Budú si ružomberskí sudcovia obliekať talár v Liptovskom Mikuláši?

Rezort spravodlivosti na čele s ministerkou Máriou Kolíkovou chce efektívnejšiu justíciu. Docieliť to má špecializácia sudcov na jednu z piatich hlavných súdnych agend.

Tak, ako v medicíne pôsobia špecialisti kardiológ, traumatológ, gynekológ či očný lekár, by na rovnakom princípe mali fungovať aj sudcovia. Plánovaná súdna reforma počíta s piatimi skupinami sudcov – civilnými, obchodnými, trestnými, rodinnými a správnymi, teda takými, ktorí by riešili výlučne spory s orgánmi verejnej správy.

Rezort si od tejto zmeny sľubuje kvalitnejšie a rýchlejšie konania, vyššiu transparentnosť aj dôveru občanov v slovenskú justíciu. Aby zároveň zachovali náhodný výber v prideľovaní prípadov, stanovili si počet sudcov pre vybrané právne odvetvie. Na každú agendu minimálne troch.

Na Slovensku by túto podmienku spĺňalo iba 11 okresných súdov. Zvyšné sa rezort rozhodol zlúčiť do väčších obvodov tak, aby naplnili potrebné počty. Nevyhnutne tak došlo k prekresleniu súdnej mapy, ktorá sa existenčne dotkla aj ružomberského okresného súdu.

Nový Liptovský obvod

Materiál novej súdnej mapy bol predložený sudcom aj verejnosti vlani v novembri. Odvtedy sa v Ružomberku spustila diskusia aj boj o zachovanie tunajšieho súdu.

V návrhu sa hovorí o vytvorení nového Liptovského súdneho obvodu, ktorý zlúčil ružomberský aj mikulášsky okresný súd. Ani jeden totiž nedosahoval žiadaný počet špecializovaných senátov. Otázne už len bolo, kde bude súd sídliť. Pomyselný rozstrel nastal medzi Ružomberkom a Mikulášom.

Návrh súdnej mapy nakreslil pre ružomberský súd viaceré scenáre. V jednom z nich zíva budova ružomberského súdu prázdnotou. V ďalšom je aspoň časť z nej obývaná trestným oddelením, ostatní sudcovia či zamestnanci súdu už sídlia v Liptovskom Mikuláši.

V návrhu sa hovorí, že centrum súdu má byť v Liptovskom Mikuláši. Zároveň sa v ňom však uvádza, že v Ružomberku by malo ostať aspoň detašované pracovisko pre trestných sudcov. A to práve pre blízkosť väznice.

,,Najvhodnejším miestom na zriadenie trestného súdu v Liptovskom súdnom obvode je mesto Ružomberok, keďže sa tam nachádza ústav na výkon trestu odňatia slobody,“ uvádza sa v materiáli návrhu reformy súdnej mapy.

Kým si tak Ružomberčania mohli vydýchnuť, že v meste bude sídliť aspoň trestný súd, v návrhu zákona, ktorý je práve v pripomienkovom konaní, sa s trestným pracoviskom v Ružomberku nepočíta. Stále to však nie je definitívna podoba zákona. Ministerka spravodlivosti môže zohľadniť pripomienky, ktoré požadujú, aby tu zostalo aspoň detašované pracovisko.

Prečo mal Liptovský Mikuláš navrch?

Aktuálnemu návrhu súdnej mapy predchádzal niekoľkoročný proces. Vyplýva z odporúčaní Komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) pri Rade Európy. Odporúčanie sa uvádza v správe k stavu súdnictva na Slovensku z roku 2018.

Následne na Slovensku vznikli pracovné skupiny, ktoré mali odporúčanú špecializáciu sudcov ako aj reformu mapy pretaviť do konkrétnych návrhov a riešení. Práve skupiny navrhli aj kritériá, podľa ktorých sa tvorili jednotlivé súdne obvody a vyberali aj centrá. Poďme sa teda pozrieť na to, prečo má ako centrum Liptovského obvodu figurovať Liptovský Mikulaš.

