako Dankova „cigánočka zo Sasky“, Paškovo „vyhraj voľby a môžeš všetko „, či Ficov a Tomášov „poloblázon Matovič „ s urazenou dvojkou Smeru, čo nezabúda po straníckej linke blahoželať ženám na MDŽ , keď na druhej strane barikády posiela cez TV- mikrofón do éteru a k žene – jeho prezidentke štátu jedovaté a výsmešné oslovenie… „ excelencia z pezinskej skládky“….
Stačí si pozrieť film o posledných 30-tich rokov slovenského parlamentarizmu, (ak taký existuje) hospodárskych úspechov či neúspechov novej republiky, tej republiky, kde jurisdikcia zlyhala naposledy na celej čiare, kde štát a jeho posledné vlády obhospodarovali a tolerovali dlhoročné mafie, zavlečenie občana do cudziny, neskôr falošné zmenky, sprenevery eurofondov, nástenkové tendre, emisie , daňové podvody a kde na niekoľkomesačný pretras sa dostala i vražda novinára. Aj taký obraz krajiny možno postaviť pred začiatky zostavovania novej vlády, ktorá sa ujme kormidla po 1. marci 2020, vlády, ktorá chce so všetkým negatívnym čo tu po roku 1993 zostalo skoncovať.
Ako by dopadli výsledky volieb ak by sa 150 poslancov a poslankýň NR SR malo v nej umiestniť podľa počtu získaných hlasov. (2695 kandidátov v 24. pol. hnutiach a stranách – bez Strany pravice so 41 kandidátmi ktorá sa vzdala)
1.OĽANO – 36 poslancov – 24 % , 2. SMER – 16 (10,66 %) , 3. PS/SPOLU – 14 (9,33 %), 4-5 SLOBODA a SOLIDARITA – MAĎARSKÁ KOMUNITNÁ SPOLUPATRIČNOSŤ -12 (8 %), 6-7-8 KDH – ZA ĽUDÍ – SME RODINA – 9 (6%), 9. SNS – 8 (5,33 %) , 10- 11. – Kotlebovci -ĽSNS – DOBRÁ VOĽBA -7 (4,66 % ) 12-13. – MOST-HÍD – VLASŤ po 5 poslancoch (3,34 %) , 14. –SOCIALISTI – a 1 poslanec Eduard Chmelár (0,66%) s 9738 hlasmi.
Prierezove cez počty získaných hlasov by prvé miesto obsadil Igor Matovič (498 740 hlasov ), herec J. Pročko so 74 866 hlasmi na 17. mieste, súboj kandidátskych 150-tok Mazurek vs. Benčík by sa skončil výsledkom 11:1 (65 981: 6 492). V parlamente by sedel i D. Bárdoš s MKS (39 423 hlasov), Drucker (DV 57 469 ), Danko (SNS 52211), Hlina (KDH 34 042), Š. a F. Kuffovci (ĽSNS 20 080 a 10 559 hlasov), Harabín (Vlasť so 61 618 hlasmi obsadzujúcimi prvé čísla po dvadsiatke), Bugár (Most –Híd 29 059), Čaučík, Richter, Mihál, Csáky, Podmanický, Turčanová, Tittel, Sýkora (DV – 16 547), Ružomberčan I. Čombor (Vlasť 13 776) a tí v poslednej štrnástej a päťnástej desiatke oscilujúcej v okolí nazbieraných 5-tich tisícov hlasov Kresák a Becík (DV 5433 a 5056).
Lenže takáto matematika postupnosti čísiel a volebný zákon posúvajúci poslancov na základe počtu získaných hlasov do parlamentu neexistuje. Najprv strana a v nej čísla. A tak niekomu kto má i o desaťtisíce hlasov viac, než ten posledný s tromi tisícmi, to nakoniec nestačí. Jozef Valocký zo SMERu prešiel do parlamentu s 511 hlasmi!!
A tento skostnatelý a prísny stranícky volebný systém jedného volebného obvodu stále na Slovensku zápecnícky pretrváva. Ako rád by si niekto vybral svojich kandidátov z viacerých politických zoskupení či hnutí . Nemôže. Zabetónovaná partokracia , mu zatiaľ káže voliť a vyberať si mená a priezviská len z jedného listu zoznamu kandidátov. A to je v malom a rozhádanom štáte na škodu. Dokedy ešte?
