Viac sa už otáľať nedalo, veď pozerať sa na machom zarastené a dlhodobo (a povedzme si aj na dekády rokov) nepovšimnuté náhrobné kamene, hroby či rodinné hrobky ružomberských dejateľov a osobností už niektorým ľuďom v meste vadilo. V slovenských mestách neexistuje legislatívny imperatív starať sa o hroby, ktoré nemajú svojich majiteľov a rodinné príbuzné osoby s menami a priezviskami nachádzajúcimi sa v evidencii kancelárií cintorínov.
A tak to konečno prišlo z iniciatívy Občianskeho združenia Ružomberčan od jej vedúcej Jany Štreitovej zobrať si za svoje popri iných činnostiach ktoré pôsobiace OZ v meste a v jeho lesoch vykonáva, aj starostlivosť o tých – odpočívajúcich na ružomberskom cintoríne. Je ich dosť a nemožno ich jednoducho opomenúť, aj keď po nich zostali len zanedbanejšie náhrobné kamene, s históriou v knihách čo pre mesto urobili a na čo už občan stredného veku v dnešnom uponáhľanom svete zabudol. A aj stav cintorínov a hrobov v nich je skrytou vizitkou duchovného povedomia ľudí v súčasnom živote slovenských miest a obcí.
V stredu 23. októbra t. r. sa OZ Ružomberčan, ktorému slnečné počasie prialo, odhodlal so svojimi šiestimi členmi konečne začať a prísť k prvému ktorý si vybral. Rodinnú hrobku Makovických so svojim pracovným náčiním, kde museli poriadnym prítlakom zapracovať drôtené kefy odstraňujúce dlhodobejšie vrastený mach a ostatné usadeniny zvládol ako prvú.
Do takejto brigády sa prihlásili a aktívne priložili ruku k dielu aj štyria študenti Pedagogickej fakulty Katolícke univerzity s dvomi doktorandmi. Za dve a pol hodiny, keď sa začínalo pracovať na pravé poludnie sa zvládli okrem Makovických ďalšie hroby s nánosom priemyselných exhalátov so začiernenými náhrobnými kameňmi, mramorovými doskami a zažratou burinou.
Až šesť ich bolo v spojení s rodinou J. a I. Houdeka, vedľa spisovateľ Miloš Krno, pokračovalo sa u muzejníka J. Kurtiho , regenschoriho A. Pauču , básnika Grebáča-Orlova, hrobkou Hollých a končiac Karolom Murgašom – prvým predsedom spolku profesorov Slovákov. Stihlo sa takpovediac trochu viac než sa pôvodne očakávalo.
Aj keď sa nevedú štatistiky na takomto akte očisty hrobov (ktoré niekde figurujú aj ako pamiatky) treba k prvým, a hlavne tým mladším z Katolíckej univerzity, ktorí v októbri 2019 prišli, pridať ich mená a priezviská. Boli nimi študenti Matej Kostolník, Radka Uríčková, Darina Pientáková –Smolárova, Robert Švec a dvaja doktorandi Adam Janiga s Lenkou Chlebanovou.
Za staršiu gardu Ružomberčanov z OZ Ružomberčan – Jana Štreitová, Fedor Polóni, Mydlovci Edita a Marián, Jana Tichá a Edita Buschbacherová. V týchto aktivitách bude OZ Ružomberčan pokračovať i na ostatných hroboch (predbežný plán tých vytipovaných v rámci OZ Ružomberčan existuje) a počíta sa aj s tým, že i ďalší Ružomberčania, čo s mestom viac cítia, prídu a pridajú sa k takejto dobrovoľnej činnosti.
Foto – Marián Mydlo