,,Pri odporúčaní centra obvodu sa zohľadňovali tieto kritériá: dostupnosť súdu, hierarchický stupeň sídla (mesta), hospodárska funkcia sídla, počet obyvateľov a dochádzka obyvateľov za prácou,“ špecifikuje rezort v už spomínanom materiáli.

Čo sa týka dostupnosti, nie sú podľa autorov materiálu medzi mestami veľké rozdiely. Obe považujú za dôležitý dopravný bod nadregionálneho významu. Dokonca konštatujú, že v Ružomberku existuje viac priamych spojov v smere na sever a juh. Avšak o niečo dostupnejší je Liptovský Mikuláš.

Pri definovaní centier obvodu zvažovali aj priemernú časovú a kilometrovú vzdialenosť všetkých obyvateľov nového obvodu z centra svojej obce do budovy skúmaných súdov. Práve v tomto mal Liptovský Mikuláš o niečo náskok. Pri výbere centra sa pozerali aj na veľkosť miest, teda počet bývajúcich a za prácou dochádzajúcich obyvateľov.

„V Liptovskom Mikuláši žije väčší počet obyvateľov a denne do neho za prácou dochádza viac obyvateľov, ako do mesta Ružomberok. Mesto Liptovský Mikuláš možno preto považovať za centrum obvodu. V jeho prospech vypovedajú aj výsledky analýz hierarchického stupňa ako aj to, že ide o viacfunkčné mesto,“ uvádza sa v materiáli.

Za zachovanie súdu bojujú viacerí

Sudcovia, ktorí pôsobia na ružomberskom súde, nesúhlasia s jeho zánikom. Ministerke Márii Kolíkovej poslali list so žiadosťou o prehodnotenie tohto rozhodnutia.

V ňom argumentujú, že obe mestá sú hierarchicky rovnocenné. V prospech Ružomberka je podľa nich dôležité umiestnenie väznice, ktorá je priamo podzemným traktom prepojená s budovou okresného súdu, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených na úkony v budove súdu.

„Ide o jedinečný justičný komplex tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo. Budovy sú stavebne a technicky prepojené. Budovy boli postavené ešte v čase prvej československej republiky,“ poukazujú na význam budovy ružomberskí sudcovia s tým, že Ružomberok je historicky predurčený na výkon súdnictva.

Argumentujú aj prítomnosťou vojenskej nemocnice, viacerých detských domovov a reedukačných centier, ktorých činnosť je niekedy spätá so súdom. ,,Stanovenie Liptovského Mikuláša za centrum nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa a hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002, o aktuálnosti ktorej vzhľadom na jej vek možno mať dôvodné pochybnosti,“ uvádzajú v liste ďalšiu výhradu.

Dokument, ktorý sudcovia spomínajú, je výskum s názvom Hierarchizácia sídelného systému na Slovensku. Ten naozaj rezortu poslúžil ako podklad, no použil ho len ako doplnkový parameter.

Ružomberskí sudcovia tiež poukázali na svoju výkonnosť a efektívnosť. Podľa štatistík analytického centra ministerstva spravodlivosti patrí Okresný súd v Ružomberku medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania.

Za zachovanie ružomberského súdu sa vyslovujú aj vedenie mesta, prednosta okresného úradu v Ružomberku, riaditeľ ružomberského úradu práce, rektor Katolíckej univerzity či okresný prokurátor.

„Primátor vo veci zachovania okresného súdu jednal aj s predsedom parlamentu a pri tejto príležitosti sa krátko neplánovane stretol aj s pani ministerkou spravodlivosti. Bolo mu prisľúbené stretnutie,“ priblížil hovorca mesta Viktor Mydlo vyvinuté aktivity radnice o zachovanie ružomberského súdu.

