V súvislosti s protestami, petíciou a občianskou iniciatívou Za zdravý Ružomberok vyšli na povrch aj doteraz nemedializované fakty o vývoji úmrtnosti Ružomberčanov. Otvorila sa tým Pandorina skrinka alebo ide o falošný poplach?
Na úvod je potrebné povedať, že to, čo sa píše v tomto článku, nie je nič iné, ako výber zo štatistík a rôznych štúdií, ktoré sú verejne dostupné a zaoberajú sa témou zdravotného stavu a úmrtnosti. Napríklad aj Ružomberčanov.
Dostali sme sa k nim cez Štatistický úrad Slovenskej republiky, Regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo Národné centrum zdravotníckych informácii.
Sú to čísla, ktoré hovoria o tom, čo sa deje, ale nie o tom, kto je za to zodpovedný, do akej miery a prečo je to tak. Je dôležité si to uvedomiť.
Redakcia Ružomberského magazínu sa bude tejto téme venovať aj naďalej. Už sme položili a ešte aj položíme otázky lekárom, hygienikom, úradníkom, aby sa k uvedenému vyjadrili, dáta potvrdili alebo vyvrátili, ale hlavne, aby ich zdôvodnili a vysvetlili.
Trend úmrtnosti
U niektorých bez povšimnutia, u iných s hrôzou zarezonovali dáta, ktoré v januári zverejnili ľudia z občianskeho združenia Ochrana ovzdušia dolný Liptov. V otvorenom liste primátorovi a poslancom mestského zastupiteľstva, ktorý zverejnili aj na svojej webstránke, tvrdia, že trend úmrtnosti na vybrané choroby v meste Ružomberok má v niektorých prípadoch dramaticky stúpajúcu tendenciu.
Analyzovali pritom posledných dvadsať rokov. Od roku 1996 do roku 2017. Čísla z mesta porovnávali s okresom, krajom a Slovenskom, ale aj s mestom a okresom Liptovský Mikuláš.
Tak napríklad úmrtnosť na rakovinu vzrástla v meste za dvadsať rokov z 1,2 až 1,6 človeka na 2,6 až 3 ľudí na tisíc obyvateľov. Chorobnosť na rakovinu rástla aj v okrese (20 percent), kraji (15 percent), meste Liptovský Mikuláš (25 percent) či na celom Slovensku (20 percent). Nie však tak výrazne, ako v meste Ružomberok. Občianska iniciatíva uvádza po kompletnom prepočte 150 percentný priemerný nárast úmrtí za dvadsať rokov.
V liste aktivisti zverejnili aj zozbierané dáta za choroby obehovej sústavy. Tu vzrástla úmrtnosť v meste z 3,1 na 5,3 obyvateľa na tisíc Ružomberčanov. Za dvadsať rokov ide priemerne o 60 percentný nárast. Na Slovensku aj v okrese klesá, v kraji si drží vyrovnanú mieru, rastie však v Liptovskom Mikuláši – ale „len“ o 30 percent.
A ešte choroby dýchacej sústavy. V meste sa zvýšila úmrtnosť z viac ako 0,3 na takmer 0,7 človeka. V dvadsaťročnom súhrne priemerne o 90 percent. Rástol aj slovenský priemer, ale len o 20 percent. Krajský a mikulášsky stagnoval, okresný dokonca klesal.
Overenie dát
Aktivisti pracovali s číslami úmrtnosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad a delí ich podľa príčin úmrtia. K tomu bol potrebný už len jeden údaj – počet obyvateľov, aby bolo možné prerátať úmrtnosť na jednotlivé choroby na rovnakú jednotku – 1 000 obyvateľov mesta, okresu či kraja. Redakcia náhodne vybrala niektoré čísla použité v tabuľkách a prepočítala. Sedia.
Úlohu čísla prepočítať dostali aj lekári, ktorí sa stali členmi mestom zriadenej Komisie pre riešenie problematiky zápachu a prachu v meste Ružomberok – Jozef Domenik a Pavol Zákuťanský. Jozef Domenik je dlhoročným prednostom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Ústrednej vojenskej nemocnice. Tvrdí, že čísla aktivistov nie sú úplné.
„Údaje zdravotnej štatistiky by mali byť komplexné a vyvážené, nie tendenčné. Údaje autorov nie sú úplné a rovnako ani môj prepočet,“ uviedol pre Ružomberský magazín Jozef Domenik. Svoje prepočty zo Štatistického úradu zatiaľ zverejňovať nechce, nakoľko sa nimi v tomto období zaoberá spomenutá komisia.
Štúdia vplyvov na životné prostredie
V roku 2018 Ministerstvo životného prostredia SR realizovalo Štúdiu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s rozšírením výroby v súkromnej firme Galmm v Ružomberku.
