Na to, aby ostal v Ružomberku súd, chýba jeden sudca

O pripravovanej reforme súdnej mapy sme sa rozprávali s predsedníčkou Okresného súdu v Ružomberku s Jankou Majerčíkovou.

Od roku 2012 ste predsedníčkou Okresného súdu v Ružomberku. S touto funkciou sú späté aj isté pravidlá, ktoré sa týkajú kontaktu s ľuďmi alebo aj vyjadrení na sociálnych sieťach.

Predseda súdu, ale aj sudca sa musí vo svojom súkromnom živote zdržiavať komentárov, ktoré by mohli narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Z pozície predsedníčky súdu môžem poskytovať informácie,
ktoré sa týkajú činnosti súdu. Môžem poskytnúť stanovisko aj v prípade šírenia informácie, ktorá môže negatívne zasiahnuť činnosť súdu a sudcov.

Tak sa aj nedávno stalo, keď ste reagovali na slová mestského poslanca. Ten vo svojej satirickej relácii spomínal väzby mesta na ružomberský súd. Prvýkrát ste takto verejne reagovali prostredníctvom listu a svoje stanovisko odkomunikovali aj prostredníctvom mestského Facebooku?

Áno, bolo to prvýkrát.

Čo konkrétne bolo dôvodom?

Bola som upozornená na zverejnené video na sociálnej sieti, v ktorom sa uvádza aj spojenie primátora so súdom, čo považujem za silné slová na adresu súdu. Poslanec naznačil prepojenie, musela som zasiahnuť. Bol to oficiálne úradný list, ktorý som poslala pánovi poslancovi s upozornením, ako sme to vnímali my sudcovia a bol zaslaný aj primátorovi, keďže sa to týkalo aj jeho. Takýto obranný postoj som
bola povinná zaujať. Ľudia ma potom oslovovali, či mi to neprekáža, že sa spájame s mestom.Preto bolo potrebné zareagovať. Dovtedy som ale nezaznamenala žiadne negatívne reakcie či útoky na súd, takže v minulosti nikdy ani nebol dôvod takto reagovať.

Takže nie je pravda, čo tvrdí poslanec vo videu?

Nie, určite nie. Absolútne to vylučujem, a preto sa nás to dotklo. Neviem si ani predstaviť, akým spôsobom by primátor alebo ktokoľvek iný mohol ovplyvňovať súd pri svojej rozhodovacej činnosti.

Prejdime k aktuálnej téme. Na stole je momentálne súdna mapa, kde sa ráta so zriadeným sídla v Liptovskom Mikuláši s tým, že v Ružomberku by malo vzniknúť detašované pracovisko trestného súdu.

Mnoho Ružomberčanov považuje detašované pracovisko za stopercentne dané. Vyplýva to len z materiálu súdnej mapy. Keď sme si ho prečítali, mysleli sme si, že v takejto podobe sa dostane aj do znenia zákona, ktorý je od začiatku marca v štádiu vyhodnocovania pripomienok. Keď si však pozriete zákon, nikde nie je ani zmienka o tom, že by sídlo trestného súdu malo byť v Ružomberku. Obsahuje len zákonné ustanovenie, podľa ktorého môže minister spravodlivosti zriadiť na prechodnú dobu najneskôr do vytvorenia podmienok na výkon súdnictva v sídle okresného súdu pracovisko trestného súdu. Nemáme istotu, že sídlo trestného súdu aj nakoniec bude v Ružomberku.

Sudkyňa Janka Majerčíková v pojednávacej miestnosti. (Foto: Jaroslav Moravčík)

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ale argumentuje tým, že je na novom predsedovi, ako si pracoviská vosvojom obvode zorganizuje. Navyše, ak sa pracovisko počas prechodného obdobia osvedčí, môže ostať natrvalo. 