Zánik Okresného súdu v Ružomberku už hrozil. Na prelome rokov 2003/2004 rušili malé súdy, medzi nimi mal byť aj ten v Ružomberku. Napokon ostal zachovaný.

Momentálne má nová reforma súdnej mapy otvorený koniec. Predbežne sa ráta s centrom v Liptovskom Mikuláši. Zároveň nie je isté, či v Ružomberku bude trvalé detašované pracovisko trestného súdu tak, ako to pôvodne aj bolo v návrhu reformy.

Teraz ešte nevieme, či naisto Ružomberok príde aj o trestné pracovisko, vyhliadku do budúcnosti však stále má. Už v priebehu leta by sa novozriadených obvodov totiž mali ujať aj ich noví predsedovia, ktorí prejdu výberovým konaním. Ich úlohou bude vypracovať rozvrh práce, rozdeliť sudcov do špecializácií a nastaviť fungovanie obvodu. Zároveň platí, že aj zanikajúce súdy budú fungovať minimálne do leta 2022 ako pracoviská mimo sídla.

„Tie pracoviská chcem k júlu 2022 ponechať a v priebehu ďalších rokov budeme vyhodnocovať či ich existencia má alebo nemá zmysel. Či už z hľadiska dostupnosti, napríklad, aby tam mali ľudia pojednávania alebo aj z hľadiska justičného personálu. V tomto momente naozaj netreba mať žiadnu obavu, že by niekto prišiel o pozíciu. Garancia zachovania tu je a budúcnosť ukáže, či sa existencia pracoviska osvedčí,“ povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v rozhovore pre denník SME.

Stručná história ružomberského súdu:

Prvý záznam o zasadaní stoličného súdu v Ružomberku pochádza z roku 1675. Konal sa v Kaštieli sv. Žofie. Od roku 1876 sídlila v kaštieli kráľovská sedria, teda dnešný krajský súd. Do roku 1918 zabezpečovala právomoci pre celý Liptov a Oravu.

V roku 1924 vznikli snahy o premiestnenia sídla sedrie do Martina, hovorilo sa však aj o Liptovskom Mikuláši či Žiline. Zástupcovia mesta napokon navštívili ministra so žiadosťou o postavenie novej budovy pre sedriu. Architektonický projekt komplexu súdnej budovy, štátneho zastupiteľstva a väznice vyhotovil pražský architekt Bedřich Bendelmayer v roku 1929, s výstavbou sa začalo v roku 1930, budova bola dokončená v roku 1932.

Ružomberský súd sa zrušil v roku 1961, keď mesto stratilo postavenie okresného mesta. Súčasný Okresný súd v Ružomberku bol opätovne zriadený v roku 1997. Je súčasťou komplexu budov, v ktorých v súčasnosti sídlia aj Okresné riaditeľstvo policajného zboru či Ústav na výkon trestu odňatia slobody. Prvé úvahy o zrušení ružomberského súdu vznikli na prelome rokov 2003/2004.

Práve vtedy bolo cieľom súdnej reformy zrušenie malých súdov. Zmena sa mala dotknúť aj toho ružomberského. Po odborných diskusiách, vyhodnotení stavu na súde, ostal Okresný súd Ružomberok zachovaný, nakoľko sa preukázalo jeho opodstatnenie. Dejiny ružomberského súdu však môže opäť prepísať reforma súdnej mapy, ktorá bola predstavená koncom roka 2020.

Titulná fotografia: Budova Okresného súdu v Ružomberku. Autor: Jaroslav Moravčík 

Autorky textu: Nikola Marhefková, Anna Zábojníková

Článok bol publikovaný v marcovom čísle RK Magazínu. V nasledujúcom rozhovore s predsedníčkou ružomberského okresného súdu Jankou Majerčíkovou sa dozviete, že na to, aby v Ružomberku ostal súd, stačil jeden sudca.