„Najčastejšími príčinami ochorení a úmrtí sú nádorové ochorenia, ochorenia dýchacej sústavy a ochorenia obehovej sústavy, ktorých výskyt má v okrese Ružomberok podobne ako v rámci celej SR stúpajúcu tendenciu,“ píše v štúdii Iveta Drastichová z ministerstva životného prostredia.
V štúdii, ktorú Drastichová vypracovala a v ktorej taktiež čerpala údaje zo Štatistického úradu, je zreteľný nárast onkologických ochorení v Ružomberku za posledných 20 rokov. A hoci aktuálne čísla sú totožné s celoslovenským či mikulášskym priemerom, priemerný nárast za posledné dve desaťročia je najväčší práve v Ružomberku. Tak, ako to vo svojom otvorenom liste tvrdia aktivisti z iniciatívy Za zdravý Ružomberok.
„Postupný nárast vzniku nádorových ochorení však nemožno pripísať len znečistenému ovzdušiu, pretože medzi závažné príčiny vzniku a rozvoja týchto ochorení patria aj iné faktory, napríklad alkohol, fajčenie, výživové faktory, profesionálna expozícia karcinogénnym látkam atď.,“ uvádza v štúdii Drastichová. Dodáva tiež, že nárast pri rakovine je nielen slovenský, ale celosvetový trend.
Rovnaké dáta a rovnaký výsledok, ktorý potvrdzuje zverejnené výsledky iniciatívy Za zdravý Ružomberok, dosiahla Drastichová aj pri zomretých na ochorenia obehovej sústavy a ochorenia dýchacej sústavy, kde je zreteľný trend nárastu úmrtí v Ružomberku.
Jozef Domenik na margo štatistík zverejnených aktivistami tvrdí, že „Ružomberok nie je v žiadnom ukazovateli úmrtnosti alebo chorobnosti v extrémnej polohe. Ani najlepší, ani najhorší“.
A hoci trend nárastu úmrtnosti v meste je zreteľný, je potrebné povedať, že ružomberský okres naozaj nepatrí v prepočte na 100-tisíc obyvateľov k najhorším v štatistike úmrtnosti. Oproti celoslovenskému priemeru u nás síce zomrie ročne viac ľudí, ale v počte úmrtí je na tom 35 okresov a mestských častí horšie. Vyplýva to zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácii za rok 2017. Štatistiku za samotné mestá ale nezverejnili.
Častejšie podliehame respiračným ochoreniam
Štatistiky o zdraví či úmrtnosti obyvateľov sa dajú nájsť aj na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ). Najbližší sídli v Liptovskom Mikuláši a na starosti má oba liptovské okresy. Pri štatistike prenosných ochorení ako salmonela, dyzentéria, črevné infekcie, kiahne, svrab či besnota sú čísla oboch porovnávaných okresov približne rovnaké, ba dokonca mierne v neprospech Liptovského Mikuláša.
Ale pri akútnych respiračných ochoreniach, ktoré môžu vyústiť napríklad do chrípky či alergických problémov, a všeobecní lekári sa s nimi stýkajú denno-denne pri návštevách pacientov, je na tom ružomberský okres horšie. Za kalendárny rok 2018 bolo v našom okrese týždenne chorých priemerne takmer 1 400 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. V Mikuláši to bolo priemerne o 270 ľudí týždenne menej. Začiatok aktuálneho roka tieto štatistiky len potvrdzuje.
Zo zverejnených čísiel tiež vyplýva, že od roku 2004 do 2014 sa zvýšila dojčenská a novorodenecká úmrtnosť v okrese. Novorodenecká narástla z 1,65 mŕtveho dieťaťa na 7,5 na tisíc obyvateľov. Dojčenská vzrástla z 3,3 na 9,5 dieťaťa na stotisíc obyvateľov. V roku 2015 dojčenská úmrtnosť klesla na 7,25 na tisíc obyvateľov. V roku 2016 obe dosiahli ideálny, teda nulový stav.
Ružomberčania často ležia v nemocnici
Národné centrum zdravotníckych informácií uverejňuje každý rok Zdravotnícke ročenky. Popri množstve dát obsahujú aj údaje o počte hospitalizácií za jednotlivé okresy.
Ročenky uvádzajú počet hospitalizácii od roku 2010. V prepočte na tisíc obyvateľov na tom nebol náš okres práve najlepšie, ale spomedzi ostatných ani výrazne nevytŕčal. Prudko sa to zmenilo v roku 2012 a až do roku 2016 sa Ružomberok umiestňuje v top trojke okresov s najväčším počtom hospitalizácii pacientov (priemerne 300 na tisíc obyvateľov). Viac ľudí v nemocnici si poleží už len v Levoči a Bratislave.
|
Rok |
Počet hospitalizovaných ľudí z okresu Ružomberok | Miesto okresu RK v tabuľke hospitalizácii v rámci SR |
|
2010 |
246,4 |
12. miesto |
|
2011 |
243,4 |
9. miesto |
|
2012 |
275,4 |
3. miesto |
|
2013 |
306,9 |
2. miesto |
|
2014 |
301,7 |
3. miesto |
|
2015 |
306 |
3. miesto |
| 2016 | 301,6 |
2. miesto |
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, Ružomberský magazín.