Po poslednej videokonferencii s pani ministerkou neviem, či máme nejakú nádej. Pani ministerka sa diplomaticky vyjadrila, že sa oboznámi so všetkými pripomienkami, a že ešte všetko prehodnotí. V aktuálnom návrhu zákona uvádza prechodné pracoviská, kým sa nedobuduje mikulášsky súd. To môže trvať rok, dva, maximálne tri. Keď sa dobuduje, všetkých nás tam presťahujú. A táto budova tým pádom ostane prázdna. Áno, je v budúcnosti možnosť vytvorenia aj trvalého pracoviska, ale vždy to bude na vôli predsedu nového súdneho obvodu a najmä ministra spravodlivosti, do ktorého kompetencie bude podľa pripravovanej novely zákona o súdoch patriť aj vytváranie a zrušovanie pracovísk. Aj keď, je pravda, že nám veľmi môže pomôcť prítomnosť väznice–ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorá môže zavážiť pre zriadenie trestného pracoviska. Dva súdy na Liptove nebudú, to jednoznačne pani ministerka vy-
lúčila. Môže byť len jeden a už je iba otázka kde. Či v Liptovskom Mikuláši alebo v Ružomberku.

Čo bolo obsahom videokonferencie?

Týkala sa všetkých súdov v Žilinskom kraji. Pani ministerka vysvetľovala, prečo chce zväčšovať súdne obvody, argumentovala špecializáciou a ešte poukazovala na stav budov. Uznala, že v Ru-
žomberku je budova reprezentatívnejšia, historická. Ale Mikulášania majú jednu výhodu a tou je väčšia budova. Ja som zase argumentovala tým, že jedna z komplexu budov, kde sídli polícia, je vo vlastníctve mesta. To prisľúbilo, že v prípade, že sa ministerka rozhodne pre Ružomberok, vie nám poskytnúť budovu aj pre potreby kolegov z Liptovského Mikuláša.

Definitívne teda ešte nie je rozhodnuté, kde bude súd sídliť?

Ešte nie. Nepovedala, či v Ružomberku či v Liptovskom Mikuláši. Výsledok sa vraj dozvieme v blízkej dobe.

Nepovedala približne kedy?

Nepovedala.

Budú si ružomberskí sudcovia obliekať talár v Liptovskom Mikuláši?

Spomínali ste videokonferenciu, ale toto nie je jediná snaha, odkedy je súdna mapa
na stole. Čo všetko ste vykonali, odkedy sa dalo verejnosti vedieť, že takáto možnosť môže vzniknúť?

O pracovnom materiáli s názvom súdna mapa sme sa dozvedeli 9. novembra. Bol nám zaslaný mailom. Vedeli sme, že sa niečo bude diať, lebo už aj v minulosti sa avizovalo, že malé súdy by mali zaniknúť, ale nikde neboli konkrétne kritériá určené pre zánik súdu, takže je pravda, ako sa sudcovia teraz bránia aj v médiách, že súdna mapa nebola konzultovaná so sudcami alebo so samosprávou. O niekoľko dní som písala pani ministerke list, aby ostal zachovaný súčasný stav.

Dostali ste odpoveď?

Až v januári. Máme predložiť pripomienky, ktoré bude vyhodnocovať. Zároveň zdôraznila, že trvá na svojom rozhodnutí o určení sídla v Liptovskom Mikuláši. Keďže sa o súdnej mape dozvedeli aj iní predstavitelia v meste, riaditeľ úradu práce, poslanci, primátor, prednosta okresného úradu, mali sme stretnutia, rozprávali sme sa o troch variantoch. Či bojovať za to, aby sa stiahol materiál, a bol zacho-
vaný súčasný stav, teda oba súdy. Čo sme uznali, že nám nebude vyhovené. Potom prišiel druhý
variant, aby bol Ružomberok sídlom liptovského súdu. A tretí variant, ak to nebudeme my, tak aby sa aspoň dostalo do zákona, že budeme robiť trestnú agendu. Prebehlo niekoľko stretnutí s vedením mesta, okresným prokurátorom, zástupcami Združenia miest a obcí či s bývalým primátorom Jurajom Čechom. Ten nám poskytol informácie, ako boj o zachovanie súdu prebiehal v rokoch 2003– 2004, kedy bola identická situácia ako teraz.

