Veľký piatok, ktorého názov sa podľa nového znenia Rímskeho misála zmenil pre katolíkov na Piatok utrpenia Pána, je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú v piatok krížové cesty. Tie sa uskutočňujú ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista aj v mnohých kostoloch.
V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.
Významný sviatok pre katolíkov aj evanjelikov
Popoludňajšie obrady Piatka utrpenia Pána (Veľkého piatka) pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.
Za veľmi významný sviatok považujú piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.
Krížová cesta v Liptovských Sliačoch
Typickým podujatím na Veľký piatok je v rímskokatolíckej cirkvi krížová cesta. Uskutočnili sa aj vo viacerých obciach dolného Liptova. V Liptovských Sliačoch sa konali dokonca dve.
Vo farnosti sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch sa v tento deň usporiadali dve naraz – v Skálí vo Vyšnom Sliači a v Strednom Sliači smerom od kostola na Ulicu Do Pažíť. Viedol ju tamojší správca farnosti Jaroslav Chovanec. Katolícki veriaci kráčali v sprievode za krížom smerom od kostola do dediny.
Zdroj: autorka a teraz.sk
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