Počet obyvateľov klesá aj preto, lebo vymierame
Prirodzený prírastok obyvateľstva sa za posledných 22 rokov postupne znižoval a z plusových čísiel sa v roku 2014 dostal do záporných. V nich sa drží doteraz. V roku 2017 bol prirodzený prírastok v meste Ružomberok mínus 16 osôb, pričom počet narodených bol 279 a zomretých 295 osôb. Vymieranie je badateľné aj v okrese, minimálne od roku 2012.
Je teda zrejmé, že za neustálym poklesom počtu obyvateľov mesta nie je len vysťahovalectvo – v záporných číslach nepretržite od roku 1998 – ale minimálne od roku 2014 aj vymieranie.
Genotoxicita u detí
Jedna z najstarších štúdií, ktorou sme sa v článku zaoberali, pochádza ešte z čias bývalého Československa. Aj na jej výsledky sa aktivisti odvolávajú.
V roku 1992 realizovali v Ústave klinickej genetiky Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine pod vedením profesora Štefana Sršňa, v spolupráci s Detský úsekom Nemocnice s poliklinikou v Ružomberku, štúdiu Príspevok k monitorovaniu genotoxicity u detí v ekologicky rizikovej oblasti.
Ružomberok a jeho okolie bol „ideálny adept“ ekologicky rizikovej oblasti. Vďaka svojej polohe – dolný Liptov má z geografického hľadiska veľmi nepriaznivé podmienky na rozptyl škodlivín v ovzduší – a aj vďaka prítomnosti viacerých priemyselných závodov, ktoré mali podľa údajov štúdie v tom čase až 80-percentný podiel na znečisťovaní ovzdušia.
Autori štúdie tvrdili, že škodlivé účinky možno objektívne sledovať, a to na podklade ich mutagénneho pôsobenia na chromozómy (tzv. monitorovanie genotoxicity).
Vybrali si 25 detí vo veku 5 – 6 rokov z Liskovej a z mestských sídlisk Roveň a Klačno. Vo vzorkách ich krvi sledovali hodnoty aberantných buniek (AB.B), teda buniek s odchýlkou v štruktúre chromozómu.
„Biologické monitorovanie genotoxicity u detí vykázalo vyšší percentuálny priemer aberantných buniek v sídliskách mesta Roveň a Klačno, na podklade ktorého ich možno zaradiť do skupiny zvýšenej expozície genotoxickým látkam,“ píše sa v závere štúdie.
Ešte väčšie percento zmeny buniek zistili pri deťoch v Liskovej. Ich namerané hodnoty presiahli štvorpercentnú hranicu aberantných buniek. Ocitli sa tak v skupine vysokej expozície voči genotoxickým látkam.
Ďalší monitoring genotoxicity u detí už neprebehol, hoci ľudia z iniciatívy Za zdravý Ružomberok vyvíjajú snahy o jeho zopakovanie. O je pokračovanie požiadali aj fakultnú nemocnicu v Martine. Neúspešne.
Spracovateľka štúdií hodnotenia vplyvov na verejné zdravie Iveta Drastichová však proti opätovnému výskumu genotoxicity namieta. Nemá vraj opodstatnenie.
Táto metodika sa zväčša používa v pracovnom lekárstve, kde sú pracovníci vystavení nadlimitnému pôsobeniu karcinogénnych látok, ktoré majú potenciál vplývať na genetickú informáciu, vysvetlila Drastichová nevhodnosť metodiky počas verejnej diskusie k Projektu 2000, ktorý sa realizuje v Mondi SCP.
Ak by aj opakovaná štúdia u detí potvrdila poškodenia zdravia, podľa Drastichovej by sme zrejme nedokázali určiť príčiny.
„Pri zisťovaní genotoxicity u detí v prostredí mesta a okresu Ružomberok sa na vplyve podieľalo množstvo faktorov a množstvo rôznorodých látok s rôznym podielom z rôznych zdrojov, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať,“ uvádza v záverečnom stanovisku pre Project Eco Plus hygienička RÚVZ v Bratislave Jindra Holíková. Výskum genotoxicity má podľa nej význam v prostredí, kde sú jednoznačne známe vstupy chemických látok.
Namiesto záveru
„V Slovenskej republike je obmedzená dostupnosť údajov o zdravotnom stave obyvateľov. Niektoré údaje sú dostupné na úrovni obcí, ale väčšina údajov je dostupná len na úrovni okresov alebo krajov,“ uvádza v štúdii o vplyvoch výroby v spoločnosti Galmm na životné prostredie Iveta Drastichová.
Na základe skúsenosti s prípravou tohto článku to môžeme len potvrdiť.
Peter Kravčák, Nikola Marhefková
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 3/2019.
Titulný obrázok, autorka – Anna Šenkeríková
