Kým z verejnosti zaznievajú otázky, ako je možné, že v lokalite, kde chodia ľudia na prechádzky prišlo k takému výrubu, lesníci majú na svojej strane zákon.
Viacero nespokojných reakcií sme zaznamenali po výrube v Čutkovskej doline. Kúsok nad studničkou – zvanou Pod Klucmanovou – kde sa od jari do jesene stretávajú Ružomberčania pri piknikoch, opekačkách a prechádzkach, je dnes zreteľný výrub z hory.
Medzi nespokojnými sa ozvali aj rybári. Na sociálnej sieti, konte Ružomberského magazínu, napísal Miroslav Zontág, hospodár Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu: „Okrem výrubu v Čutkove došlo k poškodeniu potoka a uložených ikier pstruhov.”
Lokalita patrí Mestským lesom Ružomberok, ktoré priznávajú, že tu zatiaľ vyťažili 500 kubíkov z plánovaných tisíc.
Môže za to PSOL
„Spomínanú ťažbu, ktorá je vykonávaná formou maloplošného clonného rubu, nám ukladá Program starostlivosti o lesy, ktorý je pre nás záväzný a pre tieto lokality je platný od roku 2011 do roku 2020. Aj vzhľadom na rekreačnú úlohu doliny sme tento zásah stále odkladali. Vzhľadom na blížiaci sa koniec platnosti programu sme však už k nemu museli prikročiť a realizovať ho. Uprednostnili sme zimné obdobie, aby sme čo najmenej rušili pohyb občanov v doline a spôsobili čo najmenšie škody na pôdnom kryte,“ vysvetľuje dôvody výrubu riaditeľ mestskej organizácie Mestské lesy Ružomberok Milan Šlávka.
Spomínaný Program starostlivosti o les (PSOL) je podľa Šlávku nástrojom štátu na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Schvaľujú ho orgány štátnej správy, pripomienky dávajú aj ochranári.
„Zjednodušene povedané PSOL nám presne predpisuje, v ktorom poraste máme vykonať zásah – ťažbový alebo pestovný. Dodržiavanie prísne kontrolované,“ odpovedal Milan Šlávka na otázku, prečo miestom výrubu bola práve obyvateľmi obľúbená Čutkovská dolina.
Tentoraz rúbali zväčša zdravé stromy, aj keď aj tu sa podľa Mestských Lesov uprednostňovali tie, ktoré boli poškodené, napadnuté hnilobou alebo bránili v raste mladším stromom. Lesníci však upozorňujú, že nemôžu rúbať len hnilé, či lykožrútom napadnuté stromy.
„Všetci chcú mať predsa krovy, drevenice, parkety či nábytok zo zdravého dreva. Podstatou je, že porasty z ktorých takéto drevo pochádza musia byť obnovované a musí byť v nich zaručené trvalo udržateľné hospodárenie,“ argumentuje Šlávka.
Pribudnú buky
Lesy v Čutkove sú hospodárske, a teda nie sú vo zvýšenom ochrannom pásme. Práve tento typ porastov sa snažia Mestské lesy zmeniť. Z ihličnatých by mali postupne vzniknúť zmiešané lesy, kde pribudnú najmä buky. Šlávka na to upozornil aj v nedávnom rozhovore pre Ružomberským magazín.
„Tak, ako rešpektujeme princíp bezzásahovosti, v porastoch obhospodarovaných človekom je potrebné rešpektovať kolobeh života. V nasledujúcich rokoch tu dôjde postupne a priebežne k určitým ťažobným zásahom. Vznikne to nový les s podstatným zastúpením listnatých drevín, na čo si Ružomberčania budú musieť zvyknúť.“
Už počas jari a leta plánujú lesníci upraviť pôdu po ťažbe a ohádzať haluzinu. Zákon im káže do dvoch rokov rúbaniská zalesniť.
„V tomto prípade to však určite urýchlime,“ uzavrel tému Milan Šlávka.
Aj tento článok si prečítate v najnovšom vydaní Ružomberského magazínu číslo 2/2019. V predaji je od štvrtka, 21. februára.
