Obrovské „landy“ kde vo veľkom nakupujete s retajlovými cenami a v iných im podobným čo sa im hovorí obchodné reťazce, vám vždy vypľujú akýsi „bill“ či dlhšiu papierovú pásku, ktorej ale v komoditnom hárku čo ste nakúpili, nemusíte vždy rozumieť.
Upravená slečna za pokladňou tiež nemusí vedieť a okamžite v mysli zabrať napríklad na potravinovú položku Donut ak sa jej na to opýtate čo to je, aj keď ste kedysi škrtli o angličtinu a mali v slovníku akýsi doughnut. A že by to bola nejaká potravina čo sa sem doviezla z Austrálie, USA či z Anglicka? Aha, veď je to predsa obyčajná trochu počokoládovaná šiška, ktorú ste zobrali a vložili kdesi v sektore chlieb a pečivo do obyčajného slovenského papierového vrecka.
Keďže slovenská a kdesi blízko na Slovensku vyrobená „Made in Slovakia“, čoby kameňom do Kauflandu dohodil – šiška tiež na päť, aby sa šetrilo papierom či aj koláč sa zmenili na päťhláskový donut ( už ako skrátená forma doughnut-u ), potom sa na hárku objavia ďalšie „komodity“ s čiarovým kódom. Kompjuter ich zhltne a vyrobí ďalšie názvy položiek ktoré ste nakúpili.
Ešteže zostali na papierovej páske spišské párky dlhodobo odolávajúce poangličteniu , šťuka porcie, a dokonca aj rasca , kdesi videná už aj ako Caraway s príslušnou hmotnosťou v gramoch. Ale čo je to „Carpath. fan pol. 45g „ či 7Days BR ces. 80g“, keď môže byť aj 7Dní. Fanúšik či ventilátor, na tom už nezáleží, hlavne, že si to doma vyberiete z tašky a dozviete sa čo ste skutočne kúpili.
Nuž čo, musíme si na slovenské názvy tovarov už odvykať a zvykať na shopping commodity abbreviations. Nič zvláštne sa nedeje, keď aj iní od ktorých sa to práve neočakávalo už dávnejšie porobili vetné členy a bežné výrazy slovenského jazyka poangličťovaniu a amerikanizácii. Rovnako tak s poslušnosťou oddaného vazala s ohnutou chrbticou ich postupne začali nasledovať aj obchodné reťazce. Aj keď zatiaľ zrejme inou formou z istých technických príčin za ktoré nemôžu. A nebolo by od veci, keby aj viac slovenských výrobkov s pomenovaním v materinskom jazyku, prechádzalo čiarovým kódom elektronických pokladní.
Ktovie, možno raz aj pán Pavol Konštiak prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu a tiež aj ako honorárny konzul Filipín, bojujúci za obchodné reťazce, keď im hrozia pokuty či rôzne iné nepríjemnosti s plastovými obalmi, zabojuje aj za slovenskejšie účty z pokladní slovenských obchodov a cudzích obchodných reťazcov.
To len preto, aby sme sa nestali nakupujúcimi lúzrami s nadupanými mobilnými apkami a raz aj nakupujúci pod hlavičkou s papierovým účtom „Skutočne lacné !“ transformovaného na Really cheap !