Ale napokon ružomberský súd hrozbu zániku ustál. Ako sa to vtedy podarilo?

Argumentačne. Navštívili nás poslanci z parlamentu, obzerali budovu, pýtali sa nás na štatistiku , rozhodli, že je súd je v Ružomberku potrebný. Veľké úsilie však aj v tom období vynaložilo vtedajšie vedenie mesta a okresného súdu, bez ich aktívneho prístupu by sa to určite nepodarilo presadiť.

Záber z pojednávacej miestnosti. (Foto: Jaroslav Moravčík)

Ministerstvo tvrdí, že diskusia o reforme súdnej mapy prebieha už od roku 2017 a boli do nej zapojení aj sudcovia z malých, stredných aj veľkých súdov.

My sme nevedeli, ktorí sudcovia. Odtajnili sa až vo februári, keď na základe infozákona požiadala kolegyňa z Bratislavy ministerstvo o oznámenie členov pracovných skupín aj materiál, ktorý bol pri-
jatý. Pracovné skupiny nazvali Súdna mapa a Špecializácia, ale ich závery sú všeobecné a nikde nie je napísané, že sa budú zlučovať malé súdy. V záveroch sa stále uvádza, že je potrebné brať do úvahy
veľkosť nápadu, teda koľko vecí na súd príde mesačne, ročne, počet obyvateľov, demografická ukazovatele, prítomnosť ústavu na výkon odňatia slobody, a mnoho ďalších faktorov.

V poslednom aktualizovanom materiáli sa však uvádza, že centrá novovytvorených obvodov boli vybrané na základe štyroch kritérií. Boli to dostupnosť, počet obyvateľov, hospodárska funkcia a hierarchický stupeň. Vo všetkých mal navrch práve Liptovský Mikuláš.

Ministerka si vybrala práve tieto štyri kritéria, ale pracovná skupina v záverečnom dokumente ich navrhla viacero, ktoré mali byť brané do úvahy. A to aj nápad aj spôsob vybavovania vecí, teda
výkonnosť a efektívnosť súdov. Podľa štatistických údajov, čo sa týka počtu nápadov na jedného
sudcu, sme v prvej 15 z 54 súdov. A z hľadiska rýchlosti konania sme v prvej päťke.

Ministerka hovorí, že cieľom reformy je efektívnejšia justícia. Nie je pravda, že potrebujeme kvalitnejšie súdnictvo? Je tento stav vyhovujúci?

Nikto z nás nespochybňuje, že justíciu treba zreformovať. Každý si uvedomuje, že to, čo sa rozpráva a píše o justícii, nie je dobré. Súdy sú zlé, pomalé, korupčné, ale aký nájsť spôsob na zlepšenie mena justícii? Ministerka vraví, že reformou zväčšením obvodov sa odstránia korupčné väzby. Zrýchli sa kvalita a efektivita. Uvediem vymyslený príklad. Ak je sudca korupčný v Ružomberku, bude mať tendenciu byť korupčný aj na veľkom súde. Vždy je to o ľuďoch. Prípady korupčného správania sudcu sú
práve na väčších súdoch, kde je väčšia anonymita, na menších súdoch sa anonymita stiera, každý vie o každom. Nás je tu osem, vieme o sebe všetko, poznáme svoju rozhodovaciu činnosť. Ak by niekto rozhodoval v rozpore so zákonom, pod akýmkoľvek vplyvom, nebudeme kryť niekoho, kto koná v rozpore so sľubom sudcu.

Budova ružomberského súdu. (Foto: Jaroslav Moravčík)

Pri zmene súdnej mapy sa zdôrazňuje, že hlavným cieľom je práve špecializácia sudcov na jedno právne odvetvie, ktorým sa má zabezpečiť kvalitnejšie a rýchlejšie konanie. Pretrhnutie korupčných väzieb má byť iba bonusom.

