Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa zapojil do významného európskeho projektu CLIMAAX, vďaka ktorému získa presnejší obraz o rizikách spojených so zmenou klímy. V rámci podprojektu MAXICONZA bude počas nasledujúcich dvoch rokov analyzovať extrémne prejavy počasia – od prívalových dažďov až po vlny horúčav.
Analýza sa sústreďuje najmä na extrémne zrážky a ich dopad na cestovný ruch a cestnú infraštruktúru. Už prvé výpočty ukazujú, že intenzita zrážok v kraji môže narásť až o 23 %, zatiaľ čo ich frekvencia sa skráti z 10 na 6 rokov.
Druhým sledovaným javom sú vlny horúčav, najmä v mestách. Tie môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života, zdravie obyvateľov aj fungovanie služieb. Kľúčovým cieľom je identifikovať najzraniteľnejšie skupiny a oblasti, ktoré sa v budúcnosti môžu prehrievať najviac.
„Zapojením do projektu sme získali podporu 175-tisíc eur a zároveň prístup k jednotnej európskej metodike, ktorá sa už testuje v takmer 70 mestách a regiónoch po celej Európe. Teší nás, že sme medzi nimi,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.
Zásadné rozhodnutie pre budúcnosť kraja
V prvej fáze projektu sa aplikuje jednotná metodika vyvinutá v projekte CLIMAAX, ktorá využíva moderné satelitné snímky a historické údaje o počasí, vďaka čomu dokáže spätne analyzovať klimatické trendy a predvídať ich vývoj. V druhej fáze budú tieto údaje doplnené o lokálne a národné dáta – napríklad o zdravotnom stave lesov, pôdnom pokryve, stave ciest a mostov, či opakovanom výskyte mimoriadnych udalostí.
Aktuálne sa v rámci projektu na pôde úradu ŽSK stretli experti z rôznych vedných odborov, aby kraju pomohli vybrať také dáta, ktoré najlepšie pomôžu spresniť predpovedanie rizík. „Na to, aby sme vedeli určiť, kde nás v budúcnosti extrémy najviac zasiahnu, potrebujeme veľmi presné dáta o krajine. S odborníkmi analyzujeme zosuvové pásma, zastavanosť, lesnatosť aj infraštruktúru. Každý údaj zvyšuje presnosť výsledkov,“ ozrejmila Dana Gavalierová z odboru regionálneho rozvoja ŽSK.
Výsledky analýzy budú základom pre novú adaptačnú stratégiu kraja, ktorú bude možné využiť pri plánovaní projektov, investícií a rozvoja územia. Takýto dokument bude zároveň nevyhnutný pre čerpanie eurofondov v budúcom programovom období.
„Nechceme, aby adaptačná stratégia bola len formálnym papierom do šuflíka. Pracujeme na tom, aby sa z nej stal reálny nástroj, o ktorý sa budeme môcť oprieť pri každom zásadnom rozhodnutí pre budúcnosť nášho kraja,“ dodala Jurinová.
Ilustračné foto – Pexels.com
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
