Tematicky zdobené vajíčka a dekorácie, výrobky z dreva, pletenie korbáčov či pečenie slaných oblátok boli súčasťou podujatia Veľkonočné zvyky a tradície.
Liptovské múzeum združilo remeselníkov z domova aj okolia, ktorí prezentovali a predávali svoje výrobky. Kým pri jednom stanovišti sa návštevníci mohli pokochať precízne spracovanými predmetmi z dreva, o pár metrov ďalej boli naaranžované ikebany a kytice či vajíčka zdobené mnohorakými technikami. Zatiaľ čo tieto umelecké výtvory slúžili na výzdobu domácností, k dispozícii boli aj výrobky určené na konzumáciu. Perníky rôznych tvarov skončili v taškách viacerých odchádzajúcich.
Akcia okrem vystavenia diel pevne spätých s nadchádzajúcimi sviatkami pozostávala z ďalších častí. O jednu sa postaral Igor Littva, riaditeľ a choreograf Folklórneho súboru Liptov. Ujal sa slova a prítomným porozprával o veľkonočných a jarných zvykoch typických pre Liptov. Od rozprávania sa program presunul k vizuálnemu stvárneniu veľkonočných zvykov v podaní Detského folklórneho súboru Liptáčik.
Talent bez práce nestačí
Ľubica Drusková predvádzala paličkovanie. „Naučila som sa to v bývalom zväze žien. Robím to už dvadsať rokov,“ hovorí paličkárka, ktorá sa podieľa na zachovaní tradície a usporadúva kurzy, na ktorých učí tejto zručnosti ďalšie ženy a dievčatá. Registruje opätovný záujem o túto činnosť, najbližšie tak bude organizovať kurz v Lúčkach.
Vykonávanie remeselnej práce môže na desiatky rokov vyčísliť aj Pavol Lofaj. Rezbárčine sa venuje už tridsať rokov. Predpoklady na prácu s drevom mal v rodine, jeho starý otec pracoval ako stolár, vtedy malý Pavol sa učil popri ňom. Upozorňuje však, že talent je potrebné zveľaďovať. „Človek môže mať určité predispozície alebo gény, ale musí ich rozvíjať, inak zaniknú,“ hovorí Lofaj, ktorý vytvára ľudové aj moderné námety.
Umelecké cítenie zdedili aj jeho dve dcéry. Jedna spieva, druhá sa činí vo výtvarnej oblasti. Na rozdiel od otca smeruje svoje výtvarné nadanie na papier, kreslí a maľuje.
Tradičné remeslo, moderné inšpirácie
O svoje diela sa podelili aj tí, ktorí sa ich výrobe venujú vo voľnom čase. „Od malička inklinujem k vyšívaniu. Po čase prestali mať výšivky takú hodnotu, nastal útlm, teraz to však opäť vzbudzuje záujem,“ hovorí Jana Moravčíková, ktorá prišla aj so svojou mladšou dcérou.
Najskôr vyšívala folklórne košele, postupne začala experimentovať a dáva nový šat aj iným predmetom. Inšpiráciu pritom čerpá z internetových portálov. „Na Pintereste sú úžasné veci, každú som chcela skúsiť.“ Okrem tipov z virtuálnej sféry prispievajú k zdokonaleniu jej záľuby aj miestne kurzy. „Keď mám čas, chodím na kreatívne pondelky či do múzea pre seniorov, kde sa učíme rôzne techniky,“ hovorí Jana, ktorá spolu s dcérou vymyslela bábiky Murienky pre miestny súbor, ktorý sa vyhadzovaním Murieny tradične lúči so zimou.
„Čo zvalíš, poškodíš, platíš“
Medzi predmetmi sa nachádzali aj tie krehké. Mala to na mysli tiež učiteľka, ktorá prišla s celou triedou detí. „Čo zvalíš, poškodíš, platíš,“ padlo dôrazné upozornenie ešte pred vstupom do miestnosti.
Medzi návštevníkmi mali početné zastúpenie práve žiaci základných škôl, do múzea prišli v rámci exkurzie. Pomedzi remeselné výrobky sa tak pohybovalo množstvo školských aktoviek s potlačami animovaných postavičiek. Mnohí neostali len pri pozeraní a nákupoch, zapojili sa aj do tvorby. Mohli si vyskúšať zdobenie perníkov, veľký zástup čakal aj pri stanovišti s tkaním.
Ľudové remeslá prišli pozrieť aj iné vekové kategórie. Prichádzali jednotlivci i dvojice. Jednou z nich bola Lenka, ktorú na návštevu múzeu nahovorila kolegyňa. „Ešte sme nestihli popozerať všetko, ale už teraz môžem povedať, že sú tu krásne veci. Je to vydarená akcia,“ prezradila.
Akciu organizačne zastrešili Žilinský samosprávny kraj a Liptovské múzeum v Ružomberku.