Toto chápeme. Na druhej strane si myslíme, že príliš úzka špecializácia nevplýva dobre na sudcu. V novom obvode nás bude 20 sudcov, nový predseda rozhodne, že traja sudcovia budú robiť trestnú agendu. Ak náhodou tretí trestný sudca vypadne, predseda bude musieť vybrať niekoho z civilných sudcov, ktorí riešia inú agendu. Povie nám napríklad, že máme štyri mesiace, aby sme sa zaučili na trestnú agendu. A čo môžeme urobiť? Nič. Vziať literatúru a učiť sa trestné právo.

Čo teda hovoríte na špecializáciu, je to dobrý nápad? 

Zhodneme sa aj s kolegami, že je to dobré, ale my už špecializovaní
sme. Na našom súde pôsobí osem sudcov. Z nich sú dvaja trestní, dvaja sú špecializovaní na agendu
maloletých detí, ostatní štyria sa venujeme civilným prípadom, ale každý z nás sa podieľa aj rozhodovaním v agende maloletých detí, vieme sa v prípade výpadku sudcu (napríklad materská do-
volenka, stáž na súde vyššieho stupňa) kvalifikovane zastúpiť. Jeden z civilných sudcov sa môže bez akýchkoľvek problémov reprofilovať na rodinného sudcu.

To by teda znamenalo, že k požadovanému počtu špecializovaných sudcov vám chýba iba jeden trestný sudca?

Áno. V trestnom odvetví nám chýba posledný tretí sudca, keďže pani ministerka navrhuje, aby sa výber sudcu v každej agende, teda trestnej , občianskoprávnej, rodinnoprávnej, realizoval minimálne z troch sudcov, čo pri počte sudcov 8 nevieme zabezpečiť.

Viete, ktorej agende by ste sa venovali v novom Liptovskom súdnom obvode?

Vôbec netuším. Ministerka chce, aby sa vymenili aj pozície na miestach predsedov súdov. Pracuje s dvomi variantmi. Prvým je, že so zánikom ružomberského okresného súdu zanikne aj moja funkcia, ale funkcia predsedníčky v Liptovskom Mikuláši ostane. A ja sa zo zákona stanem podpredsedom nástupníckeho súdu. Druhým je, že zanikne zo zákona aj funkcia predsedníčky súdu v Liptovskom Mikuláši, nakoľko sa bude meniť, zväčšovať obvod súdu, a vypíše nové výberové konanie na predsedu nového súdu, ktorý vznikne zlúčením dvoch súdov. A k tejto možnosti sa asi aj bude prikláňať. Nový predseda bude rozhodovať, akým spôsobom bude prideľovať jednotlivé agendy. Mal by zohľadňovať to, čomu sa sudca venoval. Ja som sa venovala civilným prípadom, asi by som v nich mala pokračovať.

Máte záujem uchádzať sa o post predsedníčky?

Priznám sa, zatiaľ nad tým ani nerozmýšľam. Musím byť v prvom rade stotožnená s touto súdnou mapou.

Ale práve nový predseda bude mať aj dosah na konečné rozhodnutie, či v Ružomberku bude pracovisko trestného súdu a či v ňom aj natrvalo ostane.

Práve tento argument ma bude nútiť uvažovať, aby som nad tým porozmýšľala, pretože potom
budem môcť zo svojej pozície presadiť, aby tu ostal aspoň trestný sud. Chcela by som ho zachovať, aby sem možno potom neskôr prišlo aj iné oddelenie, napríklad také, ktoré sa bude týkať maloletých detí, aby táto agenda bola bližšie obyvateľom ružomberského okresu.

Článok bol publikovaný v marcovom čísle RK Magazínu.

Titulná fotografia: Predsedníčka Okresného súdu v Ružomberku Janka Majerčíková. Foto: Jaroslav Moravčík.

Autorky textu: Nikola Marhefková, Anna Zábojníková

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